Dozorcovia a samaritáni

Dočítal som sa, že na Slovensku sa bude stavať nová väznica za 58 miliónov. Vraj treba zlepšiť väzňom životné podmienky a nejakí sa vraj budú aj vracať zo zahraničia. A možno si to páni stavajú pre seba, keď padne mafiánsky štát. Ktovie? Väzenie však nie je dobré riešenie pre nikoho. Myslím si, že ani bývalí ministri sa tam nenapravia. Máme na Slovensku vyše 10 tisíc väzňov a náklady na jedného sú okolo 15 tisíc euro ročne. Mnohí Slováci toľko za rok ani nezarobia. Chlapi, ktorí prichádzajú z väzenia rozprávajú o tom, ako si tam z liekov za štátne peniaze vyrábali drogy aj o iných zlých skúsenostiach. Cesta k zlepšeniu človeka nevedie cez väznicu.

Možno však, okrem grófa Monte Christo a Jeana Valjeana, existujú prípady, keď sa človek vo väzení polepšil. Richard Rohr vo svojej knihe Skryté veci spomína na svoju štrnásťročnú prax väzenského kaplána. Na Štedrý deň hovoril s väzňom v jeho cele o tom, že musí byť smutné prežiť takto Vianoce. Odpoveď väzňa mu vyrazila dych: „Otče, pokiaľ ste s Nim ochotný byť, je On vždy ochotný byť s vami. Ten muž vo väzení pochopil viac, ako mnohí teológovia.

Pán farár Vladko Maslák z Dobrého pastiera poznal mnohodetnú rodinu, ktorej otca zatvorili do väzenia. Išiel na súd a vybavil záruku za odsúdeného muža. Namiesto väzenia môže byť v Dobrom pastierovi a pomáhať svojej rodine. V Dobrom pastierovi som si u mnohých ľudí všimol dva stupne premeny. Tým prvým je telesná očista a zbavenie sa zlozvykov. Druhým je hľadanie cesty k Bohu. Je možné, že prvé bez druhého by ani nebolo možné, ale vidím veľké zázraky.

Veľa ľudí skončí vo väzení preto, lebo mali problémy v detstve, vyrástli v detskom domove, alebo skončili na ulici. Človek sa nenarodí ako zločinec. Keď sa ním aj stane, tak existuje ešte šanca, dostať ho z toho predtým, ako človek skončí vo väzení. A stojí to oveľa menej peňazí. Čo by dokázali za 58 miliónov euro urobiť ľudia ako Maslák, Kuffa, Gombita, Valíček, Ďurdík, Vivodík, Gažúr, Smelý a ďalší. Pomohli by ľuďom vrátiť sa do života a odľahčili preplnené väzenia.

Údržbári strojov vedia, že prevencia je lepšia, ako odstraňovanie poruchy, kvalitári vedia, že chybe sa má predísť predtým, ako vznikne nepodarok. Duchovní pastieri pochopili, že keď sa vylieči duša, vylieči sa aj telo. A náš minister si oblečie maskáče a v rómskej osade ukazuje svaly, štát dáva peniaze na väznice a ľudí na okraji spoločnosti ponecháva osudu a milosrdným samaritánom. V posledných týždňoch boli u nás v Dobrom pastierovi aj moji kamaráti Tomáš Hajzler, Jan Mašek, niekoľko podnikateľov a manažérov. Zhodli sme sa, že aj vo firmách potrebujeme menej dozorcov a viac empatckých lídrov so schopnosťou slúžiť.

Kto pomôže človeku a spoločnosti viac? Tvrdí dozorcovia alebo milosrdní samaritáni? Odsúdiť človeka je ľahko, ale dôležité je pomôcť mu vrátiť ho do života a k Bohu. Toto neplatí iba pre ľudí, ktorí porušili zákony štátu. Každý z nás občas poruší Božie zákony. Richard Rohr o tom píše: „Pokiaľ ľudia nezískajú určitú úroveň vnútornej náboženskej skúsenosti, nemá zmysel od nich požadovať, any nasledovali Ježišove etické ideály. Nebudú totiž vôbec schopní ich pochopiť. Prinajlepšom sa im stanú zdrojom ešte hlbšieho nepokoja. Človek proste nemá silu poslúchnuť zákon, zvlášť také úlohy ako odpúšťať nepriateľom, zdržať sa násilia, pokorne používať moc a podobne, pokiaľ nie je zjednotený s Bohom a nekoná skrz toto zjednotenie.“ Dá sa zlo vyliečiť láskou? Dá! Vidím to každý deň u svojho učiteľa Vladka Masláka. Oslobodzuje ľudí z väzení, do ktorých sa dostali, odpúšťa im a prijíma ich takých akí sú. A otvára im dvere k Pánovi.

Pripravujeme k tejto téme aj knižku Spolupráca. Dúfam, že bude uvedená do života na konferencii v Nimnici.

spolupraca