Snívalo sa mi…

Videl som film o podvodoch v cyklistike. Niekedy ma trápia informácie o zlodejstvách v politike. Zaspal som a sníval sa mi sen z iného sveta. Športovci nemali na dresoch štátne znaky, ale Ježiša Krista. Behali, pretekali a dávali góly na jeho slávu. Na stupňoch víťazov ďakovali Bohu za svoje talenty. Čerpali z čistých prameňov a súťažili pre Božiu slávu. Tak ako bežec Ján Volko.

A videl som podnikateľov, ktorí mali vo firmách Ježiša Krista za spoločníka. Radili sa s nim pri zložitých rozhodnutiach a pravidelne mu predkladali výsledky svojho hospodárenia. Ukazovali Mu, ako spravujú zverený majetok, odmeňujú svojich spolupracovníkov, uspokojujú zákazníkov a zaobchádzajú s Božími darmi.

Pri ďalšom obraze som bol trochu v šoku. Videl som vládu a ministrov. Minister hospodárstva zakázal dotácie a agentúry, ktoré sa na nich priživujú. Vyzýval k tomu, aby sa podnikatelia a manažéri venovali viac svojim rodinám, aby nasadili moderné nástroje teleworkingu a nemuseli toľko cestovať. Zdal sa mi povedomý a keď som sa mu lepšie pozrel, videl som Nora Bratha so svojou nevyčerpateľnou energiou. Paráda, keď takýto človek sedí na ministerstve. On však nesedel na ministerstve, ani v kancelárii, ale pracoval s nami na spoločnom inovačnom projekte. Ako náš učiteľ, ktorý ide príkladom. V latinčine znamená slovo minister pomocník alebo služobník, u nás tak niekedy označujeme neschopných a nepoctivých papalášov. Zbadal som aj jeho „rezortných“ kolegov. Tak ako on, ani oni nemali obleky, kravaty ani kancelárie, ale pracovali v teréne. Okolo ministra poľnohospodárstva Janka Šlinského sa točilo veľa kruhov a ľudí. Hovoril o tom, ako treba pôde vrátiť život, pestovať na nej zdravé potraviny a vytvárať kruhy ľudí s priateľskými vzťahmi medzi nimi a s prírodou. Minister životného prostredia, Mirko Saniga, nám s láskou ukazoval nesmierne poklady, ktoré nám dáva Matka príroda. Hovoril o vtáčikoch, zvieratách a rastlinách s takým citom, že všetci ľudia kráčali po lese na špičkách a nikoho ani nenapadlo zobrať si tam pušku, sekeru alebo rozhadzovať odpadky. Medzi svojimi chlapcami sedel aj minister práce a sociálnych vecí Vladko Maslák a usmieval sa. Netreba nám riešiť zložité zákony o sociálnom poistení alebo základnom príjme, ak budeme v každom človeku vidieť Ježiša Krista, podáme mu jedlo, pohár vody a zapojíme ho do práce, ktorej je všade dosť.

Ľubko Klieštik, zástupca rastúcej masy kresťanských podnikateľov, sa práve chystal za ministrami, aby spoločne definovali nový spôsob merania rastu – počet detí, počet usporiadaných rodín, žiadne pôžičky a odpad, výrobky, ktoré majú extrémne dlhú životnosť a nevyhadzujú sa, nulová tolerancia vývoja a výroby zbraní a jedov na polia.

Minister dopravy, Marián Kolník, referoval o tom, že sa diaľnice dajú postaviť za tretinové ceny a čas. Minister zdravotníctva Lacko Laho zrušil zbytočné medzičlánky a čakanie u lekárov. Na ministerstve školstva som videl tandem Stana BoledovičaMilana Hejného, ktorí pozvali všetkých aktívnych učiteľov, aby od základu postavili úplne nové školy pre budúci svet. Anka Húščavová, ministerka financii, hovorila o tom, že vďaka potlačeniu korupcie a zrušeniu zbytočných úradov sa znižujú dane a odvody pre podnikateľov a živnostníkov. Na ministerstve kultúry mali tlačovku Peter Fijalka a Patrik Paul. Hovorili o to, že talenty, ktoré sme dostali zdarma máme rozvíjať a ponúkať na prospech ostatných – zdarma. A oni dvaja spoločne zveľaďovali našu krajinu, jej kultúru a vieru.

Hľadal som ministra vnútra, ale všade boli iba zapečatené dvere a nikoho som nenašiel. Aj ministerstvo obrany bolo opustené a visel na ňom obraz Ježiša Krista s nápisom “Ježiš, dôverujeme Ti.” Zamyslel som sa nad tým, koľko úsilia a peňazí venujeme záchrane svojho smrteľného tela a koľko svojej nesmrteľnej duši. Koľko peňazí ide na zbrane a koľko na pomoc druhým.

A potom som sa zobudil. Bolo mi ľúto, že to bol iba sen. Uvedomil som si však, že krajina nezávisí od toho, kto sedí na ministerstvách, ale čo robí každý z nás vo svojom každodennom živote. Som rád, že som stretol spomínaných ľudí nielen v sne, ale aj v skutočnom živote. Som presvedčený, že ľudia ako oni, majú na našu krajinu väčší vplyv ako tí, čo sedia v ministerských kreslách. Dôverujme si, spolupracujme a pomáhajme si s nezištnou láskou jeden druhému.

obrázok: Stano Lajda