Mnohí ľudia so závisťou a nenávisťou hodnotia ľudí, ktorí rozkrádajú tento štát od doby jeho vzniku. Spôsoby rozkrádania sa menia a sumy sú stále vyššie. Niektoré zdroje rozkrádania sa postupne vyčerpajú – napr. privatizácia, eurofondy, diaľnice, zdravotníctvo. Zlodeji si vymyslia nové – zavedú rôzne výpalnícke praktiky alebo vás donútia predať im vašu firmu alebo majetok. Otec mi niekedy hovorí, že za komunizmu sa tak nekradlo. Myslím si, že za komunizmu svojim spôsobom kradli všetci, každý podľa svojich schopností a možností. Kradlo sa však pomalšie (niektorí to nazývali premiestňovaním majetku, ktorý aj tak patril všetkým pracujúcim) a bolo ťažké dostať veľké sumy peňazí do zahraničia. Mnohí súčasní zlodeji začínali v pionierskych šatkách a s červenými preukazmi. Vyškierajú sa nám do tváre, stavajú si pevnosti, obdarúvajú sa navzájom drahými hodinkami a autami. Vymýšľajú rafinované schémy, ako ukradnuté peniaze preprať a legalizovať. Je mi ich ľúto a vôbec im nezávidím.

Normály človek má radosť z toho, keď môže dávať a pomáhať druhým. Iba chorí a zvráteným ľuďom robí dobre vražda alebo lúpež. Dnešní zlodeji okrádajú choré deti, starých a bezvládnych ľudí a ožobračujú aj tých, čo sa ešte nenarodili. Dokážu sa so svojimi rodinami v pevnostiach alebo haciendách v zahraničí ešte tešiť zo života? Dokážu im nové vily, autá a zážitky prekričať svedomie, ktoré majú niekde hlboko vo vnútri? Mnohí nenásytní zlodeji v politike boli v histórii odsúdení, alebo len tak zastrelení. Iní spáchali samovraždy. Mnohým sa rozvrátili životy aj rodiny. A to ešte nehovoríme o Božej spravodlivosti, ktorá pracuje v inom časovom pásme. To, že mnohí z týchto pánov neveria v Boha neznamená, že pre nich Božie princípy neplatia.

Mnohí z nich sa nemôžu ukázať medzi normálnymi ľuďmi. Aj so svojimi peniazmi sú ako malomocní. Môžu vyprať špinavé peniaze, ale pošpinili meno svojich otcov aj detí. Dnes ešte ľudia nevidia všetky zlodejstvá, ktoré sa dejú v tejto krajine už 25 rokov. Mnohí tušia, ale neveria, nevedia si také sumy peňazí ani predstaviť. Na zlodejoch občas vidieť nervozitu, ale držia pokope a musia klamať až do konca. Chudáci, ktorí sa tešia z koristi, namiesto toho, aby si užívali skutočný život. Zombíci slúžiaci peniazom a zlu. Možno ich politické strany raz budú vyhlásené za zločinecké organizácie, možno aj oni budú postavení pred svetský alebo Boží súd. Už teraz sa však odsúdili sami – sú v samotke so svojimi peniazmi a plačúcim svedomím. Nezáviďte im priatelia, tešte sa, že medzi nimi nie ste. Môžete normálne spávať a chodiť po ulici, vašim deťom nikto nenadáva a mená vašich otcov sú čisté.

Nedávno som videl bývalý cirkevný pozemok, kde si chudobní ľudia pestovali zeleninu. Už nepestujú. Nátlakom na cirkevného hodnostára ho dostal bývalý papaláš. Nepotrebuje ho, ale taký pozemok má hodnotu. Majiteľ si ho možno ani neužije – chodí po súdoch a vo voľnom čase sa opíja. Nezávidím mu. Jeho poskokov, ktorí mu pomáhali kradnúť na ministerstvách, práve súdia. Nezávidím im a verím, že raz príde rad aj na tých, ktorým slúžili.

Na našom prvom seminári Akadémie Dobrého pastiera povedal Vladko Maslák vetu: „Ak chceme byť bohatí, musíme si všímať chudobných.“ Veru, bohatstvo nevzniká braním, ale dávaním. Modlime sa za tých, ktorí si berú, čo im nepatrí. Upadajú tak do ťažkej chudoby.

0