Niekedy mám pocit, že nám chýba jadro, hrdosť, väzba k našej histórii a tradíciám. Nemám na mysli bláznov, ktorí si obliekajú uniformy a bozkávajú výložky, ale skutočný vzťah k našej reálnej histórii, ktorú nám rôzni ideológovia zdeformovali. Aj dnes sa z našich tradícii niekedy vysmievajú akýsi „intelektuáli“ a ponúkajú nám podivné vzory, ktoré by v normálnom svete poslali do blázinca.

Počas adventu nám pochodujú po uliciach strašidlá a čerti. Aj učitelia chcú ísť s dobou. Na jednom žilinskom gymnáziu nedávno organizovali exkurziu študentov na výstavu mŕtvol. Vraj aby sa lepšie naučili anatómiu ľudského tela. Čakám, kedy zoberú deti na ochutnávku drog alebo do erotického salónu, aj tam sa môžu naučiť niečo „nové“.

Internet a nové technológie umožňujú po celom svete šíriť množstvo informácii. Vidím mnohých ľudí, ako sa snažia zdokonaľovať a navštevujú rôzne zážitkové kurzy, motivačné prednášky a čítajú množstvo kníh. A prichádzajú šamani na úspešný život, nové pohľady na vesmír, život a Boha. Je dobré študovať nové veci, hľadať svoju cestu a objavovať pravdu. Niekedy však mám pocit, že množstvo stimulov, ponúk, najlepších praktík, tipov a trikov ľudí paralyzuje. Siahajú po ďalšej knihe, prihlasujú sa na nový kurz, skúšajú ďalšiu techniku osobného rozvoja – a nemajú čas na život. V minulosti ľudia viac žili, riešili problémy, ktoré život priniesol. Zdrojom učenia bola viac empíria ako vedecké teórie. Netvrdím, že to bolo lepšie, hovorím o rovnováhe medzi životom skúšaním, praxou, akciou a ich teoretickým študovaním a nacvičovaním v laboratórnych podmienkach. Kedysi sme mali veľa „nevzdelaných“ ľudí s praxou života, dnes máme „vzdelancov a intelektuálov,“ ktorí nevedia, čo je skutočný život. Hľadáme, pracujeme, študujeme, premýšľame – a nežijeme. Chceme svet a prírodu riadiť, organizovať a plánovať, ale odučili sme sa byť ich súčasťou, prijímať udalosti a tešiť sa z to toho, že sme – teraz a tu.

Načo nám je americký šašo v červenej čiapke, podobajúci sa na deda mráza? Podobného nám kedysi vnucovali boľševici zo Sovietskeho zväzu? Premýšľam nad tým, prečo hľadá tak veľa ľudí šťastie vo východných filozofiách, keď máme takú nádhernú duchovnú cestu v našom kresťanskom učení. Z kresťanstva nemáme len modlitby a vieru, ale aj prax života v kláštoroch a školách Sv. Benedikta alebo Sv. Ignáca z Loyoly a celú európsku kultúru.

Vzdávame sa svojej viery a tradícií, ale bojíme sa cudzincov, ktorí utekajú pred násilím. Komunisti z nás chceli urobiť materialistov a nepodarilo sa im to. Urobil to z nás konzumný kapitalizmus. Každý si chce stanoviť svoje vlastné hranice morálky a normálnosti. Ustupujeme šialencom, ktorí rozkladajú rodiny a legalizujú zväzky podivných párov. Možno raz príde doba, že sa budú dievčatá vydávať za robotov a muži ženiť s autami. Nútia nás tolerovať abnormality a úchylky, ale sú netolerantní k našim kresťanským koreňom – samozvaní „intelektuáli“, „tolerantní“ extrémisti, ateistickí „teológovia.“ Odpusťme im, oni nevedia, čo činia.

Držme sa svojho a nebojme sa cudzieho. Ja by som vymenil Fica a jeho kumpánov za rodiny migrantov. Verím, že by vedeli pracovať a nekradli by. Nepreberajme cudziu kultúru, tradície a vieru, ale rešpektujme a prijímajme ľudí, ktorí v nich žijú. Buďme autentickí a držme sa svojich koreňov. Nemusíme tolerovať a preberať každé bláznovstvo dúhových aktivistov. Ľudskosť je v skutkoch spolupráce s ľuďmi v núdzi, ktorí potrebujú našu pomoc. Život je v okamihu, ktorý práve prežívame.

Včera nás potešili krásnym koncertom dvaja Petrovia – Rubik a Ďuriš. Radosť mala celá naša partia z Dobrého pastiera. Teším sa už na benefičný koncert Dobrého Patiera so Zuzkou Smatanovou, ktorý tiež organizuje agentúra Amadeus Petra Ďuriša.

Tu sú snežienky, ktoré práve kvitnú v mojej záhrade, potešte sa aj vy.

snezienky

 

0