Modlitba za slušné Slovensko

Bože, dal si nám krásnu krajinu. Máme v nej hory, jaskyne, jazerá, stromy aj čisté pramene. Ty vidíš vyrúbané lesy, znečistenú vodu, neobrobenú pôdu a zabíjanie novonarodených jahniatok. Zbav nás chamtivosti a pomôž nám vážiť si dary, ktoré si nám dal.

V krásnej krajine žije malý národ. Taký malý, že ani nikdy nemohol nikoho prepadnúť a robiť druhým ľuďom zle. A tak sme trpeli pod inými, alebo sme si robili zle sami sebe navzájom. Pane, otvor nám srdcia, aby sme si neubližovali svojou závisťou a nenávisťou.

Otvor Pane oči správcom tejto krajiny. Mnohí sú zaslepení pýchou, mocou a peniazmi. Prehnali to. Už vedia, že prichádza pád. Pomôž im Pane odísť dôstojne, aby aj oni raz mohli oľutovať a napraviť svoje chyby. A odpusť im tak, ako odpúšťaš aj nám.

Pane daj nám odvahu odolať pokušeniu, rozoznať zlo a postaviť sa mu. Nesúdiť druhých, ale nenechať sa zastrašiť. Nájsť odvahu povedať pravdu, aj keď sú tí, ktorí odhaľujú zlo, prenasledovaní a tí, ktorí ho páchajú chránení. Veď Ty to poznáš – Barabáš bol omilostený a Teba ukrižovali. Ale vieš aj to, že on život stratil a Ty si ho získal naveky – aj pre nás. Vďaka Ti.

Bože, daj nám statočnosť priznať si chyby, nedržať sa nasilu tam, kde už nie sme užitoční alebo škodíme. Pomôž nám Pane počúvať hlas ľudí, ktorí nemajú peniaze, moc ani slávu. Ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti. Nauč nás objať bezdomovca, nasýtiť hladného, pomáhať bezmocnému, opustenému a chorému. Ja viem, že cez týchto ľudí sa nám prihováraš Bože a zbavuješ nás pýchy.

Pane usmej sa na naše krásne Slovensko. Aby nebolo rozkrádané a smutné, ale stalo sa slušnou krajinou. Aby sme na seba neútočili, ale mali sa radi. Aby naše deti nemuseli odchádzať do cudziny, tak ako kedysi naši dedovia. Aby sme v našej krajine obnovili morálku, dôveru človeka k človeku a spoluprácu.

Ochraňuj nás Pane. Aj môj obľúbený básnik, Milan Rúfus, Ťa o to kedysi takto prosil: „Môj dobrý Bože, zhliadni naň. Stráž nám ho neustále. A aspoň Ty ho, Veľký, chráň, keď si ho stvoril malé.“