Nechajte nás na pokoji

Rozprávala mi kamarátka, zubná lekárka, o auditoch a kontrolách, ktoré musí absolvovať. Musí im pripraviť všetky možné papiere o podnikaní, zaplatiť a oni jej chodia po ordinácii a vysvetľujú nezmysly o tom, že kefka má byť ponorená v roztoku na 2/3, injekčná ihla sa nesmie vyhadzovať spolu s krytkou a pod. Ľudia, ktorí robia dobrovoľne charitu a pomáhajú ľuďom bez domova, zažívajú niečo podobné. Úradníci, ktorí takúto prácu sami nikdy nevykonávali, im chodia robiť školenia, audity a kontroly. Vladkovi Maslákovi v OZ Dobrý Pastier pred časom vysvetľovali aké sieťky si má dať do maštale a ako má zlikvidovať hniezda lastovičiek. Prišli kontrolovať krívanie oviec a správne štítky na ušiach kráv. O krívajúcich mužov taký záujem nie je, ani o to, že niektorí z nich nemajú žiadne doklady. Treba však mať pod kontrolou krívajúce ovce a správe čísla na ušiach kráv. Nedávno som čítal o chlapíkovi, ktorý začal z reštaurácii voziť jedlo chudobným ľuďom. Hygiena mu to zatrhla.

Nedávno vyraďovali zo skladu obchodného reťazca krásne mrkvy. Mali jedinú chybu. Narástli väčšie ako si vie úradník predstaviť. Predtým sa zase vyraďovali uhorky, pretože boli príliš malé. Kuchárom sa vyhrážajú pokutami za to, že dávajú pomyje prasatám. Ja najazdím ročne 50 tisíc kilometrov na aute, ale pravidelne sa musím chodiť preškoľovať. Nariadia nám pracovnú zdravotnú službu, nové lekárničky, hasiace prístroje alebo stravné lístky. Neustále sa na nás, podnikateľoch, niekto priživuje. Pred časom mi prišla penalizácia za oneskorené odvody do sociálky spred niekoľkých rokov. Mesačné penále boli rádovo v centoch a celková suma 4,5 eura. Ale nejaký úradník sa k tomu rozpísal. Keď sa ich idete na niečo spýtať, tak nič nevedia, sú na nás často drzí a pritom žijú z našich odvodov a daní. Nedávno som sa rozprával s Nemcom, ktorý začína podnikať na Slovensku a predtým žil a podnikal v Nemecku a v Rakúsku. Iba krútil hlavou nad šikanovaním, čo musia strpieť slovenskí podnikatelia od skorumpovaného štátu, ktorý si financujú. Kedysi som ľutovali chudobných Rumunov, dnes ich obdivujem za statočnosť ako v uliciach bojujú proti skorumpovaným politikom.

Platíme si rôznych premiérov a ministrov, ktorí na nás hulákajú z rádia a televízie, úradníkov, ktorí nás šikanujú, príživníkov v športových zväzoch, odborárov, rôzne pochybné firmy so stravnými lístkami, pečiatkami a certifikátmi. Kedy konečne povieme týmto príživníkom nech nezavadzajú a nechajú nás pracovať? Ak prestanú pracovať podnikatelia, tak úradníci nebudú mať koho otravovať a nepríde im ani plat. Nechceme dotácie, stimuly, „európske“ peniaze ani vaše audity a certifikáty. Chceme sa venovať len svojej práci. A tak nás, prosím, nerušte. Nikto z nás, normálnych podnikateľov, nechce poškodzovať svojich spolupracovníkov, oberať ich o teplú stravu a nútiť ich pracovať v nebezpečných podmienkach. Radi podrobíme svoje služby a produkty potrebným testom, skúškam aj kontrolám – ale so zdravým rozumom. Nepotrebujeme odborárov s trúbami v modrých vestičkách, ktorí svoje limuzíny parkujú niekde za rohom a rozoštvávajú ľudí vo fungujúcich podnikoch len preto, aby obhájili svoju zbytočnú existenciu. Verím, že existujú podnikavci a firmy, ktorí poškodzujú štát, zákazníkov, dodávateľov aj svojich zamestnancov. Tí sú však, na rozdiel od poctivých podnikateľov, obyčajne beztrestní a chránení. Dobre investovali – kúpili si tento štát aj s figúrkami, ktoré ho spravujú.

A tu je protiváha toho, o čom píšem – http://blog.etrend.sk/jan-kosturiak/siet-ktora-uzdravuje.html