Duchovné cvičenia s Otcom Bernardom

Ticho a pokoj. Môj učiteľ Otec Bernard a ja. Dvaja chlapi pod jednou strechou. Stôl, lopár, dva nože a veľký hrniec. Pripravujeme spolu jedlo, rozprávame sa o živote a o Bohu. Bernard ma učí aj svoje talianske recepty, ja som si našiel svoje miesto v kuchyni (umývač riadu) a “kostolníka” (zapaľovač sviečok). Pred večerou máme spoločné sväté omše vo dvojici. Je to veľké privilégium mať takého guru ignaciánskej spirituality len pre seba.

Po raňajkách ma učiteľ pripravuje na celý deň a noc. Vysvetľuje mi, ako mám kontemplovať Ježišovu cestu do Betlehema, poslednú večeru, Ježišove zatknutie, jeho cestu do Annášovho a Kaifášovho domu, k Pilátovi, Herodesovi a späť k Pilátovi až po jeho poslednú cestu na kríž. V Lukášovom evanjeliu nachádzam veľa obrazov toho, ako apoštoli vôbec nechápali, čo im ich Učiteľ hovorí. Trikrát im povedal o svojom umučení a zmŕtvychvstaní, a oni nepochopili. Pri poslednej večeri im hovorí o mečoch, ale nie takých, ktorými sa zabíja, hovoril o mečoch, ktorými sa bojuje za Život. Pri poslednej večeri sa hádajú, kto je najväčší a Peter hovorí, že je ochotný ísť do väzenia aj na smrť. Za pár hodín však Peter trikrát Ježiša zaprel. A keď zaspieval kohút a Peter bol taký slabý, ako nikdy predtým, Ježiš sa na neho pozrel a akoby mu hovoril: „Mám ťa rád a prijímam ťa takého aký si“ a Peter „vyšiel von a horko zaplakal.“ (Luk, 22, 62).

Pavol v Liste Filipanom píše: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“ (Flp, 2,5-8)

Ernest Kurtz v knihe Hanba a vina píše: „Nie je možné nasledovať Krista bez toho, aby sme sa stali zraniteľnými. A v tejto zraniteľnosti sa otvára cesta, ktorou Boh vchádza k nám. Vo chvíli, keď dovolíme našu vlastnú zraniteľnosť, v tej chvíli sa všetko zmení…Apoštol Pavol to formuluje veľmi výrazne „Len keď som slabý, vtedy som silný.“ (2 Kor 12,10).

Máme slobodu voľby pre to, ako prežijeme svoj život. Súčasný svet nám ponúka rôzne možnosti, ktoré často začínajú peniazmi, pokračujú slávou, mocou až k pýche. Svätý Ignác nás vedie opačným smerom – od uvedomenia si svojej hriešnosti a slabosti, cez rozlišovanie dobra (Ježiš pod svojou zástavou v Jeruzaleme zhromažďuje apoštolov a učeníkov a odporúča im chudobu, potupovanie a poníženosť) a zla (Lucifer so svojou armádou v Babylone pokúša ľudí túžbou po bohatstve, aby sa ľahšie dostali k svetskej sláve a z nej potom do veľkej pýchy a pádu).

Henri Nouwen (Nesebecká cesta Kristova) píše: „Náš život v tejto technologickej a veľmi súťaživej spoločnosti charakterizuje prenikavý popud smerovať nahor. Ani si nevieme predstaviť, že by sme boli mimo tohto životného štýlu, ktorý smeruje nahor. Celý náš spôsob života sa krúti okolo toho, že sa šplháme po rebríku úspechu a chceme sa dostať na vrchol. Náš zmysel pre vitalitu závisí od toho, či sme súčasťou tejto cesty nahor a od radosti z odmeny, ktorú táto cesta dáva.

Naši rodičia, učitelia a priatelia nám už od chvíle, keď dokážeme chodiť, hovoria, že našou svätou úlohou je mať v tomto svete úspech. Byť skutočným mužom alebo ženou znamená, že nielenže prežijeme dlhý súťaživý zápas o úspech, ale vyjdeme z neho víťazne. Jednotlivci i inštitúcie nám mnohorako hovoria, že musíme získať vedomosti a ľudí. Musíme sa usilovať o získanie vplyvu a byť úspešní. A aj láska k sebe samému je niečo, čo musíme získať alebo je to odmena pre víťazov.

Život sa teda predstavuje ako séria zápasov, v ktorých môžeme vyhrať alebo prehrať. Keď vyhráme, žijeme podľa ideálov nášho prostredia, ale keď prehráme, je jasné, že sme prehrali pre svoje nedostatky.“

Henri Nouwen ako protiklad tejto svetskej cesty nahor, ukazuje cestu do hĺbky, keď píše: „Cesta do hĺbky je cesta kríža: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 10, 39).

Učeník nasleduje Ježiša na jeho ceste do hĺbky a tak spolu s ním vstupuje do nového života. Evanjelium radikálne prevracia predpoklady našej spoločnosti, ktorá smeruje nahor. Je to ubíjajúca a rozrušujúca výzva.

Keď sme sa pozorne pozreli do očí chudobných, utláčaných a ponížených, keď sme venovali pozornosť ich spôsobu života a keď sme jemne počúvali ich poznámky a názory, mohli sme už zachytiť pravdu, o ktorej Ježiš hovoril. Je to záblesk „očí, ktoré uzdravila milosť,“ o ktorých hovoril Tertulián.

Kdesi hlboko v srdci už vieme, že úspech, sláva, vplyv, moc a peniaze nám nedajú vnútornú radosť a pokoj, po ktorom túžime. Kdesi môžeme dokonca vnímať určitú závisť voči tým, ktorí sa zbavili všetkých týchto falošných ambícií a našli hlbšie naplnenie vo svojom vzťahu k Bohu. Áno, kdesi dokonca môžeme ochutnať tú tajomnú radosť v úsmeve tých, ktorí nemajú čo stratiť.

Potom začneme vnímať, že cesta do hĺbky nie je cesta do pekla, ale cesta do neba. Keď to budeme mať na pamäti, môže nám to pomôcť prijať skutočnosť, že v Božom kráľovstve chudobní sú poslami dobrých správ.“

Joseph Tetlow (Choosing Christ in the World) navrhuje štyri dynamiky príťažlivosti, ku ktorým môžeme orientovať svoj život:

  1. Služba temnu – vedenie k násilu, zatrpknutosť, zloba a krutosť, násilnícka reč a pomstychtivé správanie, škodoradosť a potešenie z utrpenia druhých.
  2. Služba egu – vyhľadávanie potešenie, posadnutosť mocou a závislé správanie, sústredenie na peniaze, snaha byť stále prvý a najlepší, netrpezlivosť, neznášanlivosť k odlišnostiam iných.
  3. Služba ľudskosti – zdvorilosť, rešpekt a starostlivosť o iných, akceptácia toho, že druhí môžu byť lepší, tolerancia k odlišnosti iných.
  4. Služba Bohu – milosrdenstvo, spravodlivosť a súcit so slabšími, trpezlivosť a pozornosť k druhým, potešenie z úspechu druhých, modlitba k Bohu.

Tu sú jeho základné otázky: 

  1. Pri čom tráviš najviac času? Prečo? Aký to má význam práve takto tráviť čas?
  2. Na čo vydávaš svoje peniaze? Prečo? Na čo používaš svoje materiálne dobrá?
  3. Na čo vydávaš svoju energiu? Na čo je to zamerané?
  4. Ak máš voľný čas, ako ho využívaš?
  5. Čoho by si sa vo svojom živote nikdy nechcel vzdať?
  6. V čo naozaj dúfaš, v čo skladáš svoju dôveru?
  7. Čoho sa najviac obávaš?

Poctivá odpoveď na tieto otázky dáva odpoveď na to, či sme orientovaní smerom k Bohu, k pôžitkom, k vlastnej bezpečnosti, na moc a bohatstvo, či na deštrukciu seba a iných.

