Ami – go home?

V poslednej dobe sa stretávam s názorom, že správny Slovák by mal mať rád Slovákov, Slovanov a Rusov. Rozhodne nie „zlých Američanov“, ktorí všade robia iba problémy. Neviem odkiaľ sa to berie, ale myslím si, že Američania nie sú horší ako Rusi. Lepšie by bolo hovoriť o americkej a ruskej politike, nie o ľuďoch. Tí sú takí ako my – dobrí aj zlí. Ak sa na to pozriem z pohľadu Slovákov, tak nám Rusi spôsobili oveľa viac zla ako Američania. Po roku 1945 u nás zaviedli komunizmus, povraždili tisíce ľudí, prepadli nás v roku 1968, dlhé desaťročia rozkrádali našu krajinu. „Mierumilovní“ Rusi od roku 1945 nasadili vojakov v Číne, Kórei, Maďarsku, Vietname, Československu, Angole, Somálsku, Afganistane, Južnom Osetsku, Podnestersku, Gruzínsku, Tadžicku, Sýrii. Naposledy prepadli Ukrajinu. Odsudzujem bombardovanie Juhoslávie lietadlami NATO, ale Rusi pozabíjali viac Slovanov ako Američania – 22 tisíc Poliakov v Katyňskom lese, tisíce Čechov, Slovákov, Ukrajincov, Rusov v lágroch a mnoho príslušníkov iných národov.

Američania nám po vojne ponúkli Marshlallov plán obnovy, Rusi u nás presadili koncentračné tábory a politické procesy. Krajiny, kde vstúpili Američania dnes prosperujú, po Rusoch zostali zničené a v chudobe. Američania bojovali ako vojaci, Rusi často ako teroristi a prezlečení civilisti. Stretol som v Rusku výborných ľudí, rovnako ako v Amerike. Z ruskej politiky mám však obavy aj dnes. Z Ameriky sa môžeme učiť podnikanie, spoluprácu, nové technológie a inovácie. Keď sme boli deti, tak sme všetko „úžasné“ nazývali „Amerikou“. Niekedy nám stačila plechovka od kokakoly, americké cigarety, žuvačky alebo farebný časopis. Počúvali sme Hlas Ameriky a nahrávky amerických hudobných skupín. Nosili ich džínsy a odznaky hippies sme mali radšej ako ruské kosáky a hviezdy. Dnes som starší a cítim to stále rovnako. Nič ruské ma veľmi nevzrušuje, okrem hlúpych rečí o Putinovi a Slovanstve na internete. Na akejsi skúške z marxizmu sa ma učiteľ pýtal na to, kto má lepšie autá a počítače. Povedal som mu pravdu a čakal som, že ma vyhodí. Spýtal sa ma, prečo je to tak, keď my máme vedecko – technickú revolúciu a oni nie. Myslel som si, že ma chce nachytať a odpovedal som, že oni sú už na vrchole a my ešte nevyužívame svoje možnosti naplno. Učiteľ pokrútil hlavou a povedal: „My sme to všetko pohnojili mladý muž.“ Vtedy som začal veriť, že koniec sovietskeho impéria sa neodvratne blíži. Čoskoro prišiel rok 1989 a Rusi sa od nás konečne sťahovali domov aj so svojimi tankami. Zostali po nich zničené kasárne, odpadky a súdruhovia, vyškolení v Moskve, ktorí nám tu škodia aj dnes.

Môj prastarý otec Adam pracoval v Amerike. Priniesol si odtiaľ peniaze a schopnosť podnikať. Druhý prastarý otec František išiel na konci vojny vo Varíne vítať Rusov a prišiel o hodinky. Nemám rád politiku Ameriky ani Ruska. Mám však z ruských trolov a vojakov väčšiu obavu, ako z tých amerických. Skrývanie sa za „Slovanstvo“ je nezmysel. Rusi ubližovali Slovanom v histórii viac, ako Američania. Tak opatrne, fanatickí rusofili.