O zdravom rozume v podnikoch

V poslednej dobe sa veľa diskutuje o zdravom sedliackom rozume a jeho nedostatku na rôznych miestach v spoločnosti. Pojem zdravý rozum (lat. sensus communis, angl. common sense, franc. bon sens, gréc. koiné aísthesis) sa v histórii používal hlavne ako empiricky spôsob myslenia vychádzajúci z praktických skúseností. Dobrý sedliak rozumel prírode, rastlinám aj zvieratám, vedel správne zasiať aj zožať úrodu, jeho znalosti vychádzali z praktických skúseností a múdrostí, ktoré sa odovzdávali z otca na syna – nezískavali sa štúdiom z kníh a pobytom na univerzite. Pojem zdravý rozum bol teda čiastočne postavený do opozície k teoretickému vzdelávaniu, ktoré sa získavalo v škole. Aj dnes sa hovorieva, že ak niekto niečo vie, tak to robí, ak o tom vie iba rozprávať, tak to učí a ak o tom nevie vôbec nič, tak to riadi. Žiaľ niekedy táto veta skutočne platí.

Ľudia často hovoria o tom, že sa zo spoločnosti vytratil zdravý rozum a myslia tým množstvo nezmyselných predpisov, ktoré vymýšľajú rôzni úradníci oddtrhnutí od reálneho života. Aj v podnikoch existuje veľa smerníc a štandardov, auditov a dokumentov, ktoré niekedy ľudí niekedy zamestnávajú tak, že im nezostáva čas na vlastnú prácu. Zbohom zdravý rozum, povzdychnú si občas ľudia na porade u svojho šéfa, ktorý ku každému problému pripravuje grafy, tabuľky a prezentácie. A problém sa aj tak nevyrieši. Zdravý rozum sa niekedy vytráca aj z našich životov – prestávame sa tešiť z toho, čo máme a nechávame sa strhávať do činností, ktoré nám prinášajú to, čo nepotrebujeme – nadbytok peňazí, nakupovanie zbytočných vecí, závislosť na vonkajšom obdive, výstup po kariérnom rebríku opretom o nesprávnu stenu.

Svet však nie je čiernobiely. Myslím si, že podnikať a riadiť podnik iba na základe empírie, skúseností a „zdravého rozumu,“ je nemožné. V mnohých nástrojoch, ktoré dnes bežne používame sú skryté zložité algoritmy, matematické modely a teoretické vzdelanie je dôležité. Nielen v technike a prírodných vedách. K porozumeniu mnohých javov vo svete okolo nás nám pomáha aj štúdium filozofie. Poznám mnohých praktikov a podnikateľov, ktorých viedla intuícia a odvaha. Boli citliví k vnímaniu prostredia, rýchlo sa učili a adaptovali – a dotiahli svoje podnikanie ďalej ako niektorí vzdelaní teoretici, ktorí nedokázali urobiť ani prvý krok.

Potrebujeme vzdelanie, ale nie tzv. „vzdelancov,“ s rôznymi titulmi a certifikátmi, ktorí chcú riadiť veci a procesy a nemajú o ani potuchy. Cítia sa byť nadradení nad „prostými ľuďmi vo výrobe“ a sami nerozoznajú sústruh od frézky. Rovnako nebezpeční však môžu byť „samouci so zdravým rozumom“, ktorých vlastné firmy prerástli a oni ani nevedia, čo všetko nevedia. Pohŕdajú teóriami a plytvajú „zdravým rozumom“ na objavovanie toho, čo už dávno existuje.

Moje chápanie pojmu „zdravý rozum v podniku a podnikaní,“ je toto:

