Priemyselní zombíci

Veľký automobilový koncern si objedná modul u dodávateľa a dodávateľ súčiastku na Slovensku – s predpísaným výkresom, materiálom a cenou. Slovenský technik by vedel súčiastku vyrobiť oveľa lepšie, ale nikto mu nedovolí zmeniť nekvalitný materiál ani niektoré parametre výkresu. Mäkký materiál spôsobuje problémy pri výrobe, kontrole kvality aj manipulácii, dodatočné operácie a predraženie výroby. Jeho zmena by priniesla úspory, ale obrátiť sa na vývojára vo všemocnej automobilke si nikto nedovolí. Obchodník a nákupca si píšu maily o cene a niektorí riaditelia v zasadačkách vytyčujú ciele a ukazovatele – všetci oddtrhnutí od reálneho sveta materiálového inžinierstva, konštrukcie a technológie. Keď navrhneme stretnutie technikov a spoločný postup, všetky zbytočné medzičlánky protestujú. A tak sa mailuje, vyjednáva a rozpráva o nákladoch a cenách bez reálnych informácií. Svet zombíkov, ktorých riadia tabuľky a ukazovatele.

Tí hore neriešia detaily, ale v detailoch je zakopaný pes. Veľké táraniny sa často rozprávajú v zasadačkách aj na tému Priemysel 4.0, digitalizácia alebo smart industry. Prázdne reči o kyberneticko – fyzikálnych systémoch, aj keď nikto presne nevie, čo to znamená.

Znižujeme náklady bez poznania súvislostí, zvyšujeme produktivitu, ale nevidíme efekty v ľudských životoch. Tí hore sa vykorisťujú sami – bežia za úspechom a cieľmi. Sú posadnutí prácou a novými výzvami. Až kým sa nezrútia. Tí pod nimi sú predmetom „motivačných“ manipulácii a tlakov. S jediným cieľom – viac produkovať a menej spotrebovať. Divný svet workoholikov a ich otrokov. Jedni sú zamestnaní prácou a tí, ktorí prácu nemajú, trpia osamelosťou a sociálnou izoláciou. Osamelosť zabíja. A ideme ďalej – 40% až 50% pracovných miest vraj bude v najbližších 10 až 15 rokov automatizovaných. Problém nie je v tom, že stroje začínajú byť v mnohých činnostiach lepšie ako ľudia, ale v tom, že sa ľudia stále viac podobajú na stroje. Produktívne produkujme potraviny a na konci ich vyhadzujeme. V EU sa vraj vyhodí až tretina potravín, čo je 88 miliónov ton ročne (173 kg/osoba/rok). Aké plytvanie surovinami, energiou, vodou, prácou ľudí! Na druhej strane si až 10% ľudí v EU nemôže dovoliť kvalitné jedlo, v Európe máme 4 milióny bezdomovcov a 11 miliónov prázdnych bytov.

Nezdá sa vám, že firmy sú plné akýchsi zombíkov, ktorí iba preklikávajú obrázky v powerpointe, píšu divné maily, rozhodujú bez rozumu a konajú bez srdca. Tí hore často vymýšľajú blbosti a tí dole sa im to boja povedať. Roboty, automaty a počítače sú rýchlejšie a spoľahlivejšie ako ľudia, ale nemajú svedomie a cit. Žiaľ, stále viac sa na začíname podobať – potláčame zdravý rozum, dušu a srdce, teda to, čo nás odlišuje od strojov. Nie stroje sú hrozbou pre ludí, ale ľudia, ktorí sa postupne menia na stroje. Nie prázdne ekonomické čísla a vyššia produktivita zlepšia životy ľudí v našej krajine. Chýbajú nám tri veci – morálka, dôvera a spolupráca. Aj preto sa venujem Podnikateľskej univerzite, aby sme sa oslobodili a našli svoju vlastnú cestu. Dnes, v upršaný deň, mi k tomu celkom pekne znie táto pesnička Leonarda Cohena.