Profesori, kapitáni a doktori

Kedysi som učil na rôznych univerzitách. Odpisovali mnohí študenti, doktorandi, docenti aj profesori. Hovorím o slovenských a českých univerzitách, keď som pôsobil na školách v Nemecku a Rakúsku, tam tento zvyk nebol. Nemeckí študenti jednoducho neodpisovali. Ani na testoch, ani pri písaní prác. Keď chcel niekto používať titul alebo funkciu, musel to dosiahnuť svojou vlastnou prácou a výsledkami. Nikdy som sa necítil dobre v prostredí, kde sa ľudia čudne oslovovali (magnificenicia, spektábilis, honorábilis), zložito rozprávali, usmievali sa na seba a za chrbtom si navzájom robili zle. Som presvedčený, že zábavný človiečik, bozkávajúci vence a odpisujúci z kníh, nie je iba chybou v systéme. Celý systém je zlý, ako aj mnohí ľudia, ktorí ho vytvorili a riadia. Predávajú tituly, dostávajú granty za prácu, ktorú neurobili, zbierajú čiarky a bezcenné diplomy. My však potrebujeme pripraviť naše deti na budúcnosť. V najbližších 20 rokoch nastane toľko technických a spoločenských zmien, ako za niekoľko predchádzajúcich storočí. Kopírovači, odpisovači, prikyovači a memorovači nám budú nanič. Potrebujeme pripraviť ľudí na dobu exponenciálnych zmien, ktorých následky budú pre mnohých neočakávané a prekvapujúco rýchle. Nedávno som bol v Číne. Hovorili sme tam aj o tom, že čínska tradícia z Konfuciánskeho obdobia je, aby mali štátni úradníci perfektné vzdelanie a prešli náročnými skúškami. Keď tam príde na rokovanie delegácia “našich ľudí”, pôsobia vraj často, v porovnaní s Číňanmi, nepripravene a hlúpo. Vizitky s titulmi nepomáhajú.

Strácame dôveru k tzv. autoritám. Dôvera je funkciou dvoch vecí: charakteru a kompetentnosti. V charaktere sú zahrnuté integrita (jednota slov a činov), motívy a úmysly. Kompetentnosť zahŕňa spôsobilosť, schopnosti, zručnosti a výsledky. Skúste si otestovať „autority“ vo vašom okolí.

Pohybujem sa medzi dvoma skupinami ľudí, ktoré sú na opačných stranách spoločnosti. V jednej sú profesori, manažéri a mnohí bohatí ľudia. V tej druhej ľudia, ktorí stratili strechu nad hlavou, často aj slobodu, peniaze a zdravie. Tí prví dobre vyzerajú, sú príjemní a úspešní, tí druhí vyzerajú zvláštne, nerozprávajú pekné reči a nemajú takmer nič. Myslite si, čo chcete, ale v tej druhej skupine sa cítim lepšie. Zostala tam jednoduchosť bez pozlátok a masiek. Aj preto mám rád Dobrého Pastiera. 3.12.2018 máme v našej Akadémii Dobrého Pastiera tému Zjednodušovanie a získanie času na dôležité veci. Príde medzi nás aj Igor Vateha s rodinou, ktorí sa rozhodli žiť v jednoduchosti na samote v spojení s prírodou.