oblasť podniku zdravý rozum „nezdravý“ rozum
organizácia podniku ako živý organizmus, ktorý sa samoorganizuje, adaptuje na zmeny v prostredí, spolupracuje, učí a reprodukuje sa ako mechanizmus, ktorý mení vstupy na výstupy
výrobky a služby modulárne produkty a služby, z ktorých si zákazník dokáže sám poskladať presne to, čo potrebuje obrovský sortiment, veľa práce a nákladov s neustálymi úpravami pre zákazníkov, ktorí si neustále niečo “vymýšľajú”
spolupracovníci proaktivita, podnikateľstvo, ľudia menia veci, na ktoré majú priamy vplyv a spájajú sa na prekonanie prekážok, ktoré ich presahujú chodenie do práce, negatívne nálady, poukazovanie na druhých a rozprávanie o tom, „ako sa niečo nedá“
kultúra podniku slušnosť, otvorenosť, sloboda, zodpovednosť zakrývanie problémov, alibizmus, nedôvera a strach
motivácia zmysel, radosť, výsledky odmena a strach, cukor a bič
práca, činnosti, riadenie procesov a projektov jednoduchosť, bez zbytočných medzičlánkov, eliminácia zbytočností, koncentrácia na dôležité veci zložité popisy, nejasné pravidlá, veľa medzičlánkov, prezentácie, byrokracia, riešenie naliehavých vecí
komunikácia a rozhodovanie priama, neformálna, rýchla, zameraná na odhalenie problému a akciu zložitá, pomalá, strach rozhodnúť, princíp „ja za to nemôžem, to iní“
riešenie problémov hľadanie skutočných príčin a riešenie problémov tak, aby sa neopakovali popisovanie problémov, rozprávanie o nich, prípadne odstránenie následkov
prekonávanie kríz kríza a problémy nás posilňujú, sú zdrojom inovácií a znalostí kríza a problémy ohrozujú našu existenciu, musíme sa im vyhýbať
učenie sa, rozvoj ľudí rozvoj znalostí, schopnosti premeniť informácie na účinné akcie a riešenie problémov – nie prezentovanie odovzdávanie informácii, ľudia chodia na školenia, kde sa teoreticky učia to, čo potom reálne nerobia
šéf šéfom je ten, kto je skrytý v pozadí, dokáže vytvoriť podmienky pre rozvoj ostatných, zasahuje do vecí, iba keď sa porušili dohodnuté pravidlá hry šéfom je ten, koho najviac počuť a vidieť, dobre prezentuje a nič nepokazí (ani neurobí), neustále do všetkého zasahuje a o všetkom chce vedieť

Firmy bojujú proti vysokým nákladom, zlepšujú procesy, hľadajú príležitosti a trhu a inovácie, vyberajú a trénujú lídrov. Nepoznám veľa ľudí, ktorí by chodili do práce úmyselne škodiť. Napriek tomu, sa veľa plánov nedarí dotiahnuť do konca, ľudia sa narobia, ale nemajú výsledky, mnohí nevidia vo svojej práci žiaden zmysel a ani ich nebaví. Pracovníkom unikajú skutočné priority a plytvajú časom.

Ako sa vo firme prejavuje nedostatok zdravého rozumu?

  • Autorita a „pravda“ sa pretláča cez pozície a tituly v duchu „tí hore majú vždy pravdu,“ externý konzultant sa tvári, že vie o firme viac, ako ľudia, ktorí v nej pracujú a jeho slová sú niekedy brané vážnejšie ako kritické názory a konštruktívne návrhy spolupracovníkov.
  • Zo všetkých strán sa na ľudí hrnú rôzne pracovné požiadavky, stráca sa prehľad o skutočných prioritách, naliehavé úlohy sú často preferované pred úlohami, ktoré sú skutočne dôležité.
  • Mnohí ľudia sa skrývajú za tabuľky a prezentácie, na otázky o skutočnom stave vecí reagujú „diplomatickými“ odpoveďami alebo hľadaním „správnej“ informácie v počítači.
  • Všetci sú strašne zaneprázdnení, ale len málo ľudí sa koncentruje na skutočne podstatné veci, ktoré vedú k spoločnému cieľu.
  • Zavádzajú sa rôzne praktiky, ktoré priniesol nový šéf, konzultanti alebo koordinátori „zhora.“ Ľudia sa neustále školia čo a ako majú robiť, ale len málo z nich skutočne rozumie tomu, prečo sa to robí a aký to má celé zmysel.
  • Väčšina ľudí rozpráva o tom, ako sa niečo nedá, zdôvodňujú prečo neurobili to, čo mali, príčiny problémov a chýb hľadajú na druhých.
  • Ľudia sú niekedy rozdelení do skupín, podobne ako v škole – na tých, ktorých si pani učiteľka obľúbila a na tých, ktorých neznáša. Kritériom niekedy nie sú znalosti, ale to, či daní jedinci kývajú hlavou zhora nadol alebo točia zľava doprava. To, že má niekto „provokačné“ otázky alebo nesúhlasí hneď so všetkým, čo sa navrhne, ešte neznamená, že je brzda – možno má iba viacej rozvinuté kritické myslenie alebo zmysel pre detail.
  • Neustále sa organizujú schôdze, prezentácie, workshopy a audity, generujú sa nové úlohy, projekty, zápisy, maily. Každý sa snaží v tomto zmätku nestratiť tvár – odovzdať všetko načas, aj keď nič neurobil. Administratívy je toľko, že už nezostáva čas na prácu.
  • Keď medzi ľuďmi prepukne vlna nevôle s popisovanými problémami, tak idú na workshop alebo školenie, kde si porozprávajú o tom, ako by to malo byť. A všetko zostane po starom.

