Posledná šanca

Sedeli sme koncom týždňa v inovačnej sieti Inovato vo Vrábloch. Zišla sa tam celkom dobrá skupina ľudí. Prišiel Patrik Paul, Kinazo Design so svojou dcérou Pavlínkou, Miško a Martin Rafajovci z t-mech, Jaro Crkoň, riaditeľ TSÚ Pieštany, Martin Morháč, Sova Digital, Laco Gabčo, Infoteam Consulting, Andrej Bielik, Stimba, Kristián Berko, Kraftstrom, Roman Lisičan, Technia, Duśan Škoda, Way Indiustries, Vlado Klimant, Jaguar Land Rover, Rišo Rabatin, Mechanical Design, Jaro Rybák, Aston ITM aj ľudia z Inovata a Švec Group – Peter Ballon, Noro Brath, Ľubo Švec a Miloš Olejár. Medzi týmito ľuďmi sa cítim vždy dobre, aj keď som väčšinou najhlúpejší v miestnosti. Miško Rafaj mi povedal, že som pre nich taký “tatko Šmolko.” Veľmi rád prijímam úlohu tatka Šmolka, ktorý prepája šmolkov – inovátorov.

Inovato

Pridal sa k nám aj Vladimír Šucha, človek, ktorý sa vypracoval na najvyššiu pozíciu generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra EÚ a vracia sa na Slovensko, aby pomohol zmeniť našu krajinu. Diskutovali sme o tom, ako bude fungovať naša inovačná sieť, čo do nej vložíme a dostaneme. Do večera sme v malých tímoch diskutovali o projektoch, ktoré nás čakajú v rôznych oblastiach – elektromobilita, automatizácia alebo digitalizácia a i. Rozbieha sa Strojárska univerzita aj veľká konferencia o inováciách, kde by sme radi predstavili už jeden z nových prototypov z Inovata, ktorým chceme osloviť celý svet.

Keď hovoril Vladimír Šucha, ani som nedýchal. Jasné formulácie, čísla a fakty. Bolo mi smutno z rokov premárnených príležitostí na Slovensku. My, podnikatelia a inovátori, obraciame každé euro, aby sme mohli niečo nové vymyslieť a priniesť na trh a naša krajina vracia desiatky a stovky nevyčerpaných miliónov eúr na inovácie a výskum späť do EÚ. A z peňazí, ktoré tu zostali veľká časť zmizne, alebo páni hore premýšľajú, ako by za to vyasfaltovali cesty alebo urobili tunel (v tom sú fakt dobrí). Niektorí zlodeji už boli odhalení a tak si vybrali na svoje krytie usmievavého Petra, zmenili logo a hovoria o zodpovednej zmene. Oni si fakt myslia, že sme všetci osprosteli? Usmievavý Peter je ešte horší ako zamračený Róbert. Klame, zakrýva podvody a jeho vízie sú končia pri prázdnych frázach, plesnivých stenách a toaletnom papieri v nemocniciach. Už bolo dosť takýchto súdruhov. Potrebujeme úplne iných lídrov, ktorí vedia, že Slovensko sa vo svete nepresadí tým, že bude mať najvyšší stožiar na zástavu a ľudia budú vykrikovať heslá “cudzie nechceme, svoje si nedáme.” Dnešný svet je postavený na tom, že cudzie chceme, radi sa budeme inšpirovať a učiť od iných a to svoje chceme zdieľať so svetom a učiť sa zo spätných väzieb. Šokovalo ma, že z jedného eura na inovácie a výskum vieme z prostriedkov EÚ vyťažiť len 15 – 20% a napríklad Izrael až 150%. Uteká nám vlak a máme asi poslednú šancu, aby sme sa nestali ekonomickou a vzdelanostnou dierou Európy, z ktorej sa budeme vyhrabávať niekoľko generácií. Odišlo 12% ľudí z východného Slovenska a ročne odchádza 30 tisíc našich detí študovať do zahraničia. A zostávajú tam. Politici strašia ľudí rôznymi nezmyslami a šíria konšpirácie, namiesto toho, aby začali odborne diskutovať o skutočných trendoch a víziách. Niektoré z nich sme rozoberali aj s Vladimírom Šuchom:

