Nohami na zemi, srdcom v nebi

Rozhovor s Lukášom Zavodníkom, SDB, najmladším saleziánom na Slovensku

Lukáš, trochu poznám Benediktovu regulu a benediktínov a prešiel som Duchovnými cvičeniami Sv. Ignáca z Loyoly, takže som trochu spoznal aj jezuitov. Saleziánov stretávam väčšinou pri práci s mládežou. Ako fungujú nasledovníci Dona Bosca na Slovensku?

Ako Saleziáni Dona Bosca sme rehoľníci, ktorí zasvätili svoj život Bohu a výchove mládeže. Každá rehoľa má nejakú svoju spiritualitu a svoje poslanie, a to naše sa uskutočňuje práve medzi mladými. Na Slovensku pôsobíme vo vyše 20 strediskách. Momentálne nás je okolo 200 saleziánov. Ako rehoľníci žijeme spoločne v komunitách, kde spolu s bratmi žijeme svoje rehoľné zasvätenie a snažíme sa uskutočňovať naše poslanie. Vo väčšine stredísk máme oratória, kde dennodenne prichádzajú mladí, aby spoločne prežili čas, či už na stretku, čo je skupinka mladých ľudí, ktorí sa týždenne stretávajú a formujú cez svojich animátorov, alebo aj v iných duchovných, intelektuálnych a zážitkových aktivitách, ktoré dané stredisko ponúka. Pôsobíme tiež vo viacerých farnostiach, venujeme sa ľudovým vrstvám, birmovancom, výchove animátorov, prvoprijímajúcim a podobne. Snažíme sa byť podľa vzoru nášho zakladateľa Dona Bosca aktívny aj v mediálnej sfére, kde stojí za zmienku naše kresťanské Vydavateľstvo Don Bosco. V Žiline máme veľkú Strednú odbornú školu sv. Jozefa Robotníka s internátom pre 100 chlapcov. Tých ponúk je veľmi veľa a závisí to od konkrétneho strediska, ako funguje. Naším prvoradým poslaním v tomto všetkom je ale pomoc pri spáse duší mladých, s ktorými sa stretávame. Tak ako Don Bosco, snažíme sa z nich vychovať „dobrých kresťanov a statočných občanov.“

IMG_1788

Ty si najmladší salezián a pripravuješ sa na záverečné skúšky. Ako vzniká v takom mladom veku rozhodnutie vstúpiť medzi saleziánov a z čoho pozostáva prijatie medzi nich?

Osobne som sa k viere nedostal hneď od malička. Až neskôr na konci prvého stupňa mi bola odovzdaná tradičná viera mojich rodičov. Ale tam moje praktizovanie skončilo. Do kostola som chodil preto, aby som v nedeľu mohol „pozerať rozprávky“. To bola podmienka. :) Na začiatku piateho ročníka sa na naše sídlisko presťahovali saleziáni. Začali stavať nové oratórium a ja som sa tam nejakým spôsobom dostal. Zúčastnil som sa svojho prvého saleziánskeho tábora. A tam sa niečo vo mne prvýkrát zlomilo. Bol som ohromený a dotknutý. Videl som kňazov – saleziánov a animátorov, ktorí sa zadarmo rozdávajú pre deti, behajú, skáču a zaujímajú sa o mňa. Hlavne ma prekvapil obraz týchto kňazov. Predtým bol pre mňa kňaz niekto vzdialený. Vtedy som prvýkrát pocítil túžbu byť ako oni. Samozrejme táto túžba na nejaký čas potom odišla, ale ako sa  vraví „na prvú lásku sa nezabúda“. Po tábore som začal chodiť do oratka, ktoré sa mi postupne stalo druhým domovom. Neustále prijatie, veselosť a hlavne praktická skúsenosť viery, to ma dostalo. Postupne sa tradičná viera menila na niečo hlbšie. A čas išiel. Ja som sa z dieťaťa stal animátorom, ktorý sa snažil byť taký, ako videl vtedy animátorov na svojom prvom tábore. Na strednej škole sa vo mne volanie ku saleziánom ozvalo znovu. Stalo sa to na jednej saleziánskej akcii, kde sa prednášajúci pýtal, že či vieme, kam nás Pán volá. Tak som začal nad tým viac premýšľať. Našiel som si duchovného sprievodcu z radov saleziánov, ktorý mi pomáhal rozlišovať vo svojom povolaní. V maturitnom ročníku som nastúpil do ročného projektu s názvom „ašpirantka“. Je to rok, kedy chlapci z celého Slovenska, ktorí hľadajú svoje povolanie, sa raz za mesiac stretnú a pomocou troch formátorov rozlišujú, čo je ich cesta. To je prvý stupeň na ceste stať sa saleziánom. V ašpirantke nás bolo 12 a do ďalšej fázy sme sa rozhodli pokračovať traja. Ostatní rozlíšili, že ich cesta je skôr manželstvo. Druhá fáza je rok pobytu v saleziánskej komunite – prednoviciát. Taká skúška, či vieš žiť s bratmi v komunite a je to aj priestor na prehĺbenie svojich motivácii. A potom nasleduje posledná fáza pred zložením sľubov. Je to rok noviciátu, kedy sa za pomoci magistra, hlavného formátora, snažíš v modlitbe definitívne pýtať Boha, že či toto je tvoja cesta. Ak aj s formátormi zistíš, že áno, tak na konci tohto roku zložíš rehoľné sľuby a staneš sa saleziánom (rehoľníkom). Od tohto momentu si salezián, ale tvoja formácia pokračuje ešte rokmi filozofických a teologických štúdií, ktoré sú vo väčšine prípadov zavŕšené kňazskou vysviackou.

