O spolupráci na rok 2018

Po roku 1989 vznikol vo vtedajšom Československu podivný model „zahraničných investícií,“ ktorého sa politici a ich ekonomickí poradcovia držia dodnes. Výsledkom je podpora zahraničných firiem, financovaná z daní domácich podnikateľov, často spojená s nevýhodným výpredajom štátneho majetku a korupciou na najvyšších miestach. Zahraniční „investori“ neinvestujú do Slovenska, ale do seba – na území našej republiky. Ich skutočný vzťah k slovenskej ekonomike sa prejavuje v krízových dobách, keď si prácu a peniaze sťahujú domov a vysunuté „výrobné a montážne“ linky zastavujú. Oni určujú stratégiu a my im predávame našu prácu, budovy a pozemky.

Ukazovatele tzv. úspechov slovenskej ekonomiky teda v skutočnosti nie sú ani tak výsledkami našej ekonomiky, ako zahraničných firiem, ktoré dočasne podnikajú na našom území. Známy profesor z Fordham University Milan Zelený píše: „…došlo k masivnímu a historicky bezprecedentnímu výprodeji národních hospodářských aktiv do zahraničních (a mafiánských) rukou. Veřejnost „koupila“ tuhle politickou vějičku zahraničních investic a volebně podpořila daňově zvýhodněnou výstavbu zahraničně vlastněných sítí průmyslových areálů na svém území, využívajících levné pracovní síly a fungujících pro spotřebitele v Evropě západní.“

Výsledkom našich „reformných a integračných“ procesov teda nie je rozvoj slovenskej ekonomiky a podnikateľského prostredia, ale ekonomická kolonizácia a strata suverenity našej krajiny. Toto nie je výčitka voči veľkým nemeckým koncernom, ale voči našim politkom, ich ekonomickým poradcom, analytikom a médiám, ktoré hovoria o napredovaní nášho hospodárstva a vôbec nepochopili nové trendy a súvislosti.

V komunistických časoch sme neustále niečo prekračovali, niekoho dobiehali a predbiehali, len obchody, peňaženky a životy našich ľudí boli prázdne. Vtedy sme mali cieľ byť so Sovietskym zväzom na večné časy. Dnes už neexistuje ani Sovietsky zväz ani Československo. Posledné roky nám však súdruhovia zase rozprávajú o tom, že našim hlavným cieľom je integrácia s Európskou úniou. Na slovenských poliach stoja sklady so zahraničným tovarom, cudzie supermarkety nám predávajú dovezené potraviny, zahraničné firmy stavajú cesty, predávajú elektrickú energiu, vodu a plyn. Čo je vlastne tá „slovenská ekonomika“, ktorá má také dobré výsledky? Slovenskí podnikatelia sú často šikanovaní a nemilosrdne zdaňovaní, aby tzv. zahraniční „investori“ dostali dotácie na pracovné miesta a odlákali pracovníkovm ktorých si slovenské firmy vychovali. Za pár desaťročí sa rozpredal (a rozkradol) majetok štátu a my zvyšujeme zadĺženie ľudí, nevieme dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet, chýbajú peniaze na školy, nemocnice a sociálne programy. Vytiahli sa peniaze z bánk, potom sa do bánk naliali peniaze slovenských občanov a naše banky sa predali zahraničným bankám. Nazvali sme to reštrukturalizáciou. Pravidelne sa vykrádajú peniaze z nemocníc a potom chýbajúce peniaze zaplatia občania (tí, ktorí si povinne platia poistenie a nedostávajú riadnu protihodnotu). Volá sa to oddlžovanie nemocníc a je to povinná jazda každého ministra. Prečo voláme rozklad štátu a ožobračovanie občanov integráciou?

