Nadávame na zlo okolo nás. Vadia nám zlodejstvo, ohováranie, klamstvo, závisť, alebo nenávisť. Ale často si so zlom podávame ruky. Chlapík bol v Sieti (bola to taká divná „sieť,“ ktorá sa okamžite roztrhla). Po rozpade našiel správny Smer a tak urobil kompromis. Aby mohol pomáhať svojim rodákom, podal si roku so zlom. Viem, nemali by sme odsudzovať a súdiť, ale nemali by sme ani kolaborovať s mafiou, s ľuďmi, ktorí kryjú zločincov a zlodejov. Hovoril mi podnikateľ o úplatkoch pri prideľovaní eurofondov. Na otázku, prečo tie pošpinené peniaze nakoniec prijal, hovorí, že to išlo mimo neho – cez nejakú agentúru. Nie je to podobné, ako keby som odsudzoval vraždu a tak by som si ju objednal cez nejakú agentúru na darknete? Našťastie poznám aj podnikateľov, ktorí sa rozhodli, že vo svojich firmách eurofondy a štátne dotácie používať nebudú. Jednoducho už nechcú spolupracovať so zlom. Môžete argumentovať tým, že tieto peniaze aj tak budú tiecť a skončia v nesprávnych rukách. Áno, je to tak. Oni však väčšinou končia v nesprávnych rukách aj dnes. Zo Slovenska tečie balík peňazí do Európskej únie z našich daní. Tam k tomuto balíčku naši „bohatí priatelia“ niečo prihodia, aby sa nám potom, pri každom náznaku autonómie a samostatnosti, mohli vyhrážať, že nám eurofondy zastavia. Bolo by zaujímave spočítať, koľko z týchto peňazí sa skutočne vráti tam, kde je to naozaj potrebné a koľko sa minie na letáky, školenia, semináre a úradníkov, ktorí to celé riadia. A nehovorím o tom, koľko skončí v rukách vybavovačov a agentúr, ktorí zaistia, aby peniaze dostali tí, ktorí si ich vôbec nezaslúžia. Je zaujímavé sledovať, ako všetci kričia, že odvolaný minister školstva sa chystal nesprávne rozdeliť 300 miliónov euro. Kričia samozrejme tí, ktorí peniaze nedostali. Nemyslím si, že „plastelínový“ minister vymyslel tento systém. On robil presne to, čo sa od neho očakávalo. Nechal sa zosmiešňovať, rozprával nezmysly a trápne sa pritom usmieval – aby zabavil publikum, kým sa v zákulisí pripravovali obchody. Niektorí profesori kričia, že sa na nich nedostalo, ale mnohí z nich by sa mohli pozrieť na kamufláže, cez ktoré už roky poberajú peniaze na rôzne nezmysly. Aj normálni podnikatelia by sa mali za štátne podpory a dotácie skôr hanbiť, pretože to do podnikania vôbec nepatrí. Rozprával som sa aj s ľuďmi, ktorí robia charitu a pomáhajú druhým – aj za nimi chodia niekedy „dobrodincovia,“ ktorí „pomáhajú,“ len tak, za malú protislužbu – reklamu pred voľbami alebo prečistenie špinavých peňazí.

Keď pôjdete po ulici a na obchode budú vylomené dvere, zoberiete si nestrážený tovar, ktorý tam leží, alebo zavoláte políciu? Keď uvidíte násilníka obťažovať ženu, prejdete nepozorovane okolo, alebo jej pomôžete. Pri eurofondoch je to podobné – niekoho si kúpia, ďalší si povedia, že sa aj tak nič nezmení. Koľko ludí sa pri obchodovaní so štátom stretlo s korupciu a koľkí z nich mali odvahu postaviť sa proti? Viem, schémy korupčníkov aj ich krytie sú veľmi prepracované. Viem, že na Slovensku často zlodeji prenasledujú svedkov zjodejstva. Ale aj pri obrane napadnutej ženy, alebo lúpeže v obchode hrozí nebezpečenstvo zo strany násilníka alebo zlodeja. Buďme statoční priatelia. Nerozprávajme o zlom svete pri pive. Ignorujme eurofondy a štátne dotácie. Budeme mať čisté svedomie a vymyslíme lepší biznis model ako „brojlerové firmy kŕmené štátom.“ Raz im však krmivo dôjde. Nepodávajme ruku zlu, lebo sa zašpiníme. Postavme sa proti, aj keď nám hrozí nebezpečenstvo. Dobro nakoniec porazí zlo, len to chvíľu trvá. Tak ako v tejto hre – http://ncase.me/trust/

0