Viem, že pracuješ s mladými chlapcami. Ako funguje takáto formácia mladých mužov? Čo absolvujú a čo získajú do života?

Momentálne pôsobím v komunite v Žiline, kde už tretí rok vediem stretko chalanov stredoškolákov. Väčšina z nich sú aj naši animátori, ktorí sa venujú svojím mladším kamarátom. Stretávame sa raz za týždeň. Náplň stretka sa menila podľa toho, na akej úrovni chalani v danom čase boli. Ako som spomínal, tak pozeráme na to, aby z nich boli dobrí kresťania a statoční občania. So svojím spoluanimátorom máme vypracovaný ročný itinerár, ktorý máme rozdelený do viacerých oblastí. Itinerár- plán práce sa snaží pomenovať s čím skupina bojuje, čo jej ide a na čo sa potrebujeme v tomto roku zamerať. Z toho vyplynuli nejaké ciele. Snažím sa chalanom ponúknuť duchovný rast, fyzický, intelektuálny a kultúrny rast. To znamená, že nezameriavame sa len na to, aby sa vedeli dobre modliť, ale aby sa napríklad vedeli aj správať v spoločnosti, s úctou pristupovať k ženám, vážili si hodnoty predkov, dokázali porozumieť, čo sa v nich deje a pod. Ide nám o integrálny rast. Stretko zvyčajne trvá hodni a pol. Začíname vždy modlitbou, ktorú si v tomto veku vedú už chalani sami. Postupne sa naučili rozjímať so Svätým Písmom a to je naša úvodná modlitba. Nasledujú rôzne aktivity na tému stretka, popretkávané diskusiami, hrami, príbehmi… Každé stretko má samozrejme svoj itinerár, keďže situácia na každom stretku je iná. Dôležitou súčasťou stretiek je trávený spoločný čas, kde má animátor a salezián možnosť spoznať zverencov aj v inom prostredí a viac porozumieť skupine. Deje sa to cez chaty, tematické výlety, pozývanie hostí… Napríklad, keď sme mali okruh o tom, ako byť správnym mužom, tak sme ho zakončili výletom do Bratislavy, kde sme navštívili SND. Cieľom bolo, aby si chalani osvojili etiketu správania sa v takomto prostredí, lebo v budúcnosti sa s ním ako muži určite stretnú.

IMG_7971

Stretávam podnikateľov, ktorí prešli saleziánskou výchovou a je to na nich vidieť – majú akýsi nadhľad, neženú sa iba za peniazmi, bývajú pokornejší a podnikajú slušne. Aspoň taká je moja skúsenosť. Koľko ľudí na Slovensku už prešlo, alebo prechádza, takouto výchovou?

Fuuu. Tak toto je veľmi ťažká otázka. Myslím si, že so saleziánskou výchovou, ktorej ináč základom je preventívny systém, prešlo množstvo mladých ľudí, určite už tisíce, od pádu totality. Ale fakt je, že nie každý kto takouto výchovou prejde, tak sa hneď stane napríklad pokorným. My sa snažíme pomôcť, ponúknuť ruku, zachytiť srdce. A veríme, že to má význam. Ale, čo bude nasledovať, to už vo veľkej miere závisí od daného mladého človeka. Čo ma však teší je vidieť rodiny, ktorých manželia sa spoznali a vyrastali u saleziánov. Dostali našu výchovu a sú ponorení do našej charizmy a v túto výchovu odovzdávajú aj svojím deťom. Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí prichádzajú po rokoch do našich stredísk, a veľmi radi si spomínajú, že tu chodili a že sa tu cítili veľmi dobre. A to nás veľmi teší. O to viac, keď sme im pomohli spoznať aj Boha.

