Elity

Sú vzdelaní a pracovití. Píšu, diskutujú, definujú a riešia projekty. A často podľahnú pocitu svojej dôležitosti. Jezuita Jozef Fekete komentuje 35. bod pápežskej exhortácie Gaudete et Exultate (Radujte sa a jasajte), kde sa hovorí o „subtílnych nepriateľoch svätosti“, ktorými sú gnosticizmus (analýza sebaoslavujúceho intelektu) a pelagianizmus (analýza vôle, ktorá hľadá len seba samú.) “Práve títo dvaja nepriatelia ľudskej a kresťanskej veľkosti sú hniezdom zakorenenia narcizmu a elitarizmu,” píše Fekete.

Jozef Fekete píše o Nikodémovi, ktorý dostal návod, ako rozoznať vietor od Ducha, povrch-bla-bla-bla od Dychu-života. Domnelá dôležitosť našich projektov je často iba „márnosť a honba za vetrom“, ako hovorí Kazateľ (Kaz 1, 14).

Vtĺkali nám do hlavy, že slúžime socialistickej vlasti a vedie nás robotnícka trieda na čele s komunistickou stranou. Ničomu podobnému sme slúžiť nechceli a tí, čo to mali celé viesť a chceli rozkazovať slnku aj vetru sa nakoniec rozutekali. Aj dnes mnohí podliehajú možnostiam nových technológii a bohatstva, ale dôležité je skôr, aby sme si uvedomili, čo to znamená byť človekom.

Dnes vidím všade množstvo ľudí, ktorým od malička nahovárajú, že sú výnimoční, musia sa dobre učiť a tvrdo na sebe pracovať. Vidíme okolo seba elity, intelektuálov a celebrity, ktoré sa predvádzajú na internete a v médiách. Každý si myslí, že jeho názor by mali ostatní počúvať a práve jeho projekt je ten najdôležitejší.

Pri krste sme sa stali kráľmi, prorokmi aj kňazmi. Nie preto, aby sme sa vyvyšovali, túžili po uznaní, sláve a moci.  Kráľ vládne, nie nad druhými, ale nad sebou samým, prorok vidí do podstaty vecí a kňaz koná obetu. Ježiš bol kráľom bezmocných, kňazom hriešnych a prorokom stratených.

Ak sme odvážni, nevyhneme sa pádom. Trpíme, pochybujeme o sebe, spoločnosť perfekcionizmu nás vystavuje pocitu hanby. Máme pocit, že sme v tom sami a bezmocní. Učíme sa požiadať o pomoc a prijať ju. Prichádza pomoc a my z pádu vstávame silnejší. Elizabeth Gilbertová napísala: “Milosrdenstvo vás zavedie na miesta, kam sa napriek akémukoľvek úsiliu nikdy nedostanete.” Elita nevzniká peknými rečami, prezentáciou svojho vzdelania a inteligencie, ani pevnou vôľou a tvrdou prácou. Apoštol Pavol hovorí: „Len keď som slabý, vtedy som silný.“ (2 Kor 12,10).