Richard Barrett došiel k záveru, že nami vnímané potreby sú v skutočnosti odrazom nášho vedomia. Naše správanie teda nie je ani tak určované priamo našimi potrebami, ale uvedomovaním si týchto potrieb. Barrett rozvinul klasický Maslowov model ľudskej motivácie do siedmych úrovní vedomia:

  1. Prežitie – uspokojenie potrieb na prežitie
  2. Vzťahy – byť prijatý, chránený a milovaný
  3. Sebaúcta – vnímanie zmyslu vlastnej hodnoty a dôstojnosti
  4. Transformácia, obrátenie, vďačnosť – oslobodenie sa od strachu, rozvoj a rast
  5. Vnútorná súdržnosť – nasledovanie Krista, plnosť zmyslu života
  6. Tvorba spoločného dobra pre Božie kráľovstvo
  7. Nezištná služba blížnym pre spoločné dobro

Duchovné cvičenia začínajú Ignácovým „Princípom a fundamentom,“ kde sa hovorí, že všetko stvorené je nám dané k dispozícii, aby nám pomáhalo robiť a byť v službe pre Božie kráľovstvo. Ak to čo máme nás odvracia od Boha a od služby jemu, musíme sa toho vzdať a prestať po tom túžiť, alebo umožniť Bohu, aby premenil naše túžby a potreby od toho všetkého.

Sú rôzne návody na úspech, v čom sú ignaciánske duchovné cvičenia iné?

Duchovné cvičenia definujú úspech inak ako náš svet a preto aj cesta k nemu je iná – je to cesta Kristova. Duchovné cvičenia sú hľadaním správnej cesty a správna cesta začína spoznaním seba. Očisťovanie, rozlišovanie, nasledovanie Krista v bolesti aj v radosti. Ježiš je DNA nášho života, náš život je opakovaním jeho života. K Otcovi prichádzame cez bolesť a utrpenie. Ježiš nám ukazuje úplne inú cestu, ako dnešný svet. Odmieta peniaze, slávu a moc a vedie nás po ceste zmätenia, bolesti, potupy a súcitu. Prechádzame očisťovaním a zjednotením s Bohom, fundamentom a princípmi, ktoré vytvoril svojim stvorením, poznávame, že sme milovaní a môžeme s Bohom budovať dôverný vzťah, učíme sa robiť rozhodnutia.

Dnešný svet má tri nebezpečenstvá – je veľmi rýchly a v tej rýchlosti máme problém rozlišovať a správne sa rozhodovať. Má opačne nastavené kritériá úspechu, ako o nich hovorí Sv. Ignác. Bohatstvo, sláva a pýcha sú cestou do pekla. Tretím nebezpečenstvom je, že sa ľudia snažia dosiahnuť „svoj úspech“ bez Boha.

Mnohí ľudia si dnes hovoria „ja som boh“ a niekedy sa tak aj správajú. Človek je Boh, ale Boha v sebe nenájdeme veľkými činmi a egom, ale tichom, pokojom a pokorou.

My neurčujeme beh čias, hovorí mi Bernard. Zmena prebieha pomaly a pod vedením Boha – od temna, cez ego, k ľuďom a k Pánovi. Ježiš na svojej ceste ukazuje dve protichodné vlastnosti – rozhodnosť a milosrdenstvo. Rozhodnosť prejavuje voči tým, ktorí si Božie kráľovstvo privlastnili a prispôsobili pre seba, svoje bohatstvo, slávu a moc. Ostro vystupuje proti farizejom a saducejom. Aj Svätý otec František povedal, že “reformovať Rím je ako čistiť egyptskú sfingu kefkou na zuby a je na to potrebná trpezlivosť, oddanosť a opatrnosť.“ Pápež František je jezuita a veľmi dobre pozná duchovné cvičenia sv. Ignáca z Loyoly.

Milosrdenstvo prejavuje Ježiš voči tým, ktorí padli a žiadnu moc nemajú – sú nemocní, malomocní a bezmocní. Otvorení skutočnej moci Kristovej. Toto ma učí môj druhý učiteľ a dobrý pastier Vladko Maslák.