  • Digitálna transformácia firiem a spoločnosti, nástup exponenciálnych technológií, kde sa bude viac predávať znalosť ako železo. Vznikajú nové biznis modely, požiadavky na nové profesie a zanikajú mnohé pracovné miesta. Slovensko a Česko sú, vďaka vysokej koncentrácii automobilového priemyslu, najviac ohrozené automatizáciou a digitalizáciou v oblasti pracovných miest.
  • Spoločenská transformácia – budúcnosť práce, nové znalosti a zručností, nové metriky fungovania spoločnosti, problémy mladej generácie – napr. nárast psychických porúch u 16 – 24 ročných ľudí, hlavne dievčat, veľký nárast opustenosti a izolácie ľudí (z 20% ľudí v EÚ – 107 mil. ľudí) , mentálnych porúch a stresu. Nové pohľady na chudobu – energetická, environmentálna, vzdelávacia, emocionálna chudoba).
  • Klimatická a geopolitická kríza – napr. trojnásobný nárast populácie v Afrike a znižovanie dostupnosti vody a pôdy v tomto regióne, stratégia Číny, ktorá chce byť lídrom v zelených technológiách, nové energetické zdroje, globálny pohyb ľudí a tovaru – doprava a logistika a i.

Ak porovnávame dnešný svet s minulosťou, tak je zložitejší, rýchlejší a kladie na ľudí vyššie nároky. Podniky, ktoré chcú prežiť a byť úspešné sa zásadne menia. Hierarchické štruktúry sú nahrádzané sieťami a direktívne riadenie leadershipom, ktorý vytvára ľuďom podmienky na rozvoj ich talentov. Dlhodobé predikcie a plány sa nahrádzajú agilnými experimentmi, prísne smernice a kontroly zodpovednosťou, dôverou a autonómiou. Presadzuje sa radikálna otvorenosť, spoločnosti sa menia rozhodovaním a proaktivitou zdola. Významní podnikatelia sveta dnes diskutujú o tom, že rast ziskov a ekonomiky bude potrebné nahradiť zmyslom a hodnotami, konkurenciu spoluprácou. Tak, ako sa menia podniky, musí sa zmeniť aj celá spoločnosť. Potrebujeme na to lídrov, ktorí sú slušní a vzdelaní.

Diskutovali sme aj o tom, ako prepojiť inovačný pohyb zdola – aktivizáciu “inovačných šmolkov,” ktorí sa rozhodli opravovať svet, so zlepšovaním podmienok zhora – podpora nových technológií a inovácií, budovanie zdieľaných laboratórií, prístup k analýzam a informáciám o nových trendoch, živé regionálne inovačné ekosystémy (nie fiktívne inovačné a výskumné centrá, ktoré minú dotácie, zjedia chlebíčky a skončia).

Položil som Vladimírovi Šuchovi tri otázky:

  1. Čo by sme mali na Slovensku zmeniť, aby sme sa z montovne automobilov stali krajinou, kde budeme robiť viac výskum a inovácie?

Vyzerá to ako ľahká a priamočiara otázka, ale nie je. Mohol by som celkom ľahko vymenovať množstvo opatrení, ktoré by sa mali a mohli urobiť.  Kľúč však nie je v pragmatických krokoch, je to skôr o nastavení mysle. O uvedomení si vážnosti situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza a čo nám hrozí, ak sa situácia nezmení. Je to ako s chorobou, najskôr si musíme uvedomiť, že máme problém a až potom môžeme začať účinnú liečbu. Pred 20 rokmi boli automobilky dobré riešenie, ale už vtedy sme mali začať myslieť na budúcnosť, diverzifikovať a investovať do výskumu a tento prepojiť s inovatívnymi technológiami. Dá sa povedať, že sme premárnili biblických “7 bohatých rokov” a teraz na prahu “7 chudobných”, máme problém. Automatizácia v najbližšom období pohltí, alebo výrazne zmení, veľký počet existujúcich pracovných miest. Zároveň inovatívny sektor nové miesta nevytvára a vzdelávací systém nie je schopný pripraviť ľudí na transformáciu. Tieto skutočnosti však úplne chýbajú vo verejnej debate a medzi politickými prioritami vlády. Toto je ten najdôležitejší krok, ktorý musíme urobiť, aby akékoľvek ďalšie praktické opatrenia mali zmysel. Ak sa to stane, tak potom si musíme stanoviť národné priority, vliať do nich cielene viac financií, zaviesť medzinárodné hodnotenie kvality projektov aj ich výstupov, diverzifikovať univerzity, aktivizovať a prepojiť priemysel, vzdelávanie, štátnu správu, samosprávu a tretí sektor. Zároveň musíme prestať hovoriť o našich špecifikách a začať sa porovnávať so zahraničím a doťahovať sa ich úroveň. Musí nám ísť o konkurenciechopnosť. Naše produkty musíme vyvážať, lebo len tak sa bude naša ekonomika rozvíjať a budeme môcť posilňovať sociálne istoty.

