Profesor Štefan Kassay napísal knihu Bližšie k životu a požiadal ma o napísanie príhovoru k nej. Tu je záznam zo slávnosti 20. výročia založenia Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde bol Štefanovi Kassayovi udelený čestný doktorát. Publikácie Štefana Kassaya sú dostupné tu. Vídavam v posledných týždňoch ľudí, ktorí pracujú do úmoru na zmene našej spoločnosti k lepšiemu. Mnohí z nich sú veľmi vysoko a nevedia, čo riešiť skôr. Je toho veľa a mnohé veci sú zložité. Bolo by dobré, keby si občas sadli s múdrymi, skúsenými a rozhľadenými ľuďmi ako je Štefan Kassay. Pomohol by im nasmerovať svoju energiu tam, kde je to užitočné a ušetriť si veľa práce, ktorá je zbytočná.

Tu je môj príhovor:

Sú ľudia, ktorí život iba prežívajú a čakajú na koniec pracovnej doby, víkend alebo dôchodok. Sú aj takí, ktorí žijú život niekoho druhého, alebo slúžia svojmu egu, moci alebo peniazom. Ďalší si život užívajú v rôznych zábavách a hrách. A život rýchlo prebehne. A mnohí ľudia bohužiaľ živoria – chudobní, osamelí a na okraji spoločnosti. Majú mnohé problémy a nenašli v sebe silu prekonať svoje zranenia a prekážky vo svojom živote. A sú aj takí, ktorí život žijú, ochutnávajú, spoznávajú ho cez bolestia radosti. Postupne pochopia, že šťastie vďačnosť za to, čo máme, namiesto naháňania sa za tým, čo nepotrebujeme.

Štefan Kassay od detstva spoznával život – vyrobil si svoj prvý bicykel a cez poštové známky spoznával svet. Ohmatával život rukami sústružníka aj hlavou inžiniera, doktora filozofie a profesora. Prečítal a napísal množstvo kníh, robil rozhovory so stovkami významných osobností. Nehodnotil ich, nepodsúval im svoje názory na život – iba počúval a dostával sa tak bližšie k životu. Empatia a počúvanie sú dôležité pri spoznávaní života. Aj rany, ktoré človek občas dostane. Štefan Kassay sa snažil pochopiť svet a tak odvážne otváral dvere do rôznych komnát poznania. Prepájal strojárov a filozofov, študentov a profesorov, robotníkov a manažérov, vedcov a podnikateľov. Občas narazil na nepochopenie, niekedy dostával rany. V boxe rany vracal, v živote nie. Naučil sa, že odpustenie rany vylieči. Na ceste bližšie k životu už dávno pochopil, že nie je dobré robiť druhým to, čo nechceme, aby oni robili nám. Nabehal stovky kilometrov, nadvíhal tony železa, prečítal tisíce strán – ale hlavne žil. Pochopil, že život nie je o prežívaní, užívaní ani živorení a nadávaní na nespravodlivý svet. Zobral svoj život do vlastných rúk, rozvíjal talent a hľadal svoju vlastnú cestu. Vo svojej firme budoval univerzitu a na univerzitách učil ako funguje podnik. Dnes mnohí ľudia analyzujú a hodnotia životy druhých, dávajú rady, ale sami sa nimi neriadia, učia veci, ktoré nikdy nerobili – vyčítané z kníh. Bližšie k životu sa nedostaneme čítaním kníh a pozeraním sa na životy druhých, ani kopírovaním alebo imitáciou. Tak ako sa kuchár nenaučí variť čítaním receptov, ani podnikateľovi nestačí listovať knihy o najlepších praktikách.

Profesor Kassay sa učil podnikanie podnikaním. Učil sa a vymýšľal rôzne vedecké metódy a skúšal ich vo svojom podniku. Experimentoval a skúsenosti z úspešných výsledkov popisoval vo svojich knihách. Pochopil, že bohatstvo nie je v tom, čo človek nahromadí, ale v tom, čo rozdá druhým. On rozdáva seba a všetko, čo sa v živote naučil. Zadarmo a do celého sveta. Nikdy si život neužíval, tak, ako to robia mnohí bohatí. Žil skromne, lebo tak ho vždy viedli jeho rodičia. Pochopil, že bohatstvo tohto sveta rýchlo hrdzavie. Sú rôzne slová, ktorých základom je slovo život – napríklad zážitok alebo pôžitok. Štefan si našiel slovo úžitok. Úžitok je základom podnikania aj nášho života. Objaviť svoj talent a premeniť ho na úžitok pre tento svet – čo viac môžeme urobiť so svojim životom? Na ľudský život sa môžeme pozerať z rôznych perspektív. Ako na krátky záblesk v histórii ľudstva, alebo ako na večnosť, ktorú si týmto zábleskom môžeme zaslúžiť. Bližšie k životu na tomto svete znamená bližšie k človeku – bez ohľadu na to, aký ma titul, postavenie, alebo ako vyzerá. Starnutie berie fyzickú silu, ale rozvíja ducha a oslobodzuje. Prichádza akási forma dematerializácie a uvedomenia si, že životom na tomto svete sme ešte nepovedali posledné slovo – približujeme sa bližšie k životu, ktorý sa nikdy neskončí. Štefan Kassay ma sprevádzal veľkú časť môjho života – ako športovec, profesor, pútnik, učiteľ aj žiak, priateľ, vzor pracovitosti a disciplíny. Som rád, že mi pomohol privoňať a lepšie porozumieť životu. Som rád, že som mohol byť v jeho blízkosti a spoločne sme sa pokúšali priblížiť k životu. Teším sa, že sa otvára aj vám – pretože vie, že naše najväčšie poklady sú tie, ktoré sme rozdali.

1