Zhovárame sa s Bernardom o podnikateľoch

Niektorí odmietajú počúvať pravidlá sv. Ignáca alebo Benedikta, lebo odmietajú cirkev. Čítajú síce knihy, ktoré hovoria podobne, ale slovo Boh je nahradené slovami pokoj, vesmír alebo príroda. Mnohí zamestnaní manažéri a podnikatelia hovoria, že nemajú čas. Je to však len o tom, čo si napíšu do kalendárov a či to dodržia. Väčšinou si tam píšu prácu, občas rodinu a na Boha im už miesto nezostáva. Malo by to byť opačne. Keď odchádzam do kláštora, ľudia sa ma niekedy pýtajú ako to stíham. Život nie je o stíhaní ani užívaní si – život sa žije v prítomnom okamihu. Zastavenie, stíšenie a upokojenie sú oveľa dôležitejšie ako horúčkovitá práca. V zastavení a tichu nielen, že lepšie rozlišujeme dôležité a nedôležité veci v našom živote, ale máme aj dobrý signál a spojenie s Bohom, bez ktorého sú všetky naše namáhania zbytočné.

Niektorí kresťanskí podnikatelia akoby niekedy nechávali všetko na Krista a potom sa sťažujú a lamentujú, namiesto toho, aby sa snažili pracovali. Bernard k tomu hovorí: „Pán nám zveril svoju vinicu a nebude na nej za nás kopať, on chce, aby sme motyku zobrali do svojich vlastných rúk. A chce od nás, aby sme v pote tváre pracovali. Prítomnosť Ježiša v našom živote a konaní nie je v tom, že bude za nás pracovať, ale v tom, že ho pozývame k nášmu stolu, do našich príbytkov a firiem a konáme tak, ako by sme konali v jeho fyzickej prítomnosti – čo by sme jedli a pili, ako by sme sa hovorili a konali.

Mnohí ľudia v korporáciách sa sťažujú, že ich rozhodovanie a práce sú riadené peniazmi. Namiesto sťažovania sa, nech menia toto prostredie tak, aby slúžilo ľuďom a Božiemu kráľovstvu.

Kontemplácia obrazov z Biblie

V duchovných cvičeniach sa využíva kontemplácia – jednoduchá pozornosť aktívnej prítomnosti, v postupnom odstraňovaní uvažovania, kde dosahujeme stretnutie sa s Kristom, vidíme priestor, v ktorom sa nachádzal, sledujeme osoby, počúvame ich slová a pozorujeme činy. Ako keby sme sa rozpamätávali na starú pamäťovú stopu v našom vnútri, ktorú sme v rýchlom živote stratili. Ignác predkladá svoj postup: 1. upokojiť sa; 2. uvedomiť si prítomnosť Boha; 3. prípravná modlitba; 4. prvá predohra – história; 5. druhá predohra – rekonštrukcia miesta; 6. tretia predohra – prosba; 7. obsah kontemplatívnej modlitby; 8. rozhovor a modlitba Otče náš.

V prvom týždni človek spoznáva hĺbku svojho hriechu. Sv. Ignác nás nešetrí a používa veľmi expresívny jazyk: „Budem hľadieť na seba ako na hnisavú ranu a vred, z ktorého vytieklo toľko hriechov, toľko zloby a odporného jedu.“ V prvom týždni sa nám však ukazuje aj sila Božieho milosrdenstva. V druhom týždni spoznávame Krista kráľa a učíme sa rozhodovať sa pre Jeho nasledovanie. V treťom týždni prechádzame spolu s Kristom jeho utrpenie až na kríž a do hrobu. Jeho posledné slová na tomto svete boli: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“

V závere tretieho týždňa sme s Kristom v hrobe. Môj učiteľ Bernard mi hovorí, že sa v živote 36 krát sťahoval a vždy premýšľal, čo zanechá a čo si zoberie na cestu. Čo dáme do suda a necháme prekvasiť? Čo je podstata nášho nového života? Lepšie miesto ako hrob, na nový začiatok neexistuje. Je tam stíšenie, zastavenie a pokoj.