  1. O školstve na Slovensku sa veľa diskutuje, ale zatiaľ sa toho k lepšiemu veľa nezmenilo. Ak by ste mali zo všetkých problémov školstva vybrať jeden, ktorého riešenie má najväčšiu prioritu, čo by ste začali riešiť ako prvé?

Ja radšej hovorím o vzdelávaní, lebo školstvo hovorí len o formálnom vzdelávaní a úplne vynecháva dôležitú časť, ktorou je neformálne vzdelávanie. Pre popis vzdelávacieho systému si požičiam biologický výraz ekosystém. Je to súbor všetkých organizmov žijúcich v nejakom priestore. Je veľmi komplikovaný a je prakticky nemožné popísať všetky jeho funkcie a prepojenia. Jeho ovlyvňovanie je zložité a akákoľvek snaha o radikálne riešenia sa môže stať pohromou. Podobne to je aj so vzdelávaním. Preto všetky veľké reformy zlyhali (ako napríklad tá z roku 2008), alebo ani neopustili stoly tzv. reformátorov. Neznamená to, že sa nedá meniť. Len to treba robiť premyslene, malými krokmi na mnohých miestach a zároveň je potrebné každý krok testovať a merať jeho dopady, aby sme ho mohli, v prípade potreby meniť. Z toho vyplýva, že tých priorít musí byť veľa. Predsa je však jedna, super významná. Tou sú učitelia a učiteľky, tréneri, majstri, vedci. Sú najdôležitejšou zložkou vzdelávacieho systému a do nich musíme investovať. Peniaze, spoločenské uznanie, prípravu a metodickú podporu v celoživotnom cykle od univerzitného vzdelávania až po záver ich pracovnej kariéry.

  1. Šéfovali ste výskumu na vysokej pozícii v Európskej únii a vraciate sa z tejto atraktívnej pozície na Slovensko. Čo treba urobiť preto, aby sa začali domov vracať naše deti zo zahraničných univerzít, vedci a inovátori?

To je kľúčová otázka pre úspech našej krajiny. Talentovaní ľudia, sú dôležitejší ako akékoľvek materiálne suroviny. Ich príchod, stabilizácia alebo odchod, je neklamným indikátorom kvality krajiny. Nám tento indikátor ukazuje, že máme problém. Zhruba 300 tisíc ľudí pracuje v zahraničí a približne 30 tisíc mladých ľudí odchádza študovať do zahraničia. Ak tento trend nezvrátime, budú naše regióny vyprázdnené a naša ekonomika stagnovať. Potrebujeme ľudí, ktorí odišli presvedčiť, že sme modernou, spravodlivou krajinou, kde každý múdry a pracovitý človek má perspektívu. Perspektíva rozvoja a uplatnenia talentu v stimulujúcom prostredí je dôležitejšia ako peniaze. To je to, čo môže ľudí prilákať späť. Ja sám som sa vrátil, lebo si myslím, že mám čo Slovensku ponúknuť, hlavne v oblastiach, o ktorých hovoríme a ktoré potrebujeme rozbehnúť. To či sa moja ponuka stretne aj s dopytom, ukáže čas. Aj to môže byť signálom pre iných, ktorí sú v zahraničí, či nastal čas pre návrat.

Titulná fotografia – Patrik Paul so svojim tímom predstavuje prvý 3D tlačený eBike na svete. Radi by sme podobné predstavenia organizovali každý rok alebo aj každý mesiac.

Inovato3

inovato2