Poznám Saleziána Jurka Malého v Ružomberku. Opravil si dom a v komunite Dorka tam pomáha do života chlapcom, ktorí prichádzajú z detských domovov, ulice alebo nápravných zariadení. Potreboval by pomoc pri práci s týmito chlapcami, ich vzdelávaní aj pri ich zamestnávaní. Viem, že mu pomáhajú saleziáni z SOŠ sv. Jozefa Robotníka. Keby sa nám podarilo podchytiť túto skupinu mládeže, určite by sme mali v budúcnosti menej ľudí vo väzení, na ulici, v útulkoch pre bezdomovcov ale možno aj menej domáceho násilia a pod. Ako to vidíš?

Áno, Juraj Malý je salezián, ktorý pôsobí ako vojenský kaplán vo väznici pre mladistvých v Sučanoch a pomohol zriadiť dom na polceste v Ružomberku. Je to veľmi náročná a obetavá práca, ktorá by mohla „zamestnať“ oveľa viac bratov, ktorí by tam určite boli potrební. Náš výchovný systém je založený na prevencii. To znamená, že sa snažíme predchádzať zlu. Mladých formujeme k tomu, aby pevne uchopili život do svojich rúk, uvedomili si Božie pôsobenie v ňom a rozhodli sa pre dobro. Môžeme povedať, že snažíme sa, aby sa nedostali do väzníc, aby nerozbíjali manželstvá, nedostali sa do polepšovní… Takto sa ich snažíme konkrétne podchytiť my. No pravda je taká, že veľakrát sa to nedarí. Juraj si to uvedomil a snaží sa pomôcť práve takýmto mladým, kde prevencia nezabrala a ktorí sa potrebujú odraziť a začať nový život. Neviem ako rozmýšľajú naši predstavení, možno chcú túto našu prítomnosť v tejto oblasti posilniť a určite by to bolo aj veľmi prospešné. Uvidíme, čo ukáže čas.

Snažím sa trochu pomáhať pri zmenách na Katolíckej univerzite, kde vznikla myšlienka vytvorenia kolégia pre prácu s mládežou. Nebolo by vhodné takéto iniciatívy prepojiť aj s činnosťou saleziánov?

Keby som mal rozhodnúť teraz a hneď tak odpoveď by bola áno. Možno šťastie, že to nie je v mojej kompetencii, lebo nevidím poriadne do všetkého. Saleziáni na Katolíckej univerzite pôsobili, mali sme tam viacerých bratov, ktorí učili a chodili aj do UPC. Čo viem, tak momentálne je UPC zverené kňazom z diecézy, ktorí sa plnohodnotne venujú mladým. Čo sa týka kolégia, je to určite dobrý nápad a treba ho podporiť, ale či bude možné sa do toho zapojiť, tak to je už otázka na mojich predstavených a biskupa. Myslím si však, že ako saleziáni môžeme tomuto projektu pomôcť a podporiť ho, či už osvetou medzi našimi mladými, ktorí univerzitu navštevujú, ale aj svojím pohľadom a pripomienkami z oblasti výchovy.

Veľa starších ľudí dnes kritizuje mladých, že sú iní, povrchní a neviem ešte akí. Vždy to tak bolo, že starší kritizovali mladších, ale dnes sa mnohé veci zrýchľujú, žiaci si robia posmešky so svojich učiteľov, učni nepočúvajú svojich majstrov, mladí majú oveľa viac možností ako ich rodičia a hľadajú si svoje vlastné cesty. Hovorí sa o generáciách Y, Z a alfa, menia sa pre nich firmy, organizácia a motivačné systémy. Aké dobré a zlé vlastnosti vidíš na vás mladých ty?

Z mojej práce s mladými vidím, že mladí sa veľmi ľahko nechajú klamať. Klamať reklamou, ľuďmi, dobou. Veľmi rýchlo si zvolia ľahšiu a pohodlnejšiu cestu. Nechajú sa opantať sociálnymi sieťami, nevieme poriadne žiť reálny život a vytvárať vzťahy. A čo je najhoršie, tak si myslíme, že to nepotrebujeme. A to je to klamstvo, ktorému uveríme. Že toto nám stačí. Ale vidím, že je to ilúzia. Zo stretnutí a rozhovorov viem, že mladí paradoxne veľmi túžia po tom, čo nežijú. Po blízkosti, vypočutí, rade, fyzickom kontakte, hĺbke. Len možno nemajú nikoho, kto by im ukázal, že aha dá s to aj ináč. Nebuď ovca a vystúp z davu. A toto je úloha starších generácií. Nejde o to, či kritizujeme, ide o to, čo s tým spravíme. Nestačí mladému človeku povedať, že je zlý. Treba mu pomôcť ukázať v čom je dobrý. Každý jeden z nich má v sebe obrovský potenciál. Len ho nevie objaviť, lebo je ukrytý pod nánosom klamstiev a mamony dnešnej doby. Netreba sa báť, že to už nemá zmysel. My, dnešní mladí, oveľa rýchlejšie reagujeme na zmeny a vieme sa im prispôsobiť. Chceme žiť ináč, len to veľakrát nevieme. Ukážte nám to. Buďme aktívnym vzorom jeden pre druhého.