Bernard mi hovorí: „Ježiš zomrel, ľudia dokričali, prestali plakať, vojaci dokončili svoje mučenie, nastáva relatívny pokoj v hrobe. Prichádza bilancovanie doterajšieho života. Čo si z neho zoberieš na ďalšiu cestu k Bohu – úspechy a pády, čo sa mi darí a nedarí, čo som dostal a dal, čo má hodnotu a čo nie.“ Celý deň preosievam svoj doterajší život v hrobe s Ježišom. Zaliali ma slzy. Premýšľam, čo zanechám a čo si zoberiem so sebou. Nechávam v hrobe veľa vecí – svoju pýchu, honbu za titulmi a peniazmi, slávou, aroganciu, hrubosť a vášne. Nemám si veľmi čo vziať – len ľudí, ktorých mám rád. Ale napokon prichádza impulz. Veď mnohé veci, ktoré sa okolo mňa dejú spájajú a aktivujú ľudí – podnikateľov. To by som si mohol zobrať so sebou a rozvíjať.

Prichádza štvrtý týždeň, aby sme sa radovali zo zmŕtvychvstania a premeny. Všetko začína odznova, ale ináč ako doposiaľ, tu už naše sily nestačia, sami do nedáme, tu začína podstata viery, to, čo vyzerá, že je mŕtve sa zrazu rozhorí do nového života. Aj tí, ktorým Ježiš viackrát hovoril, že sa vráti tomu neveria a nepoznajú ho, aj keď k nim hovorí. Musia sa najskôr obrátiť.

So zmŕtvychvstaním nastáva uvedomenie si, že Boh je náš spolupútnik a spolupracovník pri budovaní Jeho Kráľovstva. Ignác nás pozýva k tomu, aby sme pozorovali, ako Boh prebýva v stvoreniach: v živloch tým, že im dáva bytie, v rastlinách tým, že im dáva rast, v živočíchoch, že im dáva cítiť a v človekovi, že mu dáva rozumieť. Jezuiti prosia Boha: „Vezmi, Pane a prijmi celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a celú moju vôľu. Všetko, čo mám a čo vlastním…“ Veru, realizujme projekty, ktoré nám nadiktoval Boh, poznávajme seba a hľadajme svoju cestu, poznávajme Boha a pripojme sa k Jeho ceste. Od služby temnu, cez službu vlastnému egu, k službe ľuďom a nášmu Pánovi. V kontemplácii k začiatku novej cesty som videl kresťanské spoločenstvo podnikateľov, v ktorom sa spoločne modlia, učia, pripravujú projekty a podnikajú. Svoje podnikanie nemerajú ziskom, ale hodnotou pre druhých ľudí, prírodu a rozvoj Božieho kráľovstva. Spolupracujú a pomáhajú si, zdieľajú spoločné zdroje, dodržiavajú kresťanské princípy v podnikaní a umožňujú všetkým rozvíjanie svojich rodín, starostlivosť o deti aj starých. Videl som štyri piliere živého spoločenstva – duša (modlitba), hlava (vzdelávanie), srdce (sieťovanie, vzťahy a spoločné projekty) a telo (podnikanie a vytváranie hodnôt pre spoločenstvo, rodiny a okolie). Ten obraz bol taký jasný, že som už nezaspal. Vstal som, obliekol som sa a všimol som si, že po týždni čiernych tričiek mám na sebe zrazu tričko zelené. Akoby dres zmŕtvychvstania. Odvtedy premýšľam nad tým, kde, kedy a ako budeme vytvárať spoločenstvá podnikateľov a ich rodín.

Predstavujem si to asi takto:

Cieľ: Podnikať so svojim životom v súlade s fundamentom a princípmi Božieho kráľovstva.

Postup: Prepájať podnikateľov a ich rodiny, aby vytvárali integrované zóny pre spoločné podnikanie, v ktorom bude propojená práca a modlitba, rodina a práca, spoločné zdieľanie zdrojov (pozemky, udovy, zariadenia, znalosti, peniaze).

