Pád ako šanca

Šavol padol na zem a počul Boží hlas. A z prenasledovateľa Kresťanov sa stal nový človek – Pavol. Aj Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode, naľakal, začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš mu hovorí: „Maloverný, prečo si pochyboval?“

Pády si často spôsobujeme sami – svojou neopatrnosťou, rýchlosťou, pýchou alebo veľkým sebavedomím. Pády nás zastavia a bolia. Spočiatku nechápeme, no pád nám dá možnosť na premýšľanie. A po zotavení aj šancu na poučenie a ďalšiu cestu bez pádov. Pády z bicykla, pády z vrcholov a úspechov – končia sa na zemi, na dne, niekedy v beznádeji a bolesti. Pád je lekcia ale aj šanca vstať. Pád nás môže posilniť, ak porozumieme jeho príčine a dokážeme vstať. Sú ľudia, ktorí po páde potrebujú pomoc, ale o uzdravenie sa musia usilovať sami. Pád dáva šancu. Aj firmy padajú do krachov. Niekedy z neskúsenosti inokedy z pýchy alebo ignorovania zmien. Skrachovali Baťa aj Ford, aby sa neskôr stali svetovými podnikateľmi. Padol aj Steve Jobs – vyhodili ho z vlastnej firmy. Aby ju neskôr zachránil a spravil z nej svetovú firmu. Firmu Kodak vraj zrazila na zem digitalizácia. Alebo to bola neschopnosť reagovať na nové trendy a zmeny? Padla aj Babylonská veža, fašistické a komunistické ríše – lebo chceli rásť bez Boha. Aj nám sa to niekedy stáva. Sme oslepení vlastným úspechom, ignorujeme zmeny a ľudí okolo nás. Namýšľame si, že máme úspech, moc a slávu na veky. A padáme rýchlo a hlboko. Pretože pýcha predchádza pád.

Neodsudzujme ľudí, ktorí padli. Možno sa to už stalo aj nám. Každý môže padnúť. Dôležité je vstať. Vstávanie začína tvrdým dopadom. Niekomu sa pritom rozjasní, podobne ako Šavlovi. Niekomu to trvá dlhšie, alebo padne niekoľko krát. Mladý chlapec Miško padol pod vlak a prišiel o nohy. Nechodí, ale vstal, ale keď je na vozíku. Trvalo to roky, ale dnes je to vyrovnaný chlap, ktorý hľadá svoju cestu po ktorej posúva svoj vozík. Robí výborné syry v Dobrom pastierovi. Peter skončil na ulici, ale vstal, napísal knihu a v pondelok nám bude v Dobrom Pastierovi rozprávať svoj príbeh. Niekedy viac bolia pády našich detí, blízkych ľudí a priateľov. Aj tieto pády nám dávajú signály o tom, že sme možno na sebe nemali dosť času, neboli dostatočne opatrní alebo vnímaví. Niektorí mystici hovoria o tom, že pád, prehra a prázdnota spôsobujú zničenia starého človeka, jeho ega a všetkého, čo stálo medzi jeho dušou a Bohom. Stroskotanie berie ilúzie, že všetko zvládneme sami, priznávame bezmocnosť a môžeme sa otvoriť čistým prameňom Božej sily a lásky.

Padáme vtedy, keď sa odkláňame od Boha. Každý náš hriech je pádom a každé odpustenie šancou. Pýcha je príčinou pádu a pokora jeho následkom. Pád berie silu, milosrdenstvo silu obnovuje. Padali sme ako deti, lebo sme nemali rovnováhu a koordináciu pohybov. Padáme aj ako dospelí, lebo nemáme rovnováhu vo svojich životoch. Nassim Taleb hovorí o antikrehkosti – sile, ktorú získavame z pádov a kríz. Neprivolávajme si zbytočne pády, ale keď už sme na zemi, tak ich prijmime ako šancu na to, aby sme boli lepší. Všímam si ľudí, ktorí prišli do Dobrého pastiera. Tí, ktorí padli až na dno, sa niekedy vyliečia lepšie ako tí, ktorí si nahovárajú, že nie sú na tom až tak zle a nejako si poradia. Často prichádzajú ďalšie a hlbšie pády. Sú to šance na to, aby človek prijal pád a definitívne sa zbavil toho, čo ho zabíja. V Liste Korinťanom sa o našich pádoch hovorí toto: „Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.“ (1 Kor, 12,13). Teším sa na vás zajtra, 2.10. o 13:00 v Kláštore pod Znievom, kde budeme hovoriť o téme Pád ako šanca.

Tu je prezentácia – Pad ako sanca