Zakliata krajina

Bola raz jedna krajina. Mala krásne hory, jaskyne, hrady a čistú vodu. Obchádzali ju prírodné pohromy aj vojny. Bola však zakliata. Vždy ju ovládali cudzie národy. Keď sa oslobodila, ovládli ju domáci zlodeji. Platili si svojich lokajov a rozkrádali krajinu. Štátni úradníci terorizovali obyčajných ľudí, vyberali od nich provízie a úplatky. Niekedy ich obrali aj o pôdu a majetok. Tým, ktorí im pomáhali, občas hodili nejakú almužnu. Všade mali svojich ľudí. Krajina chudobnela a zlodeji bohatli. Zničili školy, nemocnice, cesty, pôdu, prírodu, skorumpovali sudcov, policajtov aj úradníkov, ktorí mali dohliadať na poriadok. Ľudia boli zúfalí. Niektorí sa postavili na odpor a boli potrestaní, iní trpeli alebo opustili svoju rodnú krajinu. Klamstvo a podvody ovládli ako rakovina celý štát. Ľudia sa modlili k Bohu, aby oslobodil tento kúsok zeme od kliatby a trápenia. Ľudia, túžiaci po zmene, sa začali prepájať. Bolo ich stále viac a viac. Nakoniec sa stalo sa niečo neočakávané. Skorumpovaní lokaji boli porazení. Víťazi prišli do úradov. Našli tam čudných ľudí, zvláštne zmluvy a množstvo časovaných bômb. Nemali skúsenosti s vládnutím a museli sa veľa učiť. Nemali skúsenosti s klamstvom, intrigami a podrazmi a nechali sa oklamať. Porazení v strachu pred spravodlivým trestom začali rozoštvávať obyvateľstvo a organizovať nepokoje. Začali zhromažďovať peniaze a hľadať tých, ktorí by sa dali kúpiť. Niektorí lokaji a vyberači provízií sa rýchlo prezliekli na revolucionárov. Ľudia pochopili, že nestačí mať kľúče od palácov v zakliatej krajine, ale treba všetko vyčistiť a dať do poriadku. Odborníkov na upratanie krajiny však veľa nebolo. Mnohí sa stali súčasťou korupcie a obchodovali s bývalými lokajmi a zlodejmi. Ďalší si povedali, že keď kradnú tí hore, budú kradnúť tiež. Iní na všetko nadávali a presviedčali svojich spolusediacich v krčme, že sa aj tak nič nezmení. Mladí ľudia odišli študovať do zahraničia a nevracali sa späť. Tí hore mali plné stoly nevybavených problémov a denne im chodili tisíce mailov a anonymných listov od zúfalých ľudí. Začali strácať prehľad o čase a skutočných prioritách. Pracovali do úmoru, cítili únavu a frustráciu z kritiky zo všetkých strán. Jedni zablokovali diaľnicu, druhí kričali pred úradmi, ďalší im písali otvorené listy a petície. Ako sa to skončilo? Tento príbeh nemá koniec. Je nekonečný a opakuje sa v celej histórii ľudstva. Boj dobra a zla, lenivosti a pracovitosti, strachu a odvahy, klamstva a pravdy, zbabelosti a statočnosti, falošnosti a charakteru. Je to boj, ktorý prebieha každý deň v každom z nás. Príbeh našich charakterov a svedomia, ktorý nám hovorí, že nestačí štrngať kľúčmi od kráľovstva. Treba veriť v dobro a poctivo preň pracovať. Boh ešte nedokončil svoje s-tvorenie. Pozýva do spolupráce každého z nás. V modlitbe aj v práci.

foto: Miroslav Saniga