Duchovná zóna – ticho a pokoj, modlitba, kontemplácia, duchovné cvičenia, duchovní učitelia Priestor pre vzdelávanie a projekty – vzdelávanie a rozvoj, workshopy, príprava inovačných a podnikateľských projektov, mentori a kaučovia
Spoločenská zóna – priestor pre rodiny a komunitu – záhrada, park, spoločenské miestnosti, knižnica Priestor pre podnikanie – podnikateľské jednotky, zdieľanie zdrojov a znalostí, spolupráca

komunita

Prepojenie modlitby, rodiny, učenia a rozvoja s projektmi spolupráce a podnikaním

Bude potrebné vymyslieť aj nové metriky hodnotenia úspešnosti podnikania

  • Finančné – odvody a dane pre spoločnosť, investície do projektov pomoci druhým
  • Percento spolupracovníkov, ktorí robia to, čo ich baví, nachádzajú v tom zmysel, dosahujú v tom dobré výsledky a dostatočný zárobok
  • Kvalita rodinného života podnikateľov a spolupodnikateľov, počet narodených detí, stabilita rodiny, čas prežitý s rodinou (eliminácia týždňoviek a nadčasov)
  • Počet ľudí, ktorým sme pomohli nájsť zmysel a vlastnú cestu v živote (žiaci, študenti, hľadajúci podnikatelia, ľudia na križovatke, ľudia na okraji)
  • Pomoc druhým (peniaze, čas, dary, projekty)
  • Príspevok pre životné prostredie a spoločnosť (obnova prírody, revitalizácia pôdy, čisté technológie a produkty, slušná firma k zákazníkom, spolupracovníkom a partnerom)

Zásady podnikania

  1. Božie princípy na prvom mieste, Boh ako tichý spoločník – Boh nam ukazuje cestu, správne ciele a rozlišovanie
  2. Hodnoty v podnikaní, pevný základ, láska, viera, nádej, statočnosť, prezieravosť
  3. Boh nám na ceste pomáha, spolupracuje s nami – budujeme vzťah k Bohu, modlitba
  4. Sme dočasní správcovia Božieho kráľovstva – ekológia, udržateľnosť, ďalšie generácie, znalosti, štafeta
  5. Vzťahy k ľuďom – slušná firma, pomoc núdznym, slabým, chorým, pocestným, sloboda a zodpovednosť, dôvera, milosrdenstvo,
  6. Vzťahy k veciam – miernosť, úspornosť, štíhlosť, inovatívnosť, zlepšovanie sveta, neplytvajme životmi ľudí
  7. Vzťah samého k sebe – hľadanie cesty, pomaly ďalej zájdeš
  8. Problémy a prekážky nás posiľňujú – antikrehkosť, vytrvalosť, húževnatosť
  9. Líder je človek, ktorý pomáha t.j. dáva druhým moc
  10. Samoorganizácia, každý robí to, kde môže byť najužitočnejší

Spoločná modlitba

Bože, pomôž mi, aby všetko čo robím, bolo v súlade s Tvojou vôľou a princípmi. Buď môj tichý spoločník a ochraňuj ma pred pokušeniami klamstva, moci, úspechu a bohatstva. Daj mi silu, aby som prekonal lenivosť a tvrdo pracoval ale aj rozvahu, aby som neprepadol vášni workoholizmu. Osvetľuj cestu, ktorú hľadám, pomôž mi rozvíjať svoj talent pre úžitok Božieho kráľovstva. Podporuj ma v sebapoznávaní a sebaovládaní, aby som bol mierny a spravodlivý k spolupracovníkom a obchodným partnerom, aby som bol striedmy tak, aby som neškodil prírode a neplytval Božími darmi. Daj mi pokoru, aby som nepodľahol pýche a odvahu vykročiť a vytrvať na správnej ceste. Som podnikateľ. Inovujem svet okolo seba tak, že sa snažím zvyšovať úžitok a odstraňovať zlé. Daj mi Pane múdrosť správneho rozlišovania a konania, pomôž mi poznať a priznať si chybu a napraviť ju. Daj mi silu vstať, keď padnem a trpezlivosť vytrvať v tom, čo je dobré pre Teba. Amen.

Myslíte si, že je to utópia? Len preto, že súčasný svet je úplne iný? A je to tak správne?