Čo sa s tým dá robiť?

  1. Prvým krokom k zmene správania alebo liečbe zlozvykov je uvedomenie si problému. Popísané problémy spôsobujú obrovské škody na všetkých stranách:
  • Zákazník nedostane to, čo chce (hodnota, cena, čas).
  • Akcionár platí ľuďom denne za 8 hodín práce, ale oni reálne pracujú na skutočných prioritách firmy len 3-4 hodiny denne.
  • Pracovníci sú preťažení prácou, ktorá nevytvára úžitok a mnohých to vôbec nebaví.
  • V zložitom podnikovom systéme sa môže skrývať aj veľa „zlých škriatkov,“ ktorí nielen, že nič užitočné nerobia, ale ešte vyrábajú zbytočnú prácu a problémy ostatným.
  • Ľudia, ktorí pracujú v takomto systéme, postupne podliehajú pasivite, frustrácii, zlým náladám, chorobám a negatívne ovplyvňujú tak aj svoje rodiny, okolie a celú spoločnosť. Je to ako mor.

Na to, aby sme si uvedomili problém, existuje mnoho signálov – nespokojnosť spolupracovníkov, fluktuácia alebo zlé výsledky. Niekedy nám môže pomôcť aj nový pracovník, ktorý prišiel z iného prostredia. Aj externý konzultant môže na seba zobrať rolu šaša na kráľovskom dvore a otvorene hovoriť „pravdu, tak ako ju vidí on,“ bez toho, aby ho potrestali. Priznávam, že robím často šaša a niekedy mi za to aj zaplatia.

  1. Niektorí šéfovia, sa po vypočutí „šaša“ alebo „hlasu ľudu“ okamžite pustia do nápravných opatrení, ale môžu naraziť na nedôveru, svoje vlastné limity, ale aj pasivitu ostatných, ktorí sú dobrí v poukazovaní na problémy, ale slabší v ich riešení. Myslím si, že je dôležité začať od seba, začať naprávať svoje vlastné zlozvyky a chyby. To, že sa ľudia otvorili, pomenovali problémy (aj keď je to niekedy nepríjemné) prináša určité uvoľnenie, ktoré treba využiť. Začať treba s tým, že budeme otvorení, nebudeme skrývať svoje názory a budeme ich hovoriť na správnych miestach. Nie v neprítomnosti človeka, ktorého sa to týka, nie v kuchynke alebo na pive, ale tam, kde sa problém môže skutočne začať riešiť.

Možno si to neuvedomujeme, ale príčina väčšiny problémov okolo nás sa volá pýcha. Máme strach, že naše rozhodnutie nebude správne alebo naše dielo dokonalé. A tak sa nerozhodneme v správnej chvíli, alebo radšej neukážeme svetu naše prefektné riešenie. Ak sa presviedčame o tom, že sme perfekcionisti, detailisti a hľadáme dokonalé dielo, premýšľajme chvíľu nad sebou, či to nie je prezlečená pýcha.  My máme v skutočnosti strach z kritiky, neúspechu, posmechu, straty sebavedomia. Pýcha je aj za neschopnosťou počúvať druhých ľudí, nízkou empatiou, rešpektom, neschopnosťou prijať iný názor alebo pohľad na vec, prijať pád alebo omyl a poučiť sa z nich. Pýcha nie je len v našom sebavedomí a arogancii, ale aj v našom strachu, nedôvere a neschopnosti priznať si chybu.

Uvedomenie si, že pýcha je v skutočnosti prameň našej najväčšej slabosti je veľmi dôležité. Tí, v ktorých je pýcha silno zakorenená, to niekedy pochopia až pri páde na skutočné dno. Pozerajme sa preto do zrkadla a hľadajme v svojom správaní pýchu – ja mám pravdu, robím to už roky a nikto mi nebude rozprávať ako to má byť, sme lepší ako konkurenti, sme najlepší a tvrdo pracujeme, my vieme lepšie, čo chcú zákazníci, ako oni, ja som dobrý a on je zlý, ja to viem lepšie ako on, on to nikdy neurobí tak dobre, ako ja, mám veľa práce, lebo musím robiť za druhých…Aj takto rozpráva pýcha.

Mnohí zakladatelia firiem stoja dnes bezradne pred rozhodnutím komu odovzdať svoje žezlo. Hľadajú príčinu toho, prečo nemá kto prebrať ich celoživotné dielo, nemajú komu delegovať prácu. Ten dôvod sa často volá pýcha.

  1. Prvým krokom, ktorý by sa mal urobiť pri resuscitácii zdravého rozumu je návrat k hodnