Narodil som sa v štáte, ktorý sa volal ČSSR. Bol oplotený ostnatými drôtmi, aby sme ho nemohli opustiť. Narodil som sa vlastne do väzenia, ktoré spravovali komunisti. Za dobré správanie ma pustili na vychádzku, dokonca do Západného Nemecka. Ale doma som musel nechať rukojemníkov. Prišiel rok 1989 a veci sa zmenili. Nastali však hádky medzi politikmi a tak si Česko-Slovensko rozdelili medzi sebou dvaja egocentrickí autokrati Mečiar a Klaus. Ani sa nás veľmi nepýtali na názor. Na začiatku roka 1993 sme sa tešili. Hrala hymna a viala slovenská zástava. A zlodeji sa pripravovali na veľké krádeže. Štátny majetok sa rozdeľoval na koaličných radách, vykrádali sa banky, nemocnice a štátne podniky. Vznikla vrstva boháčov, ktorí zbohatli na rozkrádaní štátu. Títo oligarchovia si potom vybrali a zaplatili figúrky, ktoré im slúžia dodnes. Na všetkých úradoch dnes majú zabetónovaných svojich ľudí – neschopných za odmenu a schopných všetkého, aby kradli. Mečiar bol otcom tohto systému, pokračovali v tom Dzurinda aj Fico. Vyše dvadsaťpäť rokov rozkrádania štátu.

Výsledok? Mnohé nemocnice, ktoré sa pravidelne zadlžujú a oddlžujú – aj to je forma rozkrádania štátu. Hazarduje sa v nich so zdravím a životmi pacientov. Necitlivé ignorovanie pacienta, neodbornosť, arogancia, korupcia, rozkrádanie. Upadajúce školstvo, kde si človek povie, že už to môže byť len lepšie. A príde ešte horší minister/ministerka a posunú hranicu zhoršovania do novej dimenzie. Minú sa peniaze na infraštruktúru, ale vidíme rozpadnuté mosty, rozbité cesty a nedokončené tunely. Myslím tie, cez ktoré by mali chodiť autá, tie finančné tunely pravdepodobne dokončené boli. Obrovské investičné dlhy v štátnych podnikoch, ktorých výsledkom sú „horiace strely“ na našich železniciach a zhrdzavené stožiare a rúry v energetických podnikoch, ktoré sme rozpredali cudzím firmám. Obrovské peniaze rozkradnuté cez dodávky predražených a nefunkčných informačných systémov pre štát. Andrej Kiska hovoril o mafiánskom štáte a myslím si, že mal pravdu. Tento štát si privlastnila mafia. Je na nás, či ju dokážeme poraziť. Vyhrať voľby bude jednoduchšia časť zmeny – ľudia už majú ficovcov, dankovcov a bugárovcov plné zuby. Dôležité bude vyčistiť štátne úrady od ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť a nahradiť ich lepšími.

Videl som zopár poctivých pracovníkov v štátnej firme, ktorí sa snažia dobudovať aspoň časť infraštruktúry, kým neprídu politickí nominanti so svojimi poradcami a nerozkradnú peniaze, ktoré tam ešte zostali. Stretol som manažéra štátnej firmy, ktorého hlavným problémom je ochrániť zisk štátnej firmy pred „svorkou výpalníkov“ zo štátu. Posledné týždne som videl necitlivé a arogantné šikanovanie ľudí štátnymi úradníkmi. O ich praktikách by sa dala napísať kniha a človek iba premýšľa, prečo to robia? Opili sa mocou? Majú za úlohu ničiť, to, čo ľudia poctivo vybudovali, aby mohli profitovať ich stranícki kumpáni? Alebo iba naznačujú, že treba zaplatiť výpalné? Ich slovník a spôsoby sú hrozné. Vyhrážajú sa, požadujú absurdné veci, dávajú pokuty a berú peniaze z dotácií, ktoré potom možno niekde prelievajú „svojim ľuďom.“ Takto sme si náš štát nepredstavovali. Verím, že aj drábi v časoch Jánošíka mali viac empatie, ako niektorí úradníci, ktorých rozum a srdce idú nesprávnym SMERom. My od nich nechceme, aby porušovali zákony, len nech prejavia normálny ľudský cit a používajú zdravý rozum. Klamú, zavádzajú, manipulujú. Verím, že keby takéto spôsoby používali niekde v Tirolsku, Bavorsku, Toskánsku alebo v Provensálsku, tak by im miestni ľudia zapichli vidly do riti. My z nich máme strach.

