Nič nie je zadarmo

Politici sa predbiehajú v tom, čo dajú ľuďom zadarmo. Môžu sa takto zapáčiť nejakej skupine ľudí a niekto to za nich zaplatí. Zakázal by som veci zadarmo aj politikov. Viem, že sú medzi nami ľudia, ktorí si niektoré produkty a služby nemôžu dovoliť. Môže im ich zaplatiť niekto, kto na to má a môžu ich dostať bezplatne. Ale nie zadarmo. Takto by mal fungovať princíp sociálnej solidarity – bohatí, mladí a zdraví, prispievajú chudobným, starým a chorým.

Stravné lístky, vlaky zadarmo, kupóny na dovolenky alebo obedy pre deti – to všetko sú nezmyselné výmysly politikov. Aby mali pracovníci vo firmách teplé obedy a dovolenkovali na Slovensku, aby ľudia cestovali vlakmi a deti mali v školách teplé obedy. Nechajme im viac peňazí a nech sa sami rozhodnú, čo si za ne kúpia. Prečo to za nich robia politici a štát? Hodnota produktu alebo služby je daná materiálom, surovinami, energiou, prácou a ďalšími vstupmi, ale kľúčový je vždy zákazník, ktorý sa rozhoduje o kúpe. Žijeme v dobe pokrivených hodnôt – predražené veci, zľavy, dotácie, fejky…Nemci hovoria: “Umsonst ist nur der Tod.” Len smrť je zadarmo – a pre všetkých.

Všetko, čo je dielom ľudskej tvorivosti a práce má svoju hodnotu. Ovocinár sa celý rok narobí a je odmenený veľkou úrodou. Výsledkom je, že nič nezarobí, lebo keď je nadúroda, ceny idú dole. Ako v tomto roku, keď sa jablká vykupovali za 5 centov, vlani to bolo päť krát viac.

Dávaním vecí zadarmo, alebo pod cenu, deformujeme ich hodnotu. Japonci poznajú pojem kodawari. Je to demonštrácia hrdosti na to, čo človek robí, zameranie sa na detaily a dokonalosť. Pestovateľ ovocia sa teší z obrovskej starostlivosti, ktorú mu venoval, podobne ako kuchár pripravujúcu suši – a zákazníci ocenia toto úsilie a zaplatia im niekoľkonásobne viac, ako za bežné ovocie alebo jedlo.

V Dobrom pastierovi v Kláštore pod Znievom sú láska, opatera, strecha nad hlavou aj jedlo bezplatné. Pre tých, čo na to nemajú. Majú svojho sponzora tam hore v Božom kráľovstve. Modlíme sa k nemu, lebo On niekedy plytvá svojimi darmi, ktoré si nevšímame a neďakujeme za ne. Tak ako hovorí Sv. Terézia z Lisieux: „Boh mrhá svojimi najväčšími pokladmi a dáva nám ich zadarmo.“