Takto sme sa kedysi pozývali na dedinských zábavách, keď sa niekto správal neprístojne. Slovo „von“ znamenalo vyjsť pred budovu na férovku, kde si to dvaja chlapci rozdali ako boxeri v ringu. Niekedy tiekla krv, niekedy si išli chlapci po bitke spolu vypiť a uzmierili sa, inokedy sa votrelec vytratil zo zábavy a už neotravoval. Bolo to možno trochu drsné, ale férové. Súboj dospievajúcich chlapcov.

Staré časy sú preč. Dnes máme Roba, ktorý má silné reči, ale iba tam, kde sa mu nemôže nič stať. Na tlačovkách spoza ochranky nadáva novinárom, v rozhlasových a televíznych štúdiách diskutuje sám so sebou a okrikuje moderátorov keď mu dajú „nesprávnu“ otázku. Na tribúnach rozpráva detinské vtipy, pred kamerami potriasa obilné klasy, ale zoči voči obyčajným ľuďom sa nedokáže postaviť. Naposledy sa vraj zľakol aj študentov na jednom Gymnáziu v Prešove. Ako by asi dopadla krajina, keby mala riešiť vojnu alebo vážnu krízu a na jej čele by stál takýto zbabelec a klamár? Vychvaľuje sa vecami, na ktoré nemá žiaden vplyv a vôbec nerieši to, za čo je zodpovedný – neporiadok v školstve, zdravotníctve, polícii a v súdnictve.

Pamätám si ho pred rokmi z oslavy narodenín môjho priateľa. Sedel v prvom rade a počúval naše príhovory. V hnedom obleku s vytŕčajúcou ozdobnou vreckovkou vyzeral celkom nevinne. Nikto sa s nim veľmi nebavil, ale on už asi lovil svojich potenciálnych sponzorov. Možno si našli oni jeho, alebo on ich – vlastnou hlavou. A dnes im slúži. Lenže slúžiť by mal nám – občanom, ktorí si ho platia. A preto hovorím: Robo, poď von! Vylez so salónika, kde tak rád popíjaš koňačiky a fajčíš drahé cigary. Ukáž ľuďom svoje bonapartistické apartmány, drahé hodinky a povedz im kedy už budú hotové diaľnice, zrušené zdravotné poisťovne a vyšetrené kauzy, ktoré si sľuboval? Ako je možné, že zločinci sú chránení a obete prenasledované? Načo je dobré šíriť všade okolo seba nenávisť a zlo? Voči oponentom, migrantom a ľudom, ktorí sa nemôžu brániť? Čo tak postaviť sa proti akcionárom firmy SMER s.r.o.? Tam silné reči končia. Robo by bol rýchlo stiahnutý z obehu.

Študenti majú v sebe viac statočnosti ako premiér tejto krajiny a jeho ministri. Hovoria z tribúny o tom, že chcú opraviť krajinu, ktorú roky ničili ľudia okolo Mečiara, Dzurindu a Fica. Študenti a ich rodičia stoja na uliciach a Robo sa ich bojí. On už vie, že jeho čas končí a čas zmeny prichádza. Robo poď von!  Ešte je šanca povedať ľuďom – prepáčte, zlyhal som a odchádzam. Bolo by to férové a slušné. Namiesto trápneho divadla o boji s korupciou, z ktorej sa táto družina už nikdy nevymotá. Je to veselá chasa – Robo II, ten s hrošou kožou, ktorý hovorí, že u nás korupcia neexistuje vraj išiel bojovať proti špinavým peniazom do Vietnamu. Chudáci Vietnamci, toto si po tých amerických náletoch naozaj nezaslúžia.

Priatelia, Robo medzi nás nepríde. Má strach. Nevadí. Bez neho nám bude veselšie. On je minulosť a zajtra prehovorí budúcnosť. Teším sa na študentský protest na Mariánskom námestí v Žiline. Verím, že nás príde veľa,  lebo ide o veľa priatelia. Ide o budúcnosť našich detí.  A ide aj o to, či sa aspoň časť zločincov raz dostane za mreže a časť lupu vráti okradnutým občanom.

protest

0