Bez cieľa

O ľuďoch bez cieľa sa hovorí ako o tých, ktorí nevedia riadiť svoj život. Manažéri podnikov neustále vytyčujú ciele, rozdeľujú ich na jednotlivé oddelenia a ľudí, kontrolujú ich plnenie. Aj ja som si myslel, že ľudský život sa riadi ako projekt, ktorý má ciele a aktivity na ich dosiahnutie. Už si to nemyslím. Život sa žije a prácu vykonávame, najlepšie ako vieme. Viem, výkonnosť človeka je schopnosť zameriavať sa na priority. Priority sú činnosti, ktoré nás dovedú do cieľa. Bez cieľa je teda ťažké vyznať sa v tom, čomu sa máme venovať.

Problém cieľov je niekedy v tom, že nám ich definuje niekto druhý, alebo naše vlastné ego. Niekto si stanoví ciele príliš jednoduché, iný také, že sa pri ich dosahovaní iba trápi a keď ich dosiahne, tak premýšľa, načo to bolo vlastne dobré. Svet sa mení, my sa meníme a menia sa aj naše ciele a priority. Dôležitejšie je smerovanie – aký život chceme žiť, čo chceme našim životom povedať, akú stopu chceme zanechať?

Lao’c napísal: „Ak sa vzdáte cieľov, všetko sa vám podarí. Na svete sú úspešní tí, ktorí sa vzdali cieľov. Pri svojom snažení môžete totiž zabudnúť, že svet je viac ako len víťazstvo.“ Iba vytyčovanie a dosahovanie cieľov môže viesť k honbe za dobrým pocitom z dosiahnutia cieľa, k ďalším ambicióznejším cieľom a postupnému vzďaľovaniu sa od šťastia – vďačnosti za to, čo máme, radosti z toho, čo je práve prežívame.

Otočme si tento algoritmus. Nebudeme si stanovovať ciele, metriky a postupy na ich dosiahnutie. Jednoducho budeme žiť a robiť veci naplno. Budeme si vyberať to, čo nám dáva zmysel, na čo máme talent, čo nám robí radosť a budeme to robiť najlepšie ako sa dá. Každú minútu nášho života. Aké ciele dosiahneme? Možno také, aké by sme si ani nedokázali predstaviť. Môžem si dať cieľ, že do pol roka schudnem 10 kilogramov, alebo najazdím 3000 kilometrov na bicykli. A poctivo si budem plánovať tréningy a zdravú stravu. Ale môžem ísť na to aj inak – denne si s radosťou zajazdím na bicykli, budem jesť veci, ktoré mi prospievajú a budem sa tešiť z každého dňa. V prvom prípade možno dosiahnem svoj cieľ, je otázne s akým sebazaprením a s akou radosťou. V druhom prípade prežijem pekných šesť mesiacov a je veľké pravdepodobnosť, že aj schudnem a prejdem niekoľko tisíc kilometrov. Netreba si plánovať veľké veci, stačí robiť denne s radosťou a naplno drobné veci. Keby sme každý deň venovali intenzívny čas sústredenej práci, štúdiu, telesnej aktivite, modlitbe alebo meditácii a rozvíjaniu vzťahov s ľuďmi okolo seba, tak by sme prežili krásny a produktívny život aj bez veľkých cieľov a plánov.

Vo svojom živote som sa zaoberal rôznymi spôsobmi zvyšovania produktivity v podnikoch. Teória obmedzení nás učila, že sa stačí sústrediť na zvyšovanie prietoku úzkeho miesta, čím zvyšujeme výkon celého systému. Teória štíhlych procesov hovorila o sústredení sa na plynulý tok doručovania hodnoty zákazníkovi. Plynulosť sa dosahuje odstraňovaním plytvania a synchronizáciou procesov. Teória Six sigma nás učila, že sa máme sústrediť na problémové procesy s vysokou variabilitou a po ich stabilizácii dosiahneme tok, v ktorom už netreba kontrolovať chyby, lebo nevznikajú. Všetky tri teórie hovoria o sústredení sa na plynulý tok bez zbytočností (plytvanie, chyby, nestabilita, zbytočné činnosti a zásoby). Podstata týchto prístupov je založená na každodennom disciplinovanom vykonávaní dohodnutých pravidiel, ktoré vedú k plynulému a bezchybnému toku.

A teraz si tento prístup preveďme na náš život – každý deň sa budeme venovať veciam, ktoré sú pre nás kľúčové – láska a vzťahy k blízkym ľuďom, zlepšovanie seba a budovanie užitočných návykov, modlitba, cvičenie, učenie…Veriaci ľudia vedia, že odovzdanie sa Bohu, je tá najväčšia forma zjednodušovania života. Nechať život plynúť, byť súčasťou tohto toku a s úžasom sledovať, že ciele a projekty, ktoré sme si predstavovali a plánovali, nie sú ničím v porovnaním s tým, čo pre nás pripravil Boh. Aj neveriaci ľudia mi niekedy nadšene rozprávajú o sile intuície, o „niečom medzi nebom a zemou“, o princípoch prírody a pod.

Nemať ciele neznamená sedieť na mieste a nič nerobiť. Robíme to, čo nám vnútorne robí dobre. Človek je stvorený tak, že správne veci mu prospievajú a nesprávne ho ničia. Naše plány a ciele sú aj tak každý deň konfrontované s tým, že stretávame nových ľudí, objavujeme v sebe a vo svete okolo ďalšie inšpirácie. Neustále sa nám otvárajú nové ciele a vedú nás k ďalším krokom. A práve v tom je život krásny.

Mám učiteľa. Kňaza Vladimíra Masláka. Niekedy mi hovorí, že moje projekty nie sú dôležité a mám sa viac otvoriť projektom „zhora.“ Keď sa mi to podarí, nestačím sa čudovať. Vladko nemá projekt, koľkým ľuďom v núdzi má pomôcť niesť ich kríž. Nemá ciele, koľko percent ľudí vylieči zo závislostí a problémov. Neplánuje ani personál, peniaze a kapacity. Len robí, najlepšie ako vie, na tom, aby pomohol každému, kto príde, aby mu s láskou odpustil a pozval ho na cestu so slovami: „poď a už nehreš.“ To, že sa každý deň odovzdáva Bohu a ľuďom okolo seba prináša lepšie výsledky, ako keby sa snažil realizovať nejaký strategický plán, ročné a mesačné ciele. Môj syn nedávno sledoval reklamné aktivity rôznych reštaurácii a zamýšľal sa nad ich účinkom. Zhodli sme sa nad tým, že najlepšou stratégiou je dobre variť, každý deň a najlepšie ako sa dá.

Ľudia v korporáciách mi oponujú, že bez cieľov sa nedajú dosiahnuť ukazovatele a finančné výsledky. Lenže finančné ciele definujú akcionári, obyčajní pracovníci k nim nemajú žiaden vzťah a ich plnenie je podobné, ako veslovanie otrokov na lodi, ktorej smer stanovil otrokár. Som presvedčený, že firmy budúcnosti budú mať menej cieľov a viac radosti z každodennej práce. Bude v nich menej kontrol plnenia cieľov a viac nadšenia z nových nápadov a výsledkov. Menej úsilia sa bude venovať generovaniu ešte vyšších ziskov pre akcionárov, ale viac sa budú ľudia sústrediť na to, čo dáva zmysel a je prospešné ľuďom a prírode.

O zjednodušovaní práce a života budeme hovoriť na seminároch Sila zjednoduśovania a Očakávajme neočakávané.

foto: Miroslav Saniga