Keby sme mali prijať chorú matku alebo otca takéhoto úradníka, neviem, či by nám zakázal pridať ďalšiu posteľ na izbu a vymýšľal by blbosti o tom, že máme premaľovať, vymeniť kachle za novšie a dať lepšie sieťky na okná. Hovorím o ľuďoch, ktorí zomierajú na ulici, kým úradníci „vylepšujú“ kritériá starostlivosti o nich. Hovorím o odložených, chorých a starých ľuďoch, medzi ktorými sa raz môžu ocitnúť ani oni. Aj ľudia trpiaci závislosťami majú svoje diagnózy a mali by sme sa k nim správať ako k pacientom.

Včera sa k nám do Dobrého pastiera chcel vrátiť Jurko. Z dediny pri Žiline sa vybral do Kláštora pod Znievom bez peňazí a pešo. Nebol na tom zdravotne najlepšie a tak popod Strečno kráčal v tieni – po nesprávnej strane. Chytili ho policajti a dali mu pokutu s 5 dňovou splatnosťou. Od ľudí, čo majú pomáhať a chrániť (najviac to potrebujú slabí a nemocní) by som očakával, že ho k nám dovezú. S Vladkom Maslákom sme si ho nakoniec vyzdvihli zúboženého pri Vrútkach.

Na to, aby sme zobrali zlodejom náš štát potrebujeme podľa mňa toto:

  1. Byť proaktívni, zapájať sa do pozitívnych zmien v spoločnosti a podporovať ľudí a skupiny, ktoré tieto zmeny prinášajú.
  2. Nekompromisne sa dožadovať svojich práv – v nemocnici, na úradoch, sťažovať sa na nekompetentné a arogantné správanie úradníkov, nenechať sa zastrašiť.
  3. Budovať komunity a zoskupenia, pomáhať si navzájom, aby sme boli silnejší – spomeňme si, ako sa niektorí politici vystrašili, keď sme v minulom roku vyšli do ulíc.
  4. Hľadajme cesty, ako si zjednodušovať život, ako pomáhať druhým ľuďom rýchlo a účinne. Musíme sa vzájomne rešpektovať, ale úradník sa nemôže správať ako diktátor. Ak sú predpisy a zákony zlé, tak je lepšie ich nedodržiavať, pokiaľ ide o život človeka. A treba ich zmeniť. Prekvapuje ma niekedy prístup mladých kontrolórov – majú diplom, predpis, pečiatku ale nevedia takmer nič o reálnom živote.
  5. Musíme sa tvrdo postaviť podvodníkom, oligarchom a tým, ktorí korumpujú. Viem, stratili sme dôveru k polícii, vyšetrovateľom a súdom. Verím, že prichádza zmena.
  6. Máme technológie na to, aby boli veci transparentné – nedalo sa klamať, podplácať, predbiehať, falšovať faktúry a dokumenty. Musíme zveriť štát odborníkom, ktorí vytvoria systémy odolné voči podvodom a chybám.
  7. Protestujme. Keď bude treba, tak pôjdeme do ulíc. Ja sám objednám autobusy a dovezieme chorých ľudí, naše ovce a zvieratá pred parlament alebo úrad vlády, nech už konečne riešia niečo pre ľudí. Dnes protestujú naši bratia Česi na Letnej. Držím im palce. Učme sa od nich to, aby sme sa vedeli postaviť arogancii mocných. Nestačí nadávať doma alebo v krčme na pive.
  8. Rešpektujme predpisy a zákony, ale používajme aj zdravý rozum, ľudskosť a Božie zákony. Pokúsme sa vysvetľovať úradníkom ako funguje reálny svet. Nevzdávajme to, navštívme ich šéfov, píšme o novín, na internet, nenechajme sa zastrašovať a šikanovať. Ja sám mám otrasné skúsenosti zo zdravotníctva, z pozemkového fondu, katastrálneho úradu, stavebného úradu, sociálnej poisťovne, poľnohospodárskej platobnej agentúry, veterinárnej správy a z ďalších inštitúcií, ktoré radšej ani nebudem menovať.
  9. Veďme naše deti a mládež k tomu, aby boli citliví k utrpeniu druhých ľudí, aby si uvedomili, že vzdelanie a moc dostávajú na to, aby slúžili a pomáhali tým, ktorí sú slabší.
  10. Modlime sa. Za seba aj za úradníkov. Môj priateľ Stanko Lajda otvoril tento týždeň svoju krásnu výstavu v Žiline. Okrem Leonardovej poslednej večere je tam aj obraz bez Teba, s Tebou a bez nás. Veru, čakali sme na Ježiša, On prišiel, obetoval sa za naše hriechy, liečil a hovoril ľuďom – choď a už nehreš. Bol ukrižovaný, namiesto zločinca. A opúšťame Ho každý deň, keď si nevšímame utrpenie blížnych okolo seba. Oháňame sa papiermi a pečiatkami namiesto toho, aby sme, otvorili svoje srdcia.

Tu je krásny obraz Stanka Lajdu – bez Teba, s Tebou a bez nás.

003-e

0