Takto prebiehaju duchovné cvičenia sv. Ignáca:

  1. týždeň – princíp a fundament, spôsob ako som povolaný k bytiu – prvý dych vtelenia, sebaprijatie v láske, vnímanie, uvedomenie, reflexia, priznanie a vyznanie, odpustenie a zmierenie, nadšený vykrik vďačnosti, obrátenie,
  2. týždeň – dve zástavy, volanie Kráľa, obnovenie dôstojnosti cez spoluprácu s Kristom, tri stupne poníženosti, tri skupiny osôb, rozlišovanie, voľba.
  3. týždeň – vernosť a vytrvalosť v rozhodnutí a to aj napriek protivenstvám, prenasledovaniu a v ohrození života.
  4. týždeň – Radosť vzkriesenia, druhý dych, zmierenie a odpustenie ako dar iným, v Božej prítomnosti nachádzať Boha vo všetkom, byť kontemplatívny v činnosti pre Kráľovstvo, prijatie poslania.

Tri týždne duchovných cvičení si človek uvedomuje svoju malosť a zároveň silu a oporu v Bohu. Medzi tretím a štvrtým týždňom vám to docvakne a jasnejšie si uvedomíte čo nechcete a čo chcete ďalej robiť. Ale šok príde nakoniec, vo štvrtom týždni, keď na vás Ježiš dýchne Ducha Svätého a pošle vás s vašim povolaním do sveta – pokračovať v jeho diele stvorenia.

Prešli sme s Ježišom jeho cestu. Jeho zmŕtvychvstanie je aj našou transformáciou do nového života. Uvedomenie si, že Boh pracuje vo svete okolo nás a ja sa môžem stať jeho spolupracovníkom pri budovaní jeho Kráľovstva. My chceme často vtiahnuť Ježiša do našich projektov, ale dôležité je, aby sme sa my, zaradili do jeho projektu tak, aby sme boli užitoční. Vďaka Bernard za tvoje sprevádzanie. Možno sú pre vás tieto riadky príliš duchovné, ale veľa vecí nedokážem vyjadriť svojimi kostrbatými slovami.

Prvým dychom Boha na človeka dostávame život (Genesis), v ktorom postupne získavame moc. Dôležité je najskôr rozvinúť moc nad sebou. Druhým dychom je vdýchnutie Ducha Svätého po zmŕtvychvstaní Ježišom na svojich učeníkov. Jeho správa je jasná – odchádzam k Otcovi, pokračujte ďalej, ukázal som vám ako a dávam vám všetkým (nielen učeníkom, ale aj nám) silu Ducha Svätého.

Naša skutočná moc, nie je v tom, že môžeme ovládať druhých, je to zmocnenie k tomu, aby sme druhým poskytovali pomoc. Pomohli im k lepšiemu životu a nájdeniu si svojho miesta v spolupráci na projekte Božieho kráľovstva.

Pre vás, ktorí chcete svoje podnikanie prepojiť s Bohom, sme pripravili s Bernardom štyri dvojdenné stretnutia. Ak sa prihlási aspoň 12 ľudí, tak ich spustíme a môžeme sa stretnúť na rôznych miestach (napr. Ivánka pri Dunaji, Kláštor pod Znievom, Žilina, Prešov a pod.)

V pondelok 5.2. pokračujeme v Akadémii Dobrého pastiera na tému Peniaze v rukách kresťana. Peniaze v živote a v podnikaní ako prostriedok na konanie dobrých veci, nie ako cieľ. Miernosť a správne používanie peňazi.

Hosť: Anna Huščavová, pracovala vo funkcii generálnej riaditelky nadnárodnej banky, chcela konať podľa svojej viery a opustila túto inštitúciu, aby slúžila cirkvi a ľuďom na okraji spoločnosti.

Ďalšie stretnutie Akadémie Dobrého pastiera je 12.3. 

Téma: Meditácia, modlitba a ticho. Ako byť sám so sebou a hľadať Boha vo svojom vnútri. Rozlišovanie prameňov Ducha svätého, z ktorých čerpáme silu a zakalených prameňov, ktoré nás vyčerpávajú.

