Svätá zem

Abrahám sa narodil pred 4000 rokmi. Mal najskôr syna Izmaela so slúžkou Haraj. Neskôr splodil syna Izáka s manželkou Sárou. Izmael je otec Arabov a Izák Židov. Majú rôzne náboženstvá, kultúry a stáročia bojujú o krajinu svojich otcov. Pred 2000 rokmi žil na tomto území Ježiš Kristus. Narodil sa v Betleheme, žil v Nazarete a bol ukrižovaný v Jeruzaleme. Je veľký zážitok navštíviť tieto miesta v dotýkať sa stôp Ježiša a jeho matky Márie, navštíviť známe miesta, o ktorých píšu Matúš, Lukáš, Ján a Marek – Ein Karem, Betániu, Jericho, rieku Jordán, Kánu Galilejskú, Kafarnaum, Tiberias, horu Tábor, Genezaretské jazero.

Boh dal Abrahámovi veľkú krajinu pre jeho synov a o dvetisíc rokov prišiel na tieto miesta Ježiš, aby pozval ľudí k láske. Namiesto vlastnenia krajiny a vecí im ponúkol nebeské kráľovstvo. Boli sme na Hore blahoslavenstiev, kde nás Ježiš pozýva k pokore (chudobe v duchu) a uvedomeniu si, že bez Neho sme slabí. Hovorí nám, že plačúci nad svojim hriechom budú potešení a tichí, ktorí sú trpezliví, požehnávajú a nesúdia druhých, dostanú dedičstvo zeme. Ježiš nás volá, aby sme túžili stať sa spravodlivými a milosrdnými k druhým, aby sme boli priezrační s čistým srdcom, v ktorom je láska. Aby sme šírili pokoj všade kam prídeme a tešili sa z toho, keď sme nespravodlivo potupovaní a prenasledovaní. Pán farár Janko Kuneš nám krásne vysvetlil blahoslavenstvá (makarios) ako cestu ku šťastiu. Hneď hore som išiel k nemu a pozval som ho na naše ďalšie stretnutie Akadémie dobrého pastiera, kde budeme 1.4.2019 v Kláštore pod Znievom hovoriť o motivácii a radosti zo života. Druhým hosťom bude Petra Kaločayová, školská psychologička.

Keď sme sa chystali na plavbu po Genezaretskom jazere, hovorila mi naša Helenka Krišandová, že vlani sa jej na tomto mieste objavili pred očami obrazy dvoch nemocníc. Nevedela, čo to znamená, ale poslala Vladkovi Maslákovi správu, že ak budeme mať vieru, budeme mať dve nemocnice. Už vtedy sme diskutovali o našom projekte nemocnice Sv. Margity Uhorskej. Len nedávno sme sa s Vladkom dohodli, že kúpime penzión vo Vrícku, kam nám už o pár dní privezie Mirko Srogoň postele z Linetu. A na jeseň, ak nám Pán požehná, začneme pripravovať základy budovy podľa pôvodného projektu. Budeme mať možno naozaj dve nemocnice. Keď Vladko prosí o jednu, Pán mu dá dve. Z lode sme sa presunuli na Horu blahoslavenstiev, stáli sme pri skalách, kde Ježiš rozprával svojim učeníkom a zrazu sa za plotom zjavili dve sanitky. Helenka prišla ku nám s Vladkom a hovorí: „Vidíte? Dve nemocnice.“ Sadli sme si s Vladkom na kamene, na ktorých možno kedysi sedeli Ježiš a jeho apoštoli. Vladko ma vyspovedal a hovoril mi o tom, ako treba odovzdať naše projekty Bohu. Bol to zázračný okamih. Uvedomil som si, že naše ľudské projekty sú často ako Babylonské veže, ktoré sa zrútia. Iba naše ľudské úsilie nestačí na Božie projekty a cestu do nebeského kráľovstva. Musíme sa otvoriť a odovzdať Bohu a On nám zosunie z neba rebrík tak, ako Jakubovi.

Vrátili sme sa v noci z našej púte Dobrého pastiera zo Svätej zeme. Odchádzali sme z miesta, kde vystúpil Ježiš na nebesia. Zanechal nám blahoslavenstvá a učenie lásky. Aj posvätné miesta, ktoré sme nielen prešli, ale, vďaka šiestim kňazom (JankoviJožkovi Kunešovcom, Vladkovi Maslákovi, Ondrejovi Spišiakovi, Paľkovi Kadučákovi, Rudolfovi Michútovi), aj premodlili. Ježiš nám nenechal iba svoje učenie, ale aj seba – ako priateľa a učiteľa na každý deň. Vo Svätej zeme sme začínali na mieste zvestovania a odchádzali na mieste krížovej cesty a nanebevstúpenia. Krížová cesta v Jeruzaleme ukazuje dnešný svet. Všade kričia a predávajú obchodníci a medzi nimi sa predierajú pútnici s Ježišom v srdci. Ježiš na tejto ceste prišiel o svoj život na tomto svete a ja o peňaženku. On obetoval seba pre nás, ja peňaženku pre svoju hlúposť. Bola to možno aj trochu skúška. Vôbec mi peniaze a kreditky v tej chvíli nechýbali. Cítil som v sebe iné bohatstvo. Necítil som ani hnev k šikovnému zlodejovi a pomodlil som sa za neho. Bolo by dobré, keby mi to takto vydržalo dlhšie.

Svätá zem – územia, o ktoré sa stáročia sporia Abrahámovi synovia – Židia a Arabi. Aj o Ježišove sväté miesta sa dlhé roky sporili Židia, Rimania, moslimovia a kresťania. Keď ich dali k dispozícii kresťanom, tak sa začali sporiť medzi sebou kresťanské cirkvi –  Koptská, Etiópska, Sýrska, Arménska, Pravoslávna, Katolícka…V roku 1878 bola prijatá zmluva status quo, ale stále je vo Svätej zemi vidieť náš ľudský pohľad na svet – pozemky, majetky, hranice, moc, peniaze a obchodníci. Ten Ježišov – čisté srdce, láska a život v blahoslavenstvách, zostáva v úzadí. Ježiš odmietol riadiť tento svet, zomrel za nás, vstal z mŕtvych a nechal nám slobodnú vôľu vybrať si svoju cestu – s Nim alebo bez Neho.

Tu je pekný film o ceste do Svätej zeme od Braňa Valka.

Image-140

Image-223

Jeruzalem

Image-155

Kostol Panny Márie

Image-219

Pohľad z Hory Tábor

Image-215

Genezaretské jazero

Image-214

Dve sanitky, dve nemocnice

Image-213

Hora blahoslavenstiev

Image-203

Image-222

Naši kňazi na omši

Image-172

Takto kedysi žili prví mnísi

Image-205

Bezdomovec z ranami z kríža

Image-211

Staré mesto Kafarnaum

Image-212

Miesto, kde po zmŕtvychvstaní čakal Ježiš na svojich učeníkov na brehu jazera

Image-217

Náš Učiteľ Vladko