Rudolf Pohl

Sedel som na cvičeniach na vysokej škole. Nuda ako vždy. A zrazu prišiel zastupovať nejaký nový človek – mal dlhé šedivé vlasy, aj keď ešte nebol taký starý. Nadšene kričal a písal vzorce na tabuľu. Po skončení cvičenia ma oslovil, či by som s nim nechcel robiť niečo na počítačoch. Ja strojár, som dovtedy počítač ešte nevidel. Dostal som sa do zvláštnej miestnosti, kde boli počítače HP so zelenými monitormi a programovali sa jazyku Basic. Pán docent Pohl bol zaujímavá postava – s dlhými vlasmi behal po Žiline a na pleci nosil prístroj Meotar. Do výšky trčala tyčka, pod ktorou bola veľká krabica, na ktorej sa premietali fólie študentom. Vyzeral ako mimozemšťan. Pozval ma domov a požičal mi rôzne knihy. Správal sa ku mne ako k partnerovi a vzbudil vo mne vášeň a chuť učiť sa niečo nové. Zmenil môj život. Rudolf Pohl. Končil som školu a otec mi kúpil bicykel – favorit s prehadzovačkou, pán docent Pohl mi gratuloval.

Koniec. Odvtedy som ho nevidel.

30 rokov neskôr. Ležím dolámaný v nemocnici po páde z bicykla a príde mi mail od jedného pána profesora. Pán docent Pohl z Prahy vraj hľadá moju adresu, aby mi mohol poslať svoju knihu – životopis. Rýchlo mu volám späť, pýta sa ma ako sa mám a hovorím mu, že som spadol z bicykla. “Doufám, že ne z toho, co vám koupil tatínek,” hovorí mi. Ten chlap si to ešte pamätá! Aj on leží v nemocnici a bojuje s chorobou. Vraciam sa domov a posielam mu balík. Telefonujem. Musíme sa stretnúť. Je to jeden z mužov, ktorí zmenili môj život. Môj vzor a učiteľ. Nemám ich veľa – Ján Košturiak (môj otec), Michal Harant, Rudolf Pohl a Milan Zelený.

Ďakujem Vám Majstre – za knihu, ktorú ste mi poslali, aj za knihu môjho života, do ktorej ste sa zapísali hrubými písmenami.

Dnes prišla smutná správa. Rudolf Pohl zomrel. Naposledy sme sa stretli, asi pred dvoma rokmi, v jeho kancelárii v Prahe. Už bol vážne chorý, ale prekypoval energiou ako vždy. Boli sme tam s Milenou a Zuzkou. Mal v kancelárii svoj typický neporiadok. Samé knihy a spisy, nebolo si kam sadnúť. Odprevadil nás a kúpil mojej Zuzke jahody. Odvtedy sme sa nevideli.

Tu je posledná spomienka na môjho veľkého učiteľa.

Životopis k parte

Parte Rudolf Pohl

Naše posledné stretnutie v Prahe

IMG_5160