Hosť Juraj Jordán Dovala – http://www.dovala.cz/, biskup Československej cirkvi husitskej.

Posledné stretnutie prvého cyklu Akadémie Dobrého pastiera je 9.4.

Téma: Vidieť Krista v druhom človeku. Milosrdenstvo, viera, nádej a láska ako základné princípy podnikania a života.

Hosť Marián Kolník – https://www.youtube.com/watch?v=PvyEYmQPwKs&t=22s

Návrh tém na ďalšie pokračovanie Akadémie Dobrého pastiera 

1. Projekty zmeny v podnikaní a živote

2. Obmedzenia a prekážky

3. Technológie a humanita

4. Právne riziká v podnikaní a v živote

5. Spolupráca, rešpekt a dôvera

6. Zjednodušovanie a získanie času na dôležité veci

7.  Ľudia okolo nás

8. Organizácia podniku a života

9. Správne rozhodovanie

10. Motivácia a radosť zo života

11. Komunikácia a riešenie konfliktov

12. Disciplína a prekonávanie prekážok

13. Systém v živote v podnikaní

14. Sloboda a zodpovednosť

15. Rýchla a pomalá práca, pokoj a zmena

Tu je návrh programu:

Spiritualita v podnikaní

  1. Kto som? Poznanie seba.
  • Ja som
  • Aký som a prečo som tu?
  • Čo chcem a čo nechcem?
  • Vzťah k sebe
  • Vzťah k tomu, čo robím
  1. Ja a prostredie.
  • Vnímanie prostredia
  • Vzťahy k ľuďom a veciam
  • Vzťah k Bohu a k tomu, čo nás presahuje
  • Moje podnikanie a okolie
  1. Rozhodovanie
  • Rozlišovanie
  • Rozhodovanie
  • Hľadanie zmyslu
  • Objavovanie povolania
  1. Cesta k Bohu
  • Môj život s Kristom
  • Prepojenie ciest
  • Ako žiť s Kristom v reálnom živote a podnikaní
  • Príprava plánu

Niektoré myšlienky Bernarda Mišoviča, SJ sú tu:

http://www.kosturiak.com/2016/11/16/ad-maiorem-dei-gloriam/

http://www.kosturiak.com/2015/02/03/zivot-a-podnikanie-2/

http://www.kosturiak.com/2015/07/04/ignacianska-spirirualita/

Titulný obrázok, Fra Angelico – Mária Magdaléna vidí Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych. Vidí ho ako záhradníka z raja s motykou v ruke. Ježiš vyzerá ako keby sa vznášal a pritom tancoval. Naše obrátenie sa od starého k novému životu hovorí: odpúšťam ti a prijímam ťa, toto je premena. Všetko začína znova, ale ináč ako doposiaľ. Večnosť je stav odpustenia a šťastia v spoločnom tanci.

ThLic. Bernard Mišovič, SJ zmaturoval v 1973 a promoval za geofyzika v 1978 na prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Emigroval do Británie v 1981. V rokoch 1982-88 absolvoval filozofické a teologické štúdia na Lateránskej a na Gregorovej univerzite v Ríme. Medzitým v rokoch 1985-7 absolvoval noviciát v Spoločnosti Ježišovej v Janove. Svoje štúdia ukončil licenciátom na Pápežskej teologickej fakulte v Neapoli v odbore sociálnej morálky. Po návrate na Slovensko v r. 1991 bol vysvätený za kňaza a tri roky pôsobil v Trnave a Bratislave v pastorácii a ako lektor etiky a etickej výchovy na rôznych fakultách. V rokoch 1994-99 bol v Pastorácii slovenskej emigrácie v okolí Toronta, v Mississauge, Ont. Po návrate vykonal tretiu probáciu v Prešove a prebral zodpovednosť štatutára za Jezuitských dobrovoľníkov. Od 2000 bol riaditeľom centra Spirituality v Ivanke, prednášal na Teologickej Fakulte TU, pôsobí ako ekleziálny asistent CVX (laických spoločenstiev kresťanského života) a zaoberá sa problematikou praktickej aplikácie ignaciánskej (jezuitskej) spirituality pre každodenný život.