Poslanci a starostovia

Poslanci a starostovia. Tieto slová majú v sebe základ, ktorý hovorí o tom, že sme si ich vybrali a poslali ich za nás. Aby nás zastupovali a starali sa. A mnohí sa starajú hlavne o seba. Niektorých z nich si aj platíme. A čo dostávame? Niekedy ani nevieme, kto nás zastupuje. Čo vlastne robí zistíme často až vtedy, keď sa v médiách prevalí nejaký škandál. Dvíhajú ruky ako roboti. Medzi ľudí prídu pred voľbami – vidíme ich na plagátoch. Niektorí nám vysvetľujú akú sú šikovní a ako dobre robia svoju prácu. Škoda, že sme si to nevšimli. Keď treba pristaviť kontajner na odpad alebo vyviezť smeti, tak je problém, ale obecný časopis (starostova bezplatná reklama) hlása, akú techniku sme nakúpili a čo všetko sa u nás buduje. Starosta má vraj kamaráta, ktorý robí dopravné značenia. Dedina je vyznačená tak, že by sa v nej mohla jazdiť formula jedna. Škoda, že starosta nemá aj priateľov, ktorí by vedeli postaviť telocvičňu, spoločenskú sálu alebo športový areál.

Poznám podnikateľov, ktorí zamestnávajú tisíce ľudí a kňazov, ktorí pomáhajú stovkám núdznym. Nepotrebujú o sebe lepiť plagáty a písať na ne, akí sú úžasní. “Nezávislý” chlapec, kandiduje na primátora a chce vybudovať silné mesto na strednom Slovensku. V skutočnosti ho z pozadia riadi a financuje oligarcha/mafián, ktorý sa na meste už roky priživuje a nevedia ho odstaviť.

Zdá sa mi, že sú tri skupiny ľudí, ktorí kandidujú vo voľbách – v jednej skupine sú takí, ktorí sa nemôžu uplatniť v normálnom živote, v druhej sú tí, ktorí tam idú robiť obchod pre seba alebo svojich sponzorov a v tretej skupine sú ľudia, ktorí slúžia občanom. Žiaľ, tretia skupina je v menšine. Vždy som si myslel, že by nás malo zastupovať viac žien – majú viac empatie, schopnosti spájať a bývajú aj menej náchylné na vystatovanie sa a korupciu ako chlapi. Aj tento názor som si musel v poslednom období poopraviť, keď v médiách rozoberali akési roškovo – troškové grófky.

Všimol som si, že do politiky idú niekedy aj normálni ľudia, ktorí sa tam zmenia – skorumpujú ich, alebo akosi osprostejú. Neviem čím to je. Čo sa s tým dá robiť? Napadá ma jediné. Vy, ktorí ste slušní ľudia, máte skúsenosti a chcete slúžiť, prihláste sa, kandidujte a rozšírte skupinu číslo tri. Nespoliehajme sa na eurofondy a dotácie, v našich obciach žije veľa šikovných ľudí, len sa potrebujeme viac spájať a budovať medzi sebou dôveru. Viem si predstaviť, že založíme spolky, v ktorých môžeme premieňať odpad na energiu, budovať športové a rekreačné areály alebo lokálne farmy a predajné siete. Veď takto fungovali už naši starí rodičia a gazdovské spolky zakladali Jurkovič, Lichard alebo Ferienčík. Naše obce a mestá sú našim obrazom. Nestačí nadávať, treba konať – voliť normálnych ľudí a nahradiť tých, ktorí sa neosvedčili.

Svet ide ďalej aj po voľbách a väčšinu vecí si musíme urobiť sami. Nespolieham sa na politikov, ich najväčší prínos je, ak neprekážajú zmenam, ktoré robíme zdola. Zajtra budeme v našej Akadémii Dobrého Pastiera diskutovať od rešpekte, dôvere a spolupráci. V novembri a decembri mám niekoľko seminárov a workshopov na tému Sila zjednodušovania. Začíname ďalšiu skupinu Podnikateľskej univerzity a v novom Inovačnom centre vo Vrábloch budeme 19.11. 2018 diskutovať o budúcnosti strojárskej výroby – Pozvánka na seminár Budúcnosť strojárskej výroby