Diskusia Regstart o regiónoch

Diskutovali sme v týchto dňoch v rámci Regstartu o rozvoji regiónov a inováciách. Ďalšie diskusie budú nasledovať vo štvrtok o 16:00. Videá z posledných diskusií, v ktorých vystupovali Noro Brath, Peter Ballon, Vladimír Šucha, Tadeáš Gavala, Marek Hattas, Josef Dvořáćek a ja, sú tu a tu.

Prečo potrebujú slovenské regióny inovácie?

Princíp inovácie je pridávanie úžitku k produktu alebo službe a odstraňovanie škodlivých funkcií. Inovácia teda zlepšuje život ľudí a prostredie, v ktorom žijú. Celá evolúcia je vlastne opakovaným inovačným procesom. Ak sa dnes pozrieme na to, ako ľudia žili pred tisíckami alebo stovkami rokov, tak sa väčšina parametrov života ľudí zlepšila (https://ourworldindata.org/, https://www.gapminder.org/, https://www.diamandis.com/abundance). Je to výsledok inovácií. Regióny potrebujú teda inovácie, aby sa rozvíjali a zlepšovali svoje podmienky pre život svojich obyvateľov, aby prilákali do svojich regiónov mladých podnikateľov a inovátorov, aby dokázali zabezpečiť podmienky pre kvalitný život všetkých skupín obyvateľov.

Potrebujeme vymýšľať nové veci alebo nám stačí ťažiť z tých, ktoré už u nás existujú?

Ľudia sú obdarení schopnosťou vymýšľať a tvoriť nové veci, takže inovácie sú našou prirodzenou súčasťou. Aj pri vzniku nových vecí vychádzame často z tých starých – používame určité fyzikálne princípy, materiály alebo technológie, nové výrobky používame určitým spôsobom v danej infraštruktúre – pre elektromobily potrebujeme napríklad sieť nabíjacích staníc, pre mobilné telefónnu sieť a pre počítače zase internet. Do inovácii však vstupujú aj nové objavy a vynálezy. Neviem si predstaviť, že by ľudstvo zostalo na určitom stupni vývoja a používalo by dnes napríklad v poľnohospodárstve ručné drevené náradie, alebo by vyrábalo priemyselné výrobky ako stredovekí remeselníci. Na druhej strane však treba povedať, že niektoré nové technológie môžu prinášať ľuďom rôzne riziká a treba definovať pri ich vyžívaní určité pravidlá – platí to napríklad pre lieky, chemické látky, technológie genetického programovania, umelej inteligencie, atómovej energie a pod.

Ktoré sú podľa vás úspešné príklady zo zahraničia?

Je ich množstvo a každý región má niečo špecifické. Chybou je, že sa pojem inovácia často spája len s modernými technológiami. Inovácie vznikajú v poľnohospodárstve, sociálnej práci, vzdelávaní, v turizme, gastronómií a pod. Ja som napríklad pred rokmi pracoval v spoločnosti Fraunhofer v Nemecku, ktorá je najväčšou spoločnosťou pre aplikovaný výskum v Európe a priniesla svetu napríklad známy formát MP3 a množstvo iných inovácií. Fraunhofer prepájal štát, regióny, univerzity a menšie a stredné firmy. Na univerzitách vznikali nové myšlienky, ktoré sa v laboratóriách Fraunhoferu menili na prototypy a úspešné riešenia sa dostávali rýchlo na trh – buď ho uviedla na trh nejaká existujúca firma, alebo vznikla firma nová. Môj kolega Bernd Becker napríklad napísal dizertačnú prácu na Univerzite Stuttgart, vo Fraunhoferovom Inštitúte IPA sme z jeho myšlienok vytvorili simulačný program SIMPLE++ a o pár rokov vznikla úspešná firma Aesop, ktorá s týmto produktom prerazila na svetovom trhu. Aj dnes, po 30 rokoch, patrí tento produkt k svetovej špičke a predáva ho spoločnosť Siemens. Toto bol príklad technologických inovácií. Iný druh inovácií vytvoril napríklad Vladimír Ledecký ako starosta Spišského Hrhova s integráciou Rómov, alebo kňaz Vladimír Maslák s komunitou ľudí na okraji spoločnosti v OZ Dobrý Pastier. Nedávno v tejto diskusii rozprával Josef Dvořáček o tom, že do Čejkovíc a okolí príde ročne 50 tisíc návštevníkov len vďaka tomu, že tam jeho firma Sonnetor vyrába čaje a korenie a je prepojená so Staňom Bízom a jeho levanduľovou farmou alebo Herůfkovcami, ktorí tam vyrábajú čokolády. Josef Dvořáček bol nedávno v besede Regstart a na druhý deň sme sa dohodli, že spolu s OZ Dobrý Pastier Kláštor pod Znievom vytvoríme bylinkový čaj Dobrý Pastier a pomôžeme takto tejto komunite, kde sa budú zbierať a spracovávať bylinky. Takýchto príkladov by sme našli veľa a každý je iný. Nemusíme ani chodiť do Silicon Valley.

Prečo robiť inovácie regionálne?

