Dosť bolo rečí

Sme denne zavalení množstvom slov. Celé tímy ľudí ich pripravujú politikom pred voľbami, aby sa na nás valili z letákov a diskusii. Prázdne slová. Pred voľbami sa mi ozývali niektorí politici – vraj mám dobrý príbeh. Príbehy, slová, ilúzie, sľuby, plány a stratégie na papieri ľuďom nepomôžu. O roku 2020 sa hovorí ako o prelome. Bolo by dobré, keby do tridsiatich rokoch konečne začali v našej krajine vládnuť slušní ľudia. Ale hlavnou zmenou by malo byť to, aby prázdne reči a sľuby konečne nahradili skutočnými činmi a výsledkami. Nedávno rozprával jeden spisovateľ o tom, že v meste ľudia sedávajú v kaviarni a na dedine v krčme. Myslím si, že v kaviarni a v krčme sa nič nevyrieši. Vedú sa tam iba prázdne reči. Ľudia na Slovensku potrebujú riešiť iné problémy, ako salónne prekáračky medzi konzervatívcami a liberálmi a hysterické hádky o tom, kto bol väčší revolucionár alebo partizán.

Kňaz Vladko Maslák má krátke kázne. Nepoúča, nestraší, nekára, nehovorí o veciach, ktorým nerozumie. Tak ako správny kňaz nás povzbudzuje a posilňuje Božím slovom. Ale hlavne pracuje – ako šofér pri preprave potravín, terapeut, mediátor konfliktov, pohonič koní, farmár, tkáč, dojič, kuchár, holič, developer, projektant, organizátor podujatí, stavebník, architekt, automechanik, skladník… A je aj dobrý pingpongista, snowboardista, kúzelník, žonglér s fakľami a zabávač.

Nehovorí veľa, ale veľa robí. Vidieť za nim konkrétne skutky. A konkrétne skutky vidieť aj za ľuďmi okolo neho. Mnohí z nich padli na dno a vstali. Dnes vozia tovar v Potravinovej banke, chovajú dobytok, varia denne stovky raňajok, obedov a večerí, opatrujú chorých, opravujú staré budovy, tkajú koberce, vyrábajú syry a výrobky z dreva. Je úžasné vidieť, ako práca ľuďom pomáha nájsť správnu cestu a ako sa ľudia, ktorí kedysi sami potrebovali pomoc, starajú o starých a nemocných. Bez veľkých rečí o sociálnej práci a láske k blížnemu.

Na vysokých štátnych aj cirkevných úradoch sedí veľa ľudí, ktorí vedia pekne rozprávať. Dole, pod nimi, sa nachádzajú ľudia, ktorí aj niečo vedia urobiť. Aby sa tí hore mali čím pochváliť. Tí hore potrebujú publicitu, tí dole o ňu nestoja. Tí hore vládnu a zhromažďujú majetky, tí pod nimi slúžia v chudobe. Na druhý svet si však nezoberieme to, čo sme tu nahonobili, ale to, čo sme rozdali.

„Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť.“ Mat, 23, 1-4.