Priznať sa

V médiách vidíme často klamárov, ktorí sa nikdy nepriznajú. Hovorí sa, že lož je nástrojom politikov a mnohí sa tak skutočne správajú. Bývalý premiér klame a obhajuje sa, aj keď ho ešte nikto neobvinil. On vie, že slučka okolo neho a jeho spolupáchateľov sa už sťahuje. Efekt je úplne opačný – ako keď malé dieťa pri niečom prichytia a ono ustrašene bľaboce, že nič zlé nerobí. Čím viac sa Fico obhajuje, tým menej mu ľudia dôverujú.

Majstrami klamstva vždy boli a sú sovietski a ruskí politici. Trochu som ľutoval ich ministrov zahraničia, koľko klamstiev museli vo svojom živote urobiť, aby slúžili zlu, ktoré páchali ich šéfovia. Za Putina je to podobne. Aj americkí politici klamú a nepriznajú sa. Vymyslia si problém a začnú na cudzom území vojnu. Ako banditi alebo Rusi. Aj vo firmách sa klame – šéfovia zatĺkajú svoje chyby, aj keď sa sťahujú ich výrobky z trhu a firme hrozia obrovské pokuty. Často klamú aj tí dole – keď neurobia svoju prácu tak, ako bolo treba. Nedávno mala v Žiline prednášku profesorka Ružena Bajcsy z California University Berkeley. Hovorila o výskume a vývoji, umelej inteligencii, o tom, že mnohí chcú byť najlepší a prví – a v nových a nedostatočne overených riešeniach sa môžu skrývať veľké riziká.

Najväčšie riziko je nepriznať chybu. Vo výrobe to znamená, že sa zlý kus dostane ďalej a spôsobená škoda sa zvyšuje. Pri vedomom predaji nekvalitného výrobku poškodzujeme stále väčší počet zákazníkov, ale v konečnom dôsledku ohrozujeme aj existenciu vlastnej firmy. Sú rôzne motívy, prečo ľudia nepriznajú chybu – chamtivosť, strach alebo psychické nastavenie, pri ktorom človek vidí iba chyby na druhých a sám seba považuje za dokonalého (diktátori, psychopati, narcisy).

Nedávno som videl video, kde Mišo Truban rozprával hlúposti o drogách. Urobil hneď tri chyby – bral drogy, zľahčoval to pred študentmi a napádal tých, ktorí ho za to kritizovali. Možno si uvedomil chybu, alebo mu to niekto poradil, ale spamätal sa a priznal si tieto chyby.

Priznanie so sebou prináša veľa dobrého. Najskôr prichádza úľava a svedomie si vydýchne. Už nepotrebujeme míňať energiu na klamstvo a pretvárku. Priznanie chyby je prvým krokom k poučeniu a náprave. Ten, kto hľadá chyby iba na druhých, niekedy pôsobí ako slon v porceláne. Porozbíja všetko okolo a nakoniec zničí aj sám seba. Každé klamstvo sa raz prezradí, veď Pán nad nami pozná aj naše myšlienky a má spočítané aj naše vlasy na hlave. Klamár často vyzerá pred ľuďmi ako zbabelec, odvaha priznať sa vyžaduje statočnosť a charakter. Priznaním sa oslobodzujeme a získavame rešpekt, klamstvo človeka dusí a vedie k opovrhnutiu druhých.

Mám iný pohľad na svet ako Mišo Truban, ale je mi bližší ako mnohí farizeji s peknými rečami a maskami, ktorí za svojim “ctihodným” zovňajškom skrývajú temné pozadie. Treba podporovať ľudí, ktorí sa priznajú k chybám a odpúšťať im. A treba aj odhaľovať zločiny tých, ktorí sa nikdy nepriznajú, trestať ich a odpúšťať. Myslím si, že po 30 rokoch od revolúcie by Slovensko potrebovalo niečo ako Norimberský proces – dôsledne vyšetriť všetkých premiérov, ministrov, sudcov a mafiánov v pozadí, vinníkov pozatvárať a skonfiškovať im majetky. Najväčšou chybou po roku 1989 bolo nepotrestanie komunistov a umožnenie im, aby tu rabovali ďalej. Fico a jeho družina nech sú nám varovaním.