Mnohé kurzy a knihy o podnikaní hovoria o boji, sebectve, schopnosti dostať druhých ľudí tam, kde je to pre nás výhodné. A na konci tohto boja máme bohatstvo, ktoré sme ukoristili od našich protivníkov. Nikdy sa mi nepáčil tento spôsob myslenia. Som presvedčený, že náš svet je postavený na láske, rešpekte, dôvere a spolupráci. Môžeme podnikanie niekedy vnímať ako čestný, športový boj, kde víťazí ten, kto prejavil viac vytrvalosti a športového umenia. Dnešné konkurenčné boje však často fungujú inak, podobne ako mnohé športové súťaže – podplácajú sa rozhodcovia alebo hráči, používajú sa zakázané látky, porušujú sa pravidlá. Víťazstvo v takomto súboji má často trpkú príchuť a dočasné trvanie.

Myslím si, že hodnotné veci v našich životoch sme neukoristili, ale dostali ako dar – náš život, zdravie, lásku, talenty, Božie milosrdenstvo a vieru, rodinu a priateľov okolo seba. Náš život aj podnikanie sú neustálym prijímaním aj dávaním, egoizmom aj altruizmom. Jezuita Stefan Kiechle vo svojej knihe Umenie rozhodovať píše o tom, že stará kresťanská výchova bola zameraná na dávanie, službu, pokorovanie a obetovanie sa. Dnešná kultúra je zameraná viac na seba a vlastné dobro. Stefan Kiechle trochu s nadhľadom k tomu hovorí: „starší kresťania pôsobia občas dosť depresívne, mladší narcisticky.“

V centre nášho snaženia nemôžu byť len vlastné ciele a záujmy, ale aj potreby a trápenia druhých ľudí. Tak ako hovorí Kráľ: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili…“ (Mt, 25, 40). Mnohí ľudia sú od detstva naprogramovaní na kariéru smerom hore – medzi mocných bohatých a úspešných. Svätci však našli cestu ku kariére smerom dole – Ignác z Loyoly, František z Assisi, Matka Tereza, Filip Neri alebo ľudia ako Damián de Veuster, Vladimír Maslák, Marián Kuffa, Peter Valíček, či Peter Gombita. Občas ľudia riešia, ako niekto padol dole, skončil na ulici, alebo  je závislý na drogách, či alkohole. Dôležité však nie je ako padli, ale sa ako im pomôcť vstať. Je mi ľúto, ak nás niekto straší pred rodinami s deťmi, ktoré utekajú pred vojnou a utrpením a my pred nimi zatvárame brány. Kariéra smerom dole sa začína medzi ľuďmi, ktorí sú chorí, prenasledovaní, hladní a smädní, ponižovaní, slabí a bezbranní, osamelí a opustení, vykorisťovaní, znásilňovaní, stroskotaní a padnutí až na dne. Pomáhame tam, kde môžeme svojim talentom a energiou zmenšiť ľudské utrpenie, priniesť ovocie milosrdenstva a lásky? Aj ja som roky pomáhal úspešným nadnárodným firmám zvyšovať svoju výkonnosť a tešil som sa, keď firma s menším počtom ľudí vyprodukovala viac. A dnes mám veľkú radosť z toho, keď žena so siedmymi deťmi začne podnikať, keď ľudia, ktorí kedysi skončili na ulici, znova pracujú a vracajú sa do života. A všetci tí, ktorí im pri tom pomáhajú dostávajú nesmierne dary útechy. Pretože ten, kto dáva dostáva späť. Nepomáhajme preto, aby sme dostali, ale preto, že milovať blížneho a pomáhať mu, znamená milovať Krista. Nedávno mi rozprával Vladko Maslák, že jedna televízna stanica si chce od neho požičať kravu, koňa, capa a somára na natáčanie reality show. Každé zviera má vraj presne stanovený honorár na deň. „To je dobré, aspoň budeš mať peniaze.“ hovorím Vladkovi. „Dobré to je, len ma mrzí, že somár zarobí za mesiac viac ako ja.“ smeje sa Vladko. Myslím si, že Vladko „zarába“ celkom dobre, len nie je platený menou z tohto sveta.

Mnohí ľudia nerozumejú, prečo je na svete toľko chudoby a utrpenia a prečo sa na to všetko prizerá všemohúci Boh. Možno je to preto, že práve títo chudobní a trpiaci majú kľúče od Božieho kráľovstva. A keď príde čas, zoberú nás za ruku a privedú pred Pána.

1