Nenormálna normálnosť

Kedysi bolo normálne, že si chlapec našiel dievča a založili si rodinu. Keď si chlapec myslel o sebe, že je dievča, tak mu to rodičia alebo lekári vyhovorili. Dnes to musia rešpektovať a on zoberie hormóny a nechá sa preoperovať na ženu. Vznikajú podivné zväzky rôznych pohlaví. Označenie muž a žena sú vraj stereotypy. Vyzerá to tak, že príde doba, keď sa ľudia budú sobášiť aj s robotmi alebo vecami. A čo keď niekto prepadne pocitu, že je práčka? Bude hľadať na zoznamke elektrickú zásuvku alebo prací prášok? To, čo bolo kedysi normálne sa dnes stáva raritou – žiť v usporiadanej rodine a vychovávať vlastné deti. Ľuďom sa predkladajú ponuky na individualizmus, hľadanie šťastia a príjemné prežívanie života. Individualizmus si ľudia niekedy popletú s narcisizmom, hľadanie šťastia sa stáva závislosťou a príjemné prežívanie života vedie k lenivosti a degenerácii.

Kedysi bolo normálne kúpiť si maslo, chlieb alebo klobásu. Každý vedel čo je vo vnútri a ako boli vyrobené. Dnes máme rôzne maslové krémy, chleby z prášku a klobásy bez mäsa. Všímajte si veci, ktoré si kupujeme – veľkolepý obal a reklama, vo vnútri často mizerný obsah. Obaly sú stále honosnejšie a vnútro menšie a horšie. V divadle aj vo filme pribúdajú brutalita, vulgarita a rôzne úchylky. Každý chce prísť s niečim šokujúcim a novým, každý chce byť orginálny. Až to vyzerá tak, že všetkým šibe a normálnosť sa stáva vzácnosťou.

Všetko je výnimočné, fantastické, úžasné, super, ultra, extra, mega, šokujúce, nekonečné, neskutočné, neuveriteľné – aspoň v názve a obale. A vo vnútri bankový derivát, potravina pochybnej kvality alebo výrobok s obmedzenou životnosťou.

Mnohí remeselníci majú veľké sebavedomie a nič viac. Zoberú prácu a peniaze a zostane po nich fušerina a neporiadok. Byť majstrom svojho remesla je dnes niečo výnimočné, rovnako ako keď si chcete kúpiť kvalitný výrobok, ktorý dlho vydrží.

Pijeme vodu z ľadovca (a v čom je lepšia?), čaje od babičky (lenže moja babička nemala v čaji pesticídy), nátierky od veselej pastierky a majstra mäsiara a všetko by malo chutiť a voňať ešte lepšie ako predtým, byť zdravšie, bio, eko, fresh…Všetko sú to len kecy reklamných agentúr.

Majster Poriadok nám to tu chcel kedysi vyčistiť úplne dočista. A vyčistil – zostali po ňom nedokončené diaľnice, rozkradnuté nemocnice, chátrajúce školy a bohatí kamaráti.

Zdá sa mi, že byť normálny je dnes výnimočné. Vyniknime tým, že sa vrátime k podstate. Budeme robiť kvalitnú prácu, vyrábať nábytok z dreva, dobré klobásy z mäsa a pestovať sladké ovocie bez chémie. Netreba hlasno kričať, hľadať bombastické slová na reklamu a obaly. Možno, že stačí, ak budeme žiť a pracovať poctivo, robiť veci s láskou a vyhýbať sa lákavým obalom a silným rečiam.