Dve cesty

Máme pred sebou dve cesty. Jedna vedie do pekla, tá druhá do neba. Po tej prvej nás vedú naše neresti a zlozvyky, tá druhá je ťažšia a vyžaduje cnosti. Mnohí experti hovoria o budúcnosti, ktorá je ohrozená technológiami v rukách nezodpovedných ľudí. Hovorilo sa tak prevratných zmenách aj v minulosti a svet sa nezrútil. Ak to zjednoduším, tak o budúcnosti diskutujú dve skupiny ľudí. Jedna velebí technológie, ktoré všetko vyriešia, len sa s nimi ľudia musia naučiť správne zaobchádzať. Tá druhá hovorí, že nás technológie v rukách nezodpovedných ľudí zahubia. Pohybujeme sa medzi oboma extrémami – technokratmi, ktorí hovoria, že všetko je len otázka peňazí a záchrancami sveta, ktorí nadávajú na veľké podniky a s radosťou využívajú ich peniaze vo svojich neziskových projektoch. Mnohí hovoria, že neziskovky čistia svet, ktorí zašpinili tí, čo vytvárajú zisky. A pritom si občas neuvedomujú, že niekedy ani nečistia svet, ale špinavé peniaze.

Myslím si, že riešenie nie je v tom, že sa budeme deliť na dobrých a zlých, na ziskovky a neziskovky, na tých, čo špinia svet a na tých, čo ho čistia. Každý z nás má vlastnú zodpovednosť za svoj život a rozhodovanie. Svet nemeníme tým, že ukazujeme na zlých, aby sme vyzerali lepší, ale tým, že sa budeme snažiť robiť dobré veci – my aj tí druhí. Základom je, aby sme lepšie porozumeli svetu. Kúpiť si elektromobil a vyhlasovať, že sme ekologickí nestačí. Kto pomôže svetu viac – ten, čo začne nakupovať veci bez obalu a ostatní ho považujú za exota, alebo veľká firma, ktorá prinesie na trh rozložiteľné obaly alebo bezobalové technológie?

Máme pred sebou dve cesty. Jedna môže viesť k ovládaniu ľudí a zničeniu planéty, druhá k životu, o akom ľudia v minulosti iba snívali. Naša budúcnosť nezávisí ani tak na nových technológiách, ako na tom, či ľudia pochopia, čo to znamená byť človekom. Sme správcovia Božieho kráľovstva, záhradníci a údržbári, ktorí majú stále lepšie materiálne a technické vybavenie. Treba sa modliť, aby sme k tomuto výstroju mali aj svedomie, srdce a rozum.

Zvládnutie rýchlo sa meniaceho sveta nie je ani tak o pochopení toho, čo sa mení, ale uvedomení si toho, čo je pevné a stále. Svätý Ignác z Loyoly mal takúto krátku modlitbu: Vezmi Pane a príjmi, celú moju slobodu, celú moju pamäť, celý môj rozum a celú moju vôľu. Veď všetko, čo mám, si mi dal Ty. Tebe, Pane, to vraciam. Všetko je to Tvoje. Nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle. Daj mi len svoju lásku a milosť, lebo tá mi stačí.“

Možno by sme mali mať podobné prosby aj my, ktorí tak často chceme aby bolo všetko podľa našej vôle a hneď. Čím som starší, tým viac túžim po tom, aby som lepšie porozumel Bohu a plnil Jeho vôľu a moje vlastné ambície a plány mi pripadajú smiešne. Aj o tom, ktorou cestou pôjdeme v našich životoch a podnikaní, budeme hovoriť na našej konferencii Podnikatelia spojte sa.

cesty