Inovácie sa robia kombináciou globálneho a regionálneho ekosystému. Globálne sa učíme, sledujeme trendy, často zistíme, že našu „inovatívnu“ myšlienku už niekto niekde inde rozpracoval a má ju napríklad patentovanú. Alebo je ochotný ju s nami zdieľať a my sa posunieme rýchlejšie dopredu. na seminároch niekedy riešime jednoduché príklady inovácii vývrtky, lisu na cesnak, zátky alebo etikety na fľašu, kufra a podobných výrobkov. Účastníci často vymyslia veľmi originálne a zaujímavé veci a keď ich zadáme do Googlu, tak sú niekedy sklamaní – podobné veci už existujú a často na lepšej úrovni, ako sme to vymysleli my. Toto je teda globálna úroveň inovácii, kde sa môžeme dnes prepájať s celým svetom, robiť rôzne rešerše a konzultovať s najlepšími svetovými expertmi. Regionálne vytvárame aplikácie – myšlienku premieňame na prototyp a podnikateľský model, ktoré testujeme na trhu. A niektoré inovácie sa potom zase z regiónu dostávajú do sveta – zažil som to napríklad pri inováciách ktoré sme robili vo firmách Linet, Borcad, I.D.C. Holding, OMS Lighting alebo Švec Group. Niektoré inovácie však majú lokálny charakter a zostanú iba v danom regióne.

Čo potrebuje mať región, aby sme ho nazvali „inovačný“?

V minulosti vznikali rôzne inovačné agentúry a centrá. Niekde sa investovali peniaze, postavili budovy, kúpili technológie a zamestnali ľudia, ktorí mali inovácie v regiónoch rozbehnúť. Začali sa robiť rôzne semináre a školenia, udeľovať inovačné ceny a keď sa minuli dotácie, tak sa to celé skončilo. Žiadna inovácia nevznikla, bola to len taká hra na inovácie, často za veľké peniaze. Jediná odpoveď, ktorú mám je, že regióny potrebujú inovátorov. Lenže tí sa nepôjdu zamestnať na úrady a do nejakých agentúr. Oni inovácie robia – vo svojich dielňach, laboratóriách alebo firmách. Mnohí z nich nemajú vôbec čas vypisovať nejaké žiadosti na dotácie a majú problém aj s jednoduchým účtovníctvom. Výsledkom teda je, že peniaze na „inovácie“ idú ľuďom, ktorí to robiť nevedia (univerzity, agentúry a úrady) a skutoční inovátori niekedy živoria. Inovácie potrebujú ekosystém, pretože inovácia nie je iba myšlienka. Na to, aby ste premenili myšlienku na úspešný biznis potrebujete dizajnérov, konštruktérov, technológov, prototypové dielne, skúšobne výrobné kapacity, obchodníkov, marketérov, projektových manažérov, koučov, investorov, patentových expertov a mnoho ďalších ľudí, ktorých musíte nájsť a prepojiť. Keď to začne fungovať, tak je šanca, že sa k nim budú pridávať aj ďalší – študenti, možno aj zaujímaví ľudia, ktorí žijú v zahraničí. Keď som pracoval vo Fraunhoferi alebo na Univerzite vo Viedni, mohol som tam stretnúť odborníkov od Albánska, cez Macedónsko až po Japonsko alebo USA.

Čo by mali robiť regionálni inovační hráči?

Inovovať a nájsť si čas na prepájanie sa, lebo si tak môžu ušetriť veľa času a nájsť v rôznych odboroch aj zaujímavé inšpirácie.

Aká je úloha štátnych agentúr?

Dnes by som povedal, že skôr negatívna, lebo to celé kazia – dávajú peniaze tam, kde ich dávať netreba, platia množstvo zbytočných ľudí a žiadne inovácie nerobia, iba zbytočne zavadzajú. Užitočné by boli vtedy, keby sa skutočných inovátorov pýtali čo potrebujú pre svoju prácu a zabezpečili im to – peniaze, technológie, laboratória.

Aká je úloha firiem v regiónoch?

Firmy sa musia primárne sústrediť na svoje vlastné podnikanie. Myslím si však, že rozumní majitelia firiem si dnes uvedomujú, že pri inováciách potrebujú zdieľať znalosti, ľudí aj kapacity. Zároveň vedia, že keď bude región, v ktorom pôsobia, atraktívny, tak môžu do svojich firiem získať aj zaujímavých ľudí. Som presvedčený, že rozvoj regiónov nevznikne na ministerstvách a úradoch, ale iba s podporou miestnych firiem. Nemyslím finančnú podporu, ale hlavne podnikateľské schopnosti, znalosti a zdroje, ktoré podnikatelia a firmy majú a vedia ich zdieľať so svojim regiónom. Politici sa často medzi sebou dohadujú, kto bude rozdeľovať peniaze. Podstatné je ale komu ich dajú. V minulosti sa veľa peňazí ukradlo, alebo sa nahádzali do čiernej diery bez žiadneho výsledku. Mohlo by sa to zmeniť. Verím, že aj noví politici pochopia, kde sú priority budúcnosti Slovenska a nebudú riešiť „problémy“ na zablokovaných hraniciach, diaľniciach, tlačovkách pred parlamentom alebo na Facebooku. Pripadajú mi, ako deti, ktoré dostali možnosť riadiť veľkú loď a ešte nenašli správnu kabínu s kormidlom.