Som presvedčený, že za posledných 27 rokov boli občania na Slovensku pripravení o obrovský majetok a výsledky toho, čo sa honosne nazýva transformácia, integrácia alebo reformy rozhodne vidieť nie sú. Upadá školstvo, zdravotníctvo, vymožiteľnosť spravodlivosti, prekvitá korupcia hlavne tam, kde do podnikateľskeho prostredia preniká štát. Mladí ľudia opúšťajú krajinu, starí občania nedostávajú zdravotné a sociálne služby, na ktoré si celý život šetrili, štátny majetok bol rozpredaný zahraničným firmám a štát nemal za celé obdobie ani raz vyrovnaný rozpočet a veľmi rýchlo zvyšuje zadĺženosť každého z nás. Namiesto ekonomických úspechov by som hovoril o lúpeži storočia, ktorá pokračuje ďalej pri predražených nákupoch v nemocniciach, IT službách, výstavbe dialnic a pod. Denne sa stretávam s podnikateľmi, ktorí sú zúfalí z korupcie na najvyšších miestach. Je to stav, ktorý trvá bez ohľadu na striedanie sa vlád a tzv. štandardných politických strán pracujúcich pod vplyvom finančných oligarchov pozadí (vo vyspelých štátoch to má označenie organizované zločinecké skupiny).

Arcibiskup Cyril Vasiľ vo svojej homílii 12. februára 2017 povedal: „Pokrok a úroveň rozvoja spoločnosti sa nemerajú len v sile armád, tonách odliatej ocele a vylisovaných plechov ani v miliónoch zjedených hamburgerov, pretože kultivovanie ľudského ducha je trvalejšie a hodnotnejšie ako rinčanie zbraní či lisovanie plechov a pojedanie hamburgerov, pretože prispieva k pokroku jednotlivca i celého ľudstva zveľaďovaním všetkých ľudských schopností, ktoré sa tak – či už priamo, alebo nepriamo – stávajú prostriedkom služby blížnemu. Na to by mali pamätať aj zodpovední vedúci našej spoločnosti aj dnes pri hľadaní priorít i pri prejavení podpory a rozvoja štúdií i vedy.“

V apríli 2017 prebehla v médiách správa, že banka JPMorgan Chase znížila rating GBI EM na české dlhopisy. Dôvodom, prečo táto banka zaradila Českú republiku medzi rozvojové ekonomiky, bolo, že jej HNP (hrubý národný produkt) bol tri roky po sebe pod hranicou vyspelých ekonomík. HDP vyjadruje počíta hodnotu finálnych tovarov a služieb na danom území. Na Slovensku ho tvoria napríklad firmy Volkswagen, Kia Motors, Slovnaft, Schaeffler alebo Samsung a Slováci im prenajímajú pozemky a predávajú prácu svojich ľudí. O tom, kde, čo a ako tieto firmy budú vyrábať sa nerozhoduje na Slovensku, ale v ich centrálach. HNP počíta bohatstvo vyprodukované občanmi danej krajiny. Nevzťahuje sa teda na územie, ale na vlastníctvo aktívneho kapitálu, práce a nemovitostí. USA majú napríklad HNP vyšší ako HDP. Prečo nevysvetľujeme našim ľuďom tieto rozdiely? Prečo sa nesnažíme o to, aby bohatstvo zvyšovali Slováci a slovenské firmy na celom svete tak, ako to kedysi robili Tomáš alebo Jan Baťovci? Naši starí otcovia nosili peniaze z Ameriky na Slovensko a kupovali si za ne pôdu. Naši dnešní „hospodári“ predávajú slovenskú pôdu a nosia si peniaze do zahraničia. Sme sluhami zahraničných firiem na vlastnom území, namiesto toho, aby sme budovali naše podniky a filiálky v zahraničí. A štát tento negatívny vývoj ešte podporuje z našich daní. Som presvedčený o tom, že Fico je ešte väčší škodca Slovenska ako bol Mečiar.

Občas sa mi dostane do rúk nejaká dizertačná práca z ekonomickej fakulty. Nestačím sa čudovať aké triviálne (a zbytočné) témy a hypotézy školitelia zadali svojim študentom a ako zložito a nezrozumiteľne ich riešia. Výsledky sa často nedajú vôbec použiť, ale práci nikto nerozumie a tak pôsobí „vedecky.“ Zaráža ma tiež, ako nútia profesori svojich študentov neustále niečo odpisovať, vychádzať z názorov „ tzv. autorít,“ a nedávajú im možnosť kruiticky myslieť, spochybňovať staré postupy s spôsoby myslenia a hľadať nové, nevychodené cesty. Božie kráľovstvo je riadené Božími a nie ekonomickými zákonmi. Príroda s dielo Stvoriteľa nepoznajú marketing, mikro a makro ekonómiu alebo teóriu manažmentu. Rôzne predmety a disciplíny sme si vymysleli len my ľudia, aby sme svojimi obmedzenými schopnosťami aspoň čiastočne porozumeli dokonalému dielu Stvoriteľa. Som presvedčený, že v budúcnosti budeme potrebovať viac prepájať obory, ako sa špecializovať, viac spájať ako sa separovať.

