Ďalší blázon

Žiaden veľký duch nie je bez trošky bláznovstva, povedal Seneca. Blázni sa vymykajú štandardným pohľadom na svet. Založia firmu bez peňazí, natočia film na mobil alebo vytvoria prototyp výrobku z vyhodených súčiastok. Vidia svet inak, ako tí, ktorí chodia po vychodených chodníčkoch. Vyzerajú ako blázni, pôsobia tak na ľudí, najskôr sa im smejú, neskôr ich berú vážne a nakoniec im závidia. Sú to tí, čo menia svet. Už dávnejšie som takého stretol. Vyzeral ako Pierre Richard, neustále si niečo písal do notesa a organizoval. Bol vtedy spolumajiteľom firmy Ryba Žilina, kde riadil výrobu. Vymýšľal nové recepty rybacích výrobkov a rôzne technické zlepšenia vo výrobe. Keď ich supermarkety tlačili k nízkym cenám a zmenám receptov, nazval ich výpalníkmi a vymyslel poctivú Žilinskú Tresku exclusive. Jeho receptúry sú pikantné šaláty s arabským korením alebo treska v rožku.

Zobral ma kedysi k Jankovi Šlinskému do skupiny „bláznov“ pod značkou Agrokruh. A rozprával o farme, ktorú tam chce postaviť, v dome z Fullerovej konštrukcie. Hovoril o prepájaní farmárov na Slovensku a o tom, že ľudia by mali jesť zdravé veci. Vymýšľal nové modely pojazdných predajní a výdajných automatov, aby sa čerstvá zelenina a ovocie dostali k zákazníkom bez zbytočných medzičlánkov. Raz prišiel s biznis modelom zbierania a spracovania hliníkových obalov z potravinárskych výrobkov a vymyslel Alina. Vymyslel video, navštívil známych ľudí a prehovoril ich, aby pomáhali jeho projektu, prepojil školy a vymyslel súťaže pre deti, vytlačil propagačné letáky a vyrazil pamätné mince. Na to, že už má dôchodkový vec, celkom dobrý záber. Alino deti učí, že recykláciou 1kg hliníka pomôžeme prírode tak, že ušetríme 8kg suroviny, z ktorej sa hliník vyrába (ruda bauxit), približne 14 kWh elektrickej energie, 4 kg chemikálii, znížime množstvo emisií CO2 o 15 kg a zamedzíme vzniku 2 kg odpadu (tzv.červený kal). Deti súťažia v školách a nazberali už desaťtisíce kilogramov hliníkového odpadu.

S takýmito ľuďmi sa nenudíte. Každý nápad v diskusii prináša ďalšie nápady a nové biznis modely. Veci však nezostávajú iba na papieri alebo v hlave. Napriek dôchodkovému veku Marián Beniač vytrvalo obchádza množstvo ľudí a vťahuje ich do svojich plánov – od kamenných mlynov, cez pečenie chleba, zdravé šťavy a šaláty, až po nové konštrukcie zariadení a domov z Fullerovej konštrukcie, kompostovače, výrobu konopného stavebného materiálu. Takýto ľudia nepoznajú rozpor medzi prácou a životom, nevedia, čo je víkend alebo dôchodok, nemajú medze, ktoré by sa nedali prekonať. Marián mi kedysi hovoril, že každý deň cvičí a modlí sa, žije zdravý a užitočný život.

Koľko podobných ľudí ako Marián chodí okolo nás? Neuspokoja sa s tým, aký je svet okolo nich. Nenadávajú ale robia. Nesťažujú sa a tešia sa zo života. Mnohí ich považujú za bláznov, ale bláznami sú oni – pasívni negativisti, cynici, ktorí rezignovali na myšlienku, že svet môže byť lepší, ak sa o to budeme snažiť.