Jazyk lásky

Zopár provokatérov uráža a zosmiešňuje kresťanov. Niektorí z nich si k svojmu menu píšu aj slovo „teológ.“ Možno si myslia, že svoje útoky takto posilnia. Aj a druhej strane však vznikajú reakcie s útočným tónom. A tak si dva tábory nadávajú a bojujú proti sebe nepekným jazykom.

Nedávno som čítal petíciu za to, aby boli v nedeľu obchody zatvorené. Hlavným argumentom bolo, že nedeľu máme pre Pána. To však platí len pre veriacich. Takáto argumentácia na druhej strane zbytočne vzbudzuje vášne. Nedeľa nie je krok ku katolíckemu štátu. Nedeľa je pre všetkých. Už to slovo o tom hovorí, že sa „ne delá.“ Rusi majú voskresenje, Angličania sunday a Nemci Sonnentag. Slnečný deň znovuzrodenia, relaxu, odpočinku s rodinou je pre všetkých. Načo zbytočne dvíhať bojové zástavy konzervatívcov a liberálov? Z otvorených obchodov v nedeľu majú prospech hlavne zahraničné obchodné reťazce a nákupné centrá. Malý rodinný obchod nemôže mať otvorené celý týždeň od rána do večera. Nedeľa je dobrá na to, aby si oddýchli ľudia aj životné prostredie.

Prečo je všade okolo nás taký nenávistný jazyk? Nepoznali sme vojnu, ale v médiách a na internete vidíme denne veľa útoky, zákopy a bojové prápory. Nájsť na druhom človeku chyby je ľahké. Denne vidíme zosmiešňovanie a ponižovanie protivníkov. Prečo? Správanie druhého človeka nezlepšíme tým, že budeme zvýrazňovať jeho nedostatky a chyby. Spätná väzba je užitočná, ale netreba pri nej používať expresívne a nenávistné slová. Chýba nám jazyk lásky.

Poznám kňaza. Pracuje s ľuďmi, na ktorých sa dá nájsť veľmi veľa chýb – prichádzajú z ulice alebo z väzenia. Nedávno sa jeden vybral do obchodu a vypil pri regáli fľašu koňaku. Kým mu alkohol stúpol do hlavy, stihol ešte predavačkám povedať, nech zavolajú pána farára. Pán farár prišiel a povedal. „Čo sa ti stalo Jurko, poď domov.“ Zaplatil, naložil ho do auta a zobral so sebou. Minule ďalší pojedol doma lieky a zapil ich pálenkou. Zavolal si taxík a nechal sa doviesť k pánu farárovi. Ten zaplatil za taxík a prijal ho. Bez výčitiek a s láskou, ako strateného syna. Píše nám chlapík z väzenia, či by sme ho zobrali, vraj by mu odpustili zvyšok trestu. Napíš mu, že zoberieme, hovorí Vladko, u nás mu bude lepšie. Neodsudzuje, prijíma ľudí takých akí sú. A to im pomáha, aby boli lepší. Niekto si povie, že kňaza zneužívajú. Asi tak, ako každý z nás pána Boha. Keď nám je zle, prosíme a keď nám je dobre, žijeme po svojom.

Jazyk lásky lieči a spája, jazyk nenávisti zraňuje a rozdeľuje. Spájanie neznamená ústup z našich hodnotových pozícií. Naopak, ak sa otvoríme druhej strane a prejavíme jej lásku a rešpekt, aj oni lepšie dokážu prijať a pochopiť nás. Dialóg je lepší ako prestrelka. Láskavé slová majú väčšiu moc ako nenávistné útoky.