Aký bol Don Bosco a čo by sme si mohli zobrať z jeho odkazu my, laici, ktorí nie sme saleziáni?

Don Bosco bol mužom, ktorý „nohami chodil po zemi, ale srdcom bol vždy v nebi“. Možno si poviete, že čo to je za frázička, ale hovorí veľmi veľa. Dôveroval Bohu a Panne Márii. Učí nás, že keď niečo robíme s cieľom pomôcť druhým a osláviť Boha, tak sa nemáme čoho báť. Don Bosco bol ochotný každého vypočuť, prijať s láskou a poradiť. V ľuďoch, ktorých mal okolo seba, videl potenciál. Vedel ho usmerniť v ich živote, poradiť im a pomôcť im uplatniť sa v tom, k čomu najviac inklinovali. Nad ľuďmi okolo seba rozmýšľal. Nebál sa vyhrnúť sa rukávy a robiť, čo vyžadovala situácia. Dokázal byť kňazom, murárom, tesárom, hudobníkom, spisovateľom… Dokázal sa s rovnakou úctou prihovoriť kráľovi a s takou úctou žobrákovi. Tiež sa snažil ísť na čele pokroku, aj keď to iným prišlo smiešne. Ako jeden z prvých robil pracovné zmluvy pre chlapcov, aby ich chránil a hoci bol chudobný vo svojich dielňach sa snažil mať moderné stroje, lebo chcel robiť prácu kvalitne. Postavil svoj život na troch pilieroch – rozum, náboženstvo a láskavosť. A to odporúčal aj svojím spolupracovníkom.

Veľa sa dnes diskutuje o vzdelávaní a školstve. Ako sú organizované a fungujú saleziánske školy?

Na Slovensku máme len dve saleziánske školy. Jednu základnú na rómskom sídlisku v Bardejove a Strednú odbornú školu sv. Jozefa Robotníka v Žiline. Mimo strednej Európy sú saleziáni hlavne na školách, ale v našich kultúrnych podmienkach sme viac orientovaní na oratóriá a farnosti. Rozdiel v našej škole oproti inej, je samozrejme v saleziánskom duchu, ktorý sa tam pestuje. Všetci zamestnanci sú saleziánmi sprevádzaní a sú im vštepované základy nášho preventívneho systému. Takéto prostredie by potom malo byť oveľa viac preniknuté láskavosťou, kde sa láska spláca láskou. Veľký dôraz sa dáva na pripravenosť žiakov do života, odborná škola má veľké množstvo kontaktov s podnikateľmi, kde chlapci už počas štúdia praxujú a kde veľakrát aj získajú svojich budúcich šéfov. Výhodou je, že množstvo personálu v našich školách je z nášho prostredia, buď prešli oratkom alebo samotnou školou. Dôležitá je duchovná správa školy, školské obnovy, cvičenia… Keď sa spomínalo, že sa snažíme vychovať dobrých kresťanov a statočných občanov, tak táto veta je heslom našich škôl.

Som rád, že aj v dnešnom svete pribúdajú mladí, ktorí chcú slúžiť druhým ľuďom. V čom by ti mohli v tvojej práci pomôcť napríklad kresťanskí podnikatelia, s ktorými spolupracujeme?

Tak možností je veľa. Okrem tej finančnej, často pomáhame chalanom s hľadaním brigád a práce, aby mohli život pevnejšie uchopiť do svojich rúk. Mal som už skúsenosť, že kresťanskí podnikatelia ponúkli chlapcom prácu, alebo možnosť privyrobiť si, keď sa osvedčili a bolo vidno, že to myslia vážne. Veľmi často zháňame do našich oratiek a diel veci, ktoré majú konkrétni podnikatelia k dispozícii, alebo sa k nim môžu ľahko dostať. Problém je, že o sebe niekedy nevieme. Preto je dobré vytvoriť sieť, kde sa môžeme zdieľať, robiť osvetu, vzájomnú reklamu a pomáhať si, keď sú na to prostriedky a chuť. Z druhej strany mám skúsenosť, že podnikatelia, ktorí poznajú nás a našu prácu, často chcú našich mladých, ktorí by im mohli urobiť dobrovoľníkov, animátorov na ich firemných akciách, lebo vedia, že sa na nich môžu spoľahnúť, že im ponúknu kvalitnú prácu a služby.

Ďakujem za rozhovor Lukáš a prajem ti všetko najlepšie do tvojej práce.

133-DSC_0432