Paralýza

Paralýza je strata schopnosti pohybu, postupné ochrnovanie telesných i duševných síl človeka. Občas stretnem paralyzovaných ľudí a som prekvapený, akí sú mladí. Niektorí práve skončili univerzity, vedia citovať množstvo múdrych kníh a poučiek. Keď sa s nimi rozprávate o podnikaní, vždy vedia odpovedať čo všetko sa môže stať a ako by to mohlo dopadnúť. Rozprávajú múdrosti druhých, majú „skúsenosti“ vyčítané z kníh, keď im hovoríte, aby urobili prvý krok, tak optimalizujú jeho smer, dĺžku a analyzujú riziká. A radšej ho vôbec neurobia.

Keď sa s nimi bavím o podnikaní, rozprávajú mi smutné príbehy cudzích ľudí. Keď im hovorím, čo sa dá, oni mi odpovedajú, tým, čo sa nedá. Niektorí už majú prvé skúsenosti. Urobili prvé kroky a nedopadli podľa plánu. Aké prekvapenie! Namiesto poučenia a skúšania ďalších krokov, teraz filozofujú o rizikách života a podnikania. Premýšľajú nad tým čo všetko sa môže stať – v rodine a biznise. Premýšľajú tak intenzívne, až ich zväzuje strach niečo vykonať. Pozerám sa na týchto mladých „filozofov“ a hovorím im: „Keby takto rozmýšľali ľudia pred tebou, tak by si sa ani nenarodil, v ruke by si nestískal iPhone a nevypisoval svoje oznamy na Facebooku.“

Trápiš sa nad tým, či dostaneš to, čo potrebuješ a už dávno si to dostal. Ani si nepoďakoval. Trápiš sa nad tým, čo s tebou bude – iba to, čo urobíš alebo neurobíš. Aj naše staré mamy hovorili: „Kto začne, dokončí, kto nezačne, nedokončí.“

Tu je niekoľko diagnóz, ktoré vedu k paralýze:

  • Strach z budúcnosti – nedostatok viery
  • Čo povedia ľudia – pýcha
  • Vidím v tom veľa prekážok a práce – lenivosť
  • Som v tom sám a nikto mi nepomôže – uzavretosť do seba, nedostatok lásky a nadeje
  • Obráti sa to proti mne – nízka sebadôvera a nedôvera k druhým ľuďom
  • Určite to nezvládnem – strach a komplex menejcennosti

Nie som nezodpovedný dobrodruh a blázon, ktorý riskuje. Nemám rád, keď ľudia zbytočne riskujú svoje zdravie alebo životy. Paralýza nám však bráni žiť. Stávame sa malomocnými, neschopnými pohybu a života.

Je dobré eliminovať zbytočné riziká. Prvým krokom je uvedomiť si, že každý, kto hľadá nové cesty, experimentuje a inovuje, robí aj chyby. Nikto z nás nie je dokonalý a perfektné riešenie vzniká z nedokonalého návrhu a prototypu. Je dobré poradiť sa s Pánom a s ľuďmi, ku ktorým máme dôveru. Je dobré ohraničiť riziko tak, aby sme neriskovali príliš veľa – testovanie v malom, rizikové investovanie s obmedzenou sumou peňazí, ktorá nás neprivedie do krachu. Je dobré byť otvorený Božiemu hlasu, ale aj ľuďom, ktorí nám prichádzajú s rôznou formou pomoci do cesty a dávajú nám rady, spätné väzby alebo svoje zdroje. Ak príde chyba a zlyhanie, môžeme si predstaviť stovky osobností a vzorov – od Svätého Petra, Thomasa Edisona až po Tomáša Baťu.

Páter Anselm Grün hovorí o malomocnom, ktorý prosil Ježiša, aby ho očistil. Cítil sa odvrhnutý a odmietnutý druhými ľuďmi. Malomocný padá pred Ježišom na kolená, vyznáva mu svoju vlastnú bezmocnosť a prosí ho, aby ho očistil. Ježiš mu prejaví súcit, vztiahne na neho ruku, dotkne sa ho a povie: „Chcem, buď čistý!“ (Mk 1,41). Bezpodmienečne ho prijíma, ale chce, aby nemocný zobral zodpovednosť za svoje uzdravenie do vlastných rúk. Paralýza, ktorou dnes trpia mnohí ľudia, je neschopnosťou vykročiť a zobrať svoj život do vlastných rúk. A to aj napriek tomu, že nás Pán vystrojil talentom a energiou na cestu.