Kedysi mi zavolal Dano Hevier a povedal, že by sme sa mali stretnúť. Stretli sme sa na tento „impulz zhora“ a začali sme spolupracovať. Podobné „náhodné“ stretnutia sa začali opakovať. Na jednej konferencii ku mne pristúpil Braňo Škripek a daroval mi knihu, ktorú vtedy preložil – Najšťastnejší ľudia na zemi. Jedným dychom som prečítal príbeh Demosa Shakariana o tom, ako sa mu prihováral Duch svätý a dali spolu do pohybu obrovské spoločenstvo ľudí.

A do cesty mi začali prichádzať ďalší ľudia. Začali sme organizovať konferencie, kde sa prepájali rôzne skupiny ľudí – podnikateľov, kňazov a rehoľníkov, ľudí z oblasti sociálnej práce a ochrany životného prostredia. Prišli medzi nás napríklad Otec Antonio Srholec, Vladimír Krčméry, Milan Zelený, Ivan Baťka, Andrej Kiska, P. Anselm Grün, OSB, Laco Laho, Zolo Demjan, Mirko Saniga, Anton Barcík, Ľubomír Plško, Jurko Habovštiak, Jurko Salaj, Števko Súkeník, Juraj Jordán Dovala, Janko Šlinský, Stanko Lajda, Denis Blaho a ďalší.

Jedného dňa sa vo dverách mojej zimnej záhrady objavil Marián Kolník a so širokým úsmevom mi povedal: „Poďme sa stretávať, priateľ môj.“ Stretávať? Kto, prečo, kedy a kde? „Len tak, hovoriť spolu o dotykoch Pána v našich životoch,“ hovorí Marián. A tak sme sa stretli u mňa v záhrade. Marián pripravil jedlo a postupne prichádzali rôzni priatelia podnikatelia. Stretnutia pokračovali a rástli. Zrazu sa objavil Ľubko Klieštik a povedal, že aj on má spoločenstvo kresťanských podnikateľov a bolo nás ešte viac. A pridali sa Mário Tomášik, Braňo Kožuch alebo Marek Nikolov so svojimi komunitami. Jedného dňa sa u nás vo firme zjavil veľký muž s dlhou bradou – jezuita Bernard Mišovič. Som „Bernard, mohli by sme si tykať a začať spolupracovať,“ oznámil mi, a pozval ma na Duchovné cvičenia Sv. Ignáca z Loyoly. A objavili sa ďalší – Peter Valíček z Gréckokatolíckej charity Prešov, Robo Braciník z Náruče, Peter Gombita z Oázy Košice, Vladko Maslák z Dobrého pastiera, Peter Valášek a Roman Seko z Rodinkova. A k tomu mnoho úžasných podnikateľov, ich rodín a spolupracovníkov, ktorí sa začali prepájať v sieti našej Podnikateľskej univerzity.

Za každým stretnutím je nejaký príbeh, ktorý sa ďalej rozvíja. A za príbehmi sú diela, ktorých architekt, projektový manažér a programátor nie je z tohto sveta. Sú to zázraky, kde sa dobro vzájomne prepája a silnie. Je to mobilizácia lásky a milosrdenstva, vo svete, ktorý ich tak potrebuje. Je to viera, že tento svet je riadený Božím plánom a nádej, že Jeho algoritmus má šťastný koniec.

Pán nás mobilizuje. Je to mobilizácia, ktorá nie je bojom proti zlu, ale rozvojom dobra, neútočí, ale prijíma, nepozná nenávisť, ale odpúšťa, nikoho neodsudzuje, ale prináša šancu a nádej. Aj ten najväčší hriešnik a kazisvet medzi nami, má šancu opustiť zlo a prejsť na druhú stranu, kde ho čaká prijatie a odpustenie.

Je dobré, že nás Pán prepája a dotýka sa nás cez stretnutia s druhými ľuďmi – nielen s tými, ktorí k nám prichádzajú s pomocou, ale aj s tými, ktorí o ňu prosia.

0