Ahoj Miško

Výborný kuchár. Cestovateľ, ktorý miloval život. Citlivý človek, ktorý našiel niečo krásne tam, kde iní nevideli. Pamätáš Miško, ako sme spolu robili stejky, ako sme filetovali lososa a piekli talianske koláče pokačo? Popíjali sme dobré vínko a viedli chlapské reči. Zavolal som ti, že môj syn by chcel robiť kuchára. Na druhý deň bol prijatý a pomáhal si mu ako vlastnému bratovi. Ďakujem. Môj syn je dnes kuchár na vlastných nohách aj vďaka tebe. Ďakujem ti Miško. Spomínam na to, ako si sa vrátil n motorke z Írska a rozbehol si svoj biznis. Niekedy si mi pripadal ako blázon. Nechápal som, ako to všetko zvládaš. Išiel si do všetkého naplno, ale tak sa má žiť. Pamätáš, keď ste sa s mojim Jankom rozdelili. Dlho sme spolu telefonovali a rozprávali sa o tom ako je dobré, že sme taká veľká rodina. Zobral som mojich rodičov do hotela Slovan v Tatrách – boli sme nadšení z toho, čo ste so Zuzkou a Martinom spolu dokázali. Klobúk dole Miško.

V pondelok som išiel na bicykli okolo tvojej reštaurácie v Lesoparku. Spomenul som si, ako si mi tam ponúkol pred  časom pivo a ani si neprijal peniaze. Premýšľal som, že by som ti to mal vrátiť. Prišiel som do práce a zazvonil mi telefón. Neveril som, že už nežiješ. Človek s obrovskou energiou a empatiou. Miško mal som ťa rád. Rozumeli sme si. Zomrel si ďaleko na cestách. Mal si iba 41 rokov. Po omši mi dnes povedal tvoj otec, že si mohol Pán vybrať radšej jeho. A plakal. Miro Blaha nad svojim synom. A ja s ním. Budeš nám chýbať Miško. Z každej cesty si sa vždy vrátil. A teraz toto. Prišla iba urna. Ale možno nám pripravíš nejaké mušle na víne (pamätáš ako sme ich spolu robili?), alebo iné dobre jedlo a budeš náš čakať s tým tvojim širokým úsmevom a zdvihnutým obočím. Chýbaš nám Miško. Ale verím, že sa stretneme a budeš nás vítať tam hore tak, ako dnes na svojom kare. Bol si tam všade Miško, v každom kúsku jedla, v obrázkoch, rondone, ktorý sme podpisovali. Ahoj Miško, určite sa ešte stretneme.