Kríza lieči

Jedno Tibetské príslovie hovorí:  „Z kameňov, ktoré do mňa hádžu, si staviam dom.“ Ľudia majú strach z problémov a kríz. Nedávno sme diskutovali o Tomášovi Baťovi. Keď začal podnikať, mal vysoké ego a hral sa na pána. Skrachoval a narobil dlhy. Tomáš na to spomína takto: „Naša ročná samostatnosť sa skončila stratou celého vloženého kapitálu 800 zlatých a okrem toho sme minuli aj 8-tisíc zlatých od našich veriteľov. Došlo na žaloby, i na exekúcie. Za všetok tovar, ktorý bol celým naším majetkom, som v záložni dostal 800 zlatých a vyplatil som aspoň časť veriteľov. Prestal som chodiť do panskej spoločnosti a mal som viac času premýšľať o živote. Počítal som, koľko zarobím, keď každú voľnú chvíľu využijem na prácu, hoci aj na tú dovtedy opovrhovanú robotnícku, nepanskú.“

Tomáš Baťa vychádzal z problémov a kríz posilnený. Znižovalo sa jeho ego, zvyšovala pokora. Svoju cestu z krachu popisuje takto: “Čoskoro si ma práca podrobila celého. Všetko požehnanie môjho života počalo sa tohto dňa. Pochopil som svoju pochabosť v napodobňovaní lenivých ľudí, pánov či nepánov. Vykonávaním všetkých robotníckych prác našiel som cesty, ktoré viedli k úspore materiálu aj zjednodušeniu práce robotníka… Suroviny som nosil na chrbte z otrokovickej železničnej stanice od polnočného vlaku, desať kilometrov od Zlína. Do rána som s jedným pracovníkom nakrájal materiál a ráno vydal robotníkom. Robotníci pracovali vo dne v noci, kým nebolo dielo hotové. Potom zase robotníci vyspávali a ja som išiel v noci odviezť tovar, doviezť novú surovinu a aj peniaze na výplatu … Sám som nakupoval materiál, sám som ho porezal alebo strihal, sám rozdelil medzi robotníkmi, sám prijal a prezrel pár po páre, sám vyplatil robotníkov, sám vykonal všetko knihovanie a vyúčtovanie … ”

V čase krízy, keď iné firmy krachovali, firma Baťa rástla. Využila najväčšiu hospodársku krízu na posilnenie (antikrehkosť) – firma Baťa mala do roku 1931 24 podnikov, 1045 predajní a 16560 spolupracovníkov, medzi rokmi 1932 – 42 narástla na 120 podnikov, 5810 predajní a 105700 spolupracovníkov.

Ľudia a podniky sa boja krízy. Baťa v čase najväčšej hospodárskej krízy hovoril o krásnej dobe, jeho firma rástla a ostatní krachovali. Prečo sa bojíme krízy? Kríza nás zbavuje starého a nepotrebného a vytvára priestor pre nové a užitočnejšie firmy, produkty a služby. Zamyslime sa nad týmto: Je rast spotreby, bohatstva (hlavne v rukách stále menšej skupiny ľudí) a rýchlosti ničenia planéty a ľudí užitočný, alebo je lepšie zastavenie tohto nezmyselného kolotoča (kríza)?  Sú rana, pád a bolesť trestom, alebo uvedomením si problému, spamätaním sa a začiatkom nápravy? Je choroba krízou, alebo následkom nesprávneho života a začiatkom uzdravovania?

Kríza je zrkadlo a zdroj pokory. Zároveň môže byť uzdravením, inováciou a novým začiatkom. Musíme sa učiť Pprijatie krízu alebo porážku a premeniť ich na nový začiatok. Vyrovnať sa s novými podmienkami a naučiť sa získavať z problémov a kríz odolnosť a silu, nie bezmocnosť a sebaľútosť. Prijať krízu ako očistu, príležitosť a nový začiatok je správny postoj k životu. Každý z nás má tak trochu  mánio – depresiu. Chvíľu sme hore a potom dole, každý má svoju amplitúdu. Dno nám pomáha odraziť sa hore. Iba neustále stúpať v eufórii nahor je nemožné. Priatelia, už vlani som vedel, že Boston bude bojovat o Stanley Cup. Bolo to vtedy, keď sa pred sezónou chcel Zdeno Chára vyspovedať u Vladka Masláka z Dobrého pastiera.  Kedysi ho odmietali v hokeji, že je príliš vysoký a neohrabaný. Aj tento 42 ročný obor vie, čo je neuznanie, kríza a boj s ťažkými podmienkami.

Baťa sa zameriaval na to, čo funguje, adaptoval dobré nápady a riešenie a rýchlo sa učil. Nemal rád pochlebovačov a vedel, že dobrí oponenti posunú riešenie ďalej ako prikyvovači a uspávači. Nesťažujme sa na nepohodu, problémy, prehry, pády, útoky a krízy. Sú to lekcie, ktoré nás posúvajú ďalej ako úspechy, potlesk a sláva. Kríza lieči, pohoda uspáva.