Ekonomické systémy a podniky sú živé organizmy a nie stroje. Stretávam dnes veľa špecialistov, ktorí nevidia napravo ani naľavo. Žijú vo svojej „jaskyni“ a opakujú si svoje pravdy a múdrosti. A poznám aj ľudí, ktorí jaskyne prepájajú. Inovácie dnes nevznikajú v jaskyniach ale medzi nimi a nad nimi– prepájaním prelomových technológií a rôznych disciplín. Mnohé veľké veci nevznikajú objavom niečoho nového ale novým prepojením a aplikáciou toho, čo už existovalo. Myslím si, že aj dnes potrebujeme renesančných ľudí. Zistil som, že ľudia, ktorí prekračujú hranice svojho odboru a špecializácie sú často predmetom nepochopenia, vylučovania z komunít „ortodoxných špecialistov,“ alebo dokonca prenasledovaní. Viacerí z nich spôsobujú problémy „špecialistom,“ ktorí ich nevedia správne zaradiť. Som si vedomý toho, že snaha byť polyhistorom, môže spôsobiť, že sa človek stratí v množstve informácií a znalostí, že pôjde po povrchu a nebude vlastne odborníkom v ničom. Páči sa mi kvalifikačný model T – strieška písmena hovorí o prepájaní rôznych disciplín a nožička o tom, v čom sa chceme byť najlepší na svete.

Veľa sa diskutuje v ekonómii a podnikaní o raste. Rast ma však slúžiť ľuďom. Všetko sa okolo nás mení a ľudia sú fascinovaní týmito zmenami – novými technológiami a ich možnosťami. Keď sa všetko okolo nás mení, tak je okrem sledovanie zmien, dôležitá ešte jedna vec – sústredenie sa na to, čo je trvalé a nemenné.

S pokorou teda predkladám svoje vízie podnikania na Slovensku pre ďalšie roky:

  1. Malé krajiny, akou je Slovensko, by nemali byť v závese veľkých štátov a nadnárodných korporácií, ale mali by ukazovať iné cesty – vyvažovanie technického rastu ľudskosťou, monokultúry, rôznorodosťou, zhora vytýčených “jediných a správnych” ciest, cestami objavnými a novými. Nie veľkým, výkonným a silným patrí budúcnosť ale malým, kreatívnym a rýchlym. Máme na výber – budovať montovne a supermarkety veľkých koncernov, alebo vytvárať svoje vlastné kreatívne a inovatívne firmy. Čaká nás veľký zápas o to, či nové technológie budú slúžiť ľudom a ľudskosti, alebo bankám a veľkým koncernom a ich ziskom.
  2. Existuje viacero príkladov inovatívnych slovenských firiem. S niektorými z nich mám možnosť spolupracovať. Napr. Ipesoft, Geodeticca, GA Drilling, I.D.C. Holding, Elcom, EKOM, OMS Lighting, ESET, Sygic, Spinea, MTS, Bizzcom, Matador, VRM, Idona, Websupport, Microstep, CEIT, Pixel Federation, Innovatrix a i. Tieto firmy ukazujú, že sa vedia presadiť aj v silnej medzinárodnej konkurencii, rovnako ako dokázali mnohí slovenskí manažéri v nadnárodnych firmách, vybudovať že na Slovensku lepšie závody ako v materských krajinách (napr. VW, Schäffler, Embraco, Nobel Automotive, Continental a i.) a i.). Toto je potenciál, ktorý treba rozvíjať – inovácie, zdravý rozum, tvorivosť a pracovitosť slovenských podnikateľov.
  3. Limitom ďalšieho rozvoja vyššie uvedených bodov je školstvo a odchod mladých a vzdelaných ľudí do zahraničia. Ak nie je možné radikálne redukovať počet vysokých škôl a zvýšiť ich úroveň, zmeniť spôsob a obsah výučby na základných a stredných školách, tak treba urýchlene začať vytvárať nové, paralelné a konkurenčné školstvo – podnikateľské, inovačné a kreatívne univerzity (bez akreditácie a zbytočnej byrokracie podobne ako napr,. Singularity University v USA). Na školách treba deti viesť k samostatnosti, projektovému riešeniu neznámych problémov a situácii, kritickému mysleniu, tímovej spolupráci, proaktivite, podnikateľstvu a pod.
  4. Veľmi sa teším z toho, koľko sily a požehnania z Ducha svätého prúdi na Slovensko. Rastú rôzne spoločenstvá mladých, hnutia a organizácie za rodinu, deti, pomoc núdznym (Áno pre život, Rodinkovo, Campfest, Martindom, OZ Dobrý Pastier, Náruč, Oáza, Inštitút Krista Kráľa, Mládež pre Krista, V.I.A.C. a i.) Každý mesiac sa po celom Slovensku stretávajú a spoločne modlia kresťanskí podnikatelia. Spoločne organizujeme konferencie a púte. Je to obrovská sila naprieč celou spoločnosťou, ktorá už dnes pomáha uzdraveniu našej krajiny a môže byť veľkým požehnaním pre celú Európu. Verím, že cez Slovensko zaplaví celú Európu Duch svätý a Boh premení naše modlitby a podnikanie nato, čo je vôľou Pána.
  5. Dostal som veľký dar v tom, že môžem pomáhať kňazovi, Vladkovi Maslákovi v jeho budovaní spoločenstva Dobrý Pastier v Kláštore pod Znievom. Spája ľudí, ktorí sa ocitli na dne a na okraji spoločnosti s podnikateľmi a vznikajú diela, ktorých projektovým manažérom je náš Pán, inak si tieto zázraky neviem vysvetliť. Podobných spoločenstiev je viac , vzájomne sa prepájajú a pomáhajú si – napr. Otec Marián Kuffa v Žákovciach, Resoty v Podunajských Biskupiciach, ktoré založil nebohý Otec Anton Srholec, komunity Petra Gombitu v Košiciach, Petra Valíčka v Prešove, Norberta Ďurdíka (Kolpachy), Mariána Vivodíka (Jaslovské Bohunice) alebo Romana Gažúra (Levoča). Tieto komunity už dnes riešia problémy vyše 1500 ľudí a neustále rastú. Zdraví pomáhajú nemocným, nevládnym a starým, vlastnými silami v hospodárskych jednotkách produkujú hodnoty pre svoju existenciu aj pre druhých. Toto sú modely podnikania, ktorými môžeme obohatiť svet a v budúcnosti budú veľmi potrebné, lebo ľudí odkázaných na pomoc bude pribúdať. Ľudia sa tu nielen zbavujú zlozvykov, ale aj pracujú a znovu získavajú dôstojnosť a prijatie.
  6. Na Slovensku vznikajú lokálne farmy a siete. Re-lokalizácia postupuje a moderné technológie (zdieľaná logistika, cloudy, spoločenské siete, systémy ekologického poľnohospodárstva Agrokruh) pomáhajú eliminovať medzičlánky (supermarkety). Musíme ďalej podporovať spoluprácu v obciach a regiónoch a budovať lokálnu ekonomiku. Takouto ekonomikou vytvárame lokálne pracovné príležitosti, peniaze zostávajú v regióne, šetrí sa životné prostredie, kontroluje kvalita a pôvod a oslabuje sa škodlivá činnosť centrálnych politických predstaviteľov a nadnárodných koncernov.
  7. Malé krajiny, akou je Slovensko, sú predurčené na prepájanie rôznych kultúr a svetov. Musíme si chrániť svoje hodnoty a identitu, ale nesmieme sa báť “cudzích” ľudí. Angličtinu nemôžeme považovať za cudzi jazyk, musíme sa ju učiť rovnako ako matematiku a k nej ďalšie jazyky a znalosti. Slovensko nemá suroviny, veľké polia ani fabriky – to jediné, čo však môžeme vyvážať s pomocou digitalizovaných technológii do celého sveta, sú výsledky nášho vzdelania, kreativity a inovatívnosti. Slováci môžu byť hľadačmi nových ciest, ktorí spájajú znalosti a experimentovanie so zdravým rozumom a srdcom.

Spolupráca s Pánom

„Niet nádeje pre kameň byť niečím iným než kameňom. Ale spoluprácou sa zoskupí a stane sa chrámom.“ Antoine de Saint-Exupéry

Slovo spolupráca, spája v sebe dve slová – spolu – práca. Je to základ rozvoja vzdelania, kultúry, techniky a celej spoločnosti. Posplietané koreňe a koruny obrovských stromov nám pripomínajú, že aj Príroda okolo nás je postavená na spolupráci a vzájomnom dopĺňaní sa. Spolupráca je v rodine, v škole a formuje naše deti. Biblia nám ukazuje príbehy spolupráce Boha s ľuďmi a mnohí z nás zakúsili, že naša námaha je bez Pána márna a zbytočná. Izolovaný človek sa ochudobňuje a chradne, podnik bez spolupráce zaniká. Spolupráca je rešpekt, dôvera, komunikácia, učenie sa, pohyb a život, nespolupráca vedie k zániku.

Spolupráca je to, čo nám na Slovensku chýba. Je medzi nami veľa vzájomného osočovania, nedôvery, strachu a negatívnych emócií. Navštevujeme chrámy, ale Boh nie je našim každodenným spoločníkom. Vo firmách sa organizujú rôzne „teambuildingy,“ ale každý si aj tak pracuje na svojej kariére a vlastnom piesočku. Tradičná rodina zažíva masívne útoky na svoju existenciu. Kedysi museli jednotliví členovia rodiny spolupracovať, aby prežili – spoločne pracovali na poli, jedli, modlili sa a spali. Dnes možno máme pocit, že spoluprácu nepotreboujeme a každý si vystačí so svojim tabletom na internete. Opak je pravdou. Potrebujeme mobilizáciu ku spolupráci, aby sme prežili v spoločnosti relativizácie hodnôt, materializmu a nadvlády peňazí.

Máme moderné nástroje na výmenu informácii, zdieľanie zdrojov, komunikáciu, učenie sa a spoluprácu. Aj vďaka nim sme slobodnejší, môžeme sa vzdelávať a spolupracovať v oblasti výskumu, vývoja a výroby nových materiálov a technológií. Tri priemyselné revolúcie posunuli ľudstvo v materiálnych merítkach života veľmi ďaleko. Na druhej strane nám materiálny svet a bohatstvo prekryli Boha a duchovný rozmer našich životov. Ženieme sa za kariérou, peniazmi a novými vecami, sme v neustálej aktivite, sme v zamestnaní diabla. Zastavenie, ticho, pokojný spánok, modlitba, či meditácia sa stávajú luxusom.

Mnohí ľudia sú znepokojení nad týmto vývojom a jeho následkami. Spomeňme napríklad vyčerpávanie prírodných zdrojov a ničenie prírody. Nové technológie a zvyšovenie produktivity práce, prinášajúce masívny zánik pracovných miest a nárast “nepotrebných” ľudí. Extrémny rast bohatstva úzkej skupiny ľudí, vyhadzovanie potravín a hromadenie odpadu a chudoba, nedostatok, vody, jedla a liekov na druhej strane. Násilie, konflikty, korupcia a podvody na najvyšších miestach v politike, športe a v korporáciách. Školstvo, ktoré zaostáva za zmenami okolo nás, technológie, ktoré sa dostávajú do nesprávnych rúk, zdravotná starostlivosť a spravodlivosť „pre vyvolených.“ Kto vyrieši tieto problémy? Ochranári prírody? Politici? Podnikatelia a manažéri? Učitelia? Sudcovia? Policajti? Inžineri? Som presvedčený, že sa musíme aktivizovať my, obyčajní ludia, prepájať sa v rodinách, spoločenstvách a sieťach, spolupracovať a opravovať tento svet. Je najvyšší čas.

Zhrňme si to. Prečo je spolupráca dôležitá? Svet sa posúva dopredu tým, že ľudia spolupracujú. Spolupráca nám umožňuje využívať znalosti a zdroje, ktoré nemáme. Spoluprácou svet obohacujeme, na rozdiel od tých hore, ktorí si vzájomne nadávajú a ochudobňujú našu spoločnosť.

Podmienky spolupráce

Spolupráca vyžaduje vhodné podmienky. Ťažko dokážu dlhodobo spolupracovať ľudia, ktorí si nedôverujú a nemajú žiaden spoločný cieľ. Nie je jednoduché spolupracovať tam, kde vládne pýcha, agresivita, egoizmus alebo potláčanie iných názorov. Tu sú základné podmienky spolupráce:

  1. Spoločné hodnoty – pokora, ako protiklad pýchy, ktorá je koreňom všetkých našich zlozvykov. Viera a dôvera v druhého človeka. Rešpekt k rôznorodosti a iným názorom. Otvorenosť k vzájomnému pochopeniu sa a spolupráci. Láska, ako základný princíp vzťahu k druhým ľuďom a svetu okolo nás.
  2. Proaktivita – zameranie sa na veci, ktoré môžeme vo svojom okruhu vplyvu aktívne meniť, prípadne rozširovanie si okruhu vplyvu. Akcia, čin, aktívna zmena, namiesto rozprávania o tom, ako sa niečo nedá a „niekto“ by s tým mohol niečo urobiť.
  3. Spoločný cieľ a motivácia. Motiváciou k spolupráci býva zmysel a cieľ nášho spoločného úsilia. Niekedy je to úsilie prežiť, inokedy snaha zlepšovať svet okolo seba. Áno, existujú aj skupiny ľudí, ktoré spolupracujú s cieľom kradnúť alebo ovládať druhých ľudí (organizované zločinecké skupiny a politické strany). Môžeme si vybrať, či budeme spolupracovať s dobrom alebo so zlom. Len spolupráca s dobrom je dlhodobo udržateľná, spolupráca so zlom vedie skôr alebo neskôr k deštrukcii a rozkladu (fašizmus, komunizmus, mafiánske skupiny, HZDS, SDKU, SMER).
  4. Priority, ktoré nás privedú k spoločnému cieľu. Ak má byť spolupráca efektívna, musíme si stanoviť prirority, na ktoré sa budeme sústrediť. Sú to činnosti, ktoré nám umožnia dosiahnuť spoločný cieľ.
  5. Pochopenie druhého, počúvanie, empatia, rôznorodosť. Pri spolupráci sa dostávame do vzťahov s ľuďmi, ktorí sú iní ako my – inak vidia veci okolo seba, majú iné schopnosti a spôsoby práce, môže sa stať, že práve táto rôznorodosť pováh a špecializácii spôsobuje konflikty. Základom komunikácie a spolupráce je počúvanie sa, vcítenie sa do toho, ako vidí svet druhá osoba, pochopenie a rešpektovanie rôznorodosti.
  6. Synergia a dopĺňanie. Ak zvládneme predchádzajúci bod a dokážeme pochopiť iné typológie osobností a prijať ich pohľady na svet a znalosti, tak vzniká najväčší zázrak spolupráce, ktorý sa volá synergia. Stephen Covey definuje synargiu nasledovne: Je to ochota spoločne nachádzať úplne nové, netušené riešenia, využívať vzájomne svoje rôzne a odlišné schopnosti a pohľady a následne spoločne dosahovať viac, než by dosiahol každý osamote. Synergia znamená, že 1 + 1 sa môže rovnať 8, 16 alebo dokonca aj 1 600. Synergické stanovisko vysokej dôvery prináša riešenia, ktoré sú lepšie než tie, ktoré boli pôvodne navrhované, a všetci sú si toho vedomí. Synergia je všadeprítomná v prírode. Ak dáte dokopy dva kusy dreva, znesú oveľa väčšiu záťaž než znesie každý z nich sám osebe. Celok je väčší než suma jeho častí. Jeden plus jeden sú tri alebo i viac.“
  7. Platforma spolupráce. Spolupráca potrebuje určité prostredie. Spolupracuje sa na pracovisku, na ihrisku alebo v škole. Ľudia, ktorí chcú spolupracovať sa musia niekde vzájomne spoznať a stretávať. V našej Podnikateľskej univerzite alebo v Komunite kresťanských podnikateľov máme vytvorenú sieť, v ktorej sa môžu ľudia spoznávať, stretávať sa a prepájať sa do konkrétnych projektov. Dnes a dakúto spoluprácu existuje aj veľa podporných nástrojov – napr. Asana, Basecapm, Trello, Yammer, Bitrix24, Realtime, Freelo, Slack, Desk a pod.

o

 

Obr.2. Cykly lásky a strachu (Designing Regenerative Cultures, Wahl 2016)

Spolu – práca s láskou

My, ktorí sme žili v koncentračných táboroch, si pamätáme ľudí, ktorí obchádzali baraky, utešovali ostatných a rozdávali svoj posledný kúsok chleba. Mohlo ich byť síce málo, no dávali nám dostatočný dôkaz, že človeku môžu vziať všetko okrem jednej veci: poslednej ľudskej slobody – zvoliť si svoj postoj za akýchkoľvek okolností, nech sa deje čokoľvek, zvoliť si svoju vlastnú cestu. Viktor E. Frankl

A Guy Gilbert, nás vo svojej knihe Evanjelium podľa Svätého lotra, vyzýva k tomu, aby sme aj my boli štedrími Božími bláznami: „Buďte blázni, ako hovoril Svätý Pavol. Nenechajte sa ovplyvniť reklamou, ktoré vás núti neustále sa obohacovať a konzumovať, pracovať ako šialení, aby sme si mohli kúpiť posledný model auta, dovolenku pri mori, mikrovlnnú rúru a pod. Buďte blázni – venujte čas predovšetkým láske. Rozdeľte sa s ostatnými. Nedomnievajte sa klamlivo, že ak sa vám podarilo vďaka vašim schopnostiam uspieť, ste kráľmi sveta. Určite ste mali aj pekný kus šťastia. Myslite na to, ako sa podeliť s ostatnými, rovnako ako na svoje pohodlie. Buďte Boží blázni.“

Kristus odkázal bohatým: “Aj si bohatý, podeľ sa.” Pán neprišiel požehnať bohatým, ktorí spia na matracoch napchatých bankovkami. Prišiel im povedať, že ak máš to šťastie a zarábaš kopu peňazí, je to v poriadku, máš právo na svoje pohodlie, ale čo najviac rozdeľuj. Keď niekomu dáte peniaze, pretože ich máte moc, nemá to žiadnu cenu, je to nanič. Toto nám chcel Pán povedať, keď nás nabádal, aby sme sa rozdelili. Proroci v Starom zákone hovorili: Ty, boháč, ktorý dávaš chudobnému almužnu, mu vraciaš len nepatrnú časť toho, čo si mu ukradol.”

Koľko dní v týžni, mesiaci a roku slúžime peniazom – ich zarábaniu a míňaniu? Zdá sa, že materializmus tohto sveta, zatieňuje Božie kráľovstvo. Moji starí rodičia videli zomierať ľudí vo vojnách, ja vidím zomierať nepotrebných a opustených ľudí, lebo tí, ktorí by im mohli pomôcť, slúžia peniazom. Náš život meriame číslami, ukazovateľmi a aj na naśich blížnych sa niekedy pozeráme ako na položky v zozname. Nazývame ich zdrojmi, seniormi, bezdomovcami alebo migrantmi. Oni však majú svoje mená a životy. V Dobrom pastierovi mi chlapci niekedy rozprávajú svoje osudy. My vidíme niekedy iba pád a jeho následok, ale v rozprávaní sa často objavia skutočné príčiny. Nikto neprišiel na tento svet ako bezdomovec alebo alkoholik.

Nedostávame iba darčeky, ale aj trápenia. Aj v nich je skrytý zmysel. Niektorí sa utrpeniu chcú vyhnúť, iní ho prijímajú. Stretol som sa s tým, že ľudia protestovali proti výstavbe útulku pre bezdomovcov, tábora pre utečencov, krízového centra pre deti, alebo hospica. Utrpenie sa nedá skryť alebo utiecť pred ním. Buďme štedrí, nielen na štedrý deň. Nemerajme štedrosť iba dávaním darov a peňazí, ale aj skutkami lásky.

Viktor Emil Frankl napísal: „Láska je jediným spôsobom, akým človek pochopí inú ľudskú bytosť v tom najvnútornejšom jadre jeho osobnosti. Nikto nemôže úplne pochopiť tú najhlbšiu podstatu inej ľudskej bytosti bez toho, aby ju miloval. Vďaka svojej láske je schopný vidieť tie najvnútornejšie črty a rysy milovanej osoby. Okrem toho je schopný vidieť jej potenciál, ktorý zatiaľ nie je, ale mal by byť využitý. Buďme štedrí v láske. To nám prišiel povedať Ježiš, ktorý sa v týchto dňoch narodil.

Tu je niekoľko tipov na to, ako budovať spoločenstvo spolupráce na princíp lásky:

  1. Prijatie, pokoj a práca
  • Berme ľudí takých, akí sú – rozvíjajme ich dobré stránky a pomôžme im prekonať ich zlozvyky a nedostatky
  • Vytvorme pokojné prostredie, aby človek mohol rozvíjať celú svoju osobnosť (intelekt, srdce, telo, duša), nerobme z neho produktívny zdroj
  • Dajme ľuďom šancu definovať si svoju prácu, nájsť si pozíciu, v ktorej môžu byť užitoční a spokojní
  1. Poznávanie láskou
  • Čokoľvek urobíme druhým, urobíme Kristovi – dobré aj zlé
  • Ak chceme preniknúť do vnútra druhého človeka a pochopiť ho, pomôže nám iba láska, nie vonkajšie posudzovanie jeho správania a činov
  • Otvorme sa Bohu a druhému človeku, zamerajme sa na úsilie, vnútornú motiváciu človeka, jeho zranenia a talenty, nielen na vonkajší prejav a výsledky
  1. Hľadajme v druhom človeku Krista Mt 25, 24-40

Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.‘

Vtedy mu spravodliví povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?‘

Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘

  1. Buďme kritickí k sebe
  • Ďakujme za spätné väzby, prijímajme kritiku
  • Poučme sa z neúspechov
  • Buďme mierni v súdoch – ak ideme niečo povedať, tak sa zamyslime či je to pravdivé, dobré a potrebné
  • Nevyvyšujme sa nad druhými, slúžme, vytvárajme podmienky
  • Chyby podriadených sú chybou šéfa, úspechy patria im
  1. Buďme štedrí k druhým
  • Buďme štedrí v milosrdenstve, prijatí, láske a dávaní druhým
  • Podeľme sa s druhými o úspechy (aj s konkurenciou)
  • Dávajme pochvalu a povzbudenie
  • Rozdeľme sa s tými, ktorí to potrebujú
  • Rozdávajme seba, svoj talent, prenášajme cez seba Božiu lásku na druhých

Tomáš Kempenský napísal: „Boh zariadil všetko tak, aby sme sa učili: «Neste si vzájomne bremená» (Gal 6,2); lebo nikto nie je bez chyby, nikto bez bremena; nikto si nedostačuje, nikto nie je dosť múdry; ale máme sa spolu znášať, navzájom potešovať, rovnako si pomáhať, poučovať a napomínať sa.” Viktor Emil Frankl hovorí: “Túžba po nájdení zmyslu života je primárnou motivačnou silou človeka. Je to kontrast s freudovskou psychonalýzou, ktorá hovorí o túžbe po uspokojení alebo adlerovskou psychoanalýzou, zdôrazňujúcou túžbu po moci alebo uznaní, či “nadradenosti”.

Frankl, človek, ktorý prežil koncentračný tábor a založil Logoterapiu, hovorí, že náš zmysel života sa mení, ale nikdy neprestáva jestvovať. Môžeme ho objavovať tromi spôsobmi:

  1. Vykonávaním nejakej práce a skutkov (dosahovanie úspechu)
  2. Zažívaním niečoho alebo vzťahom s iným človekom (zažívanie ľudského dobra, pravdy, krásy, prírody, kultúry, vnímanie inej ľudskej bytosti v celej svojej jedinečnosti – tým, že ju milujete)
  3. Postojom, ktorý zaujmeme voči nevyhnutnému utrpeniu

Viktor Frankl teda hovorí, že zmysel nášho života môžeme nájsť v spolupráci s ľuďmi alebo Bohom, pričom základom tejto spolupráce je láska. Tak poďme do toho priatelia, spolupracujme s Dobrom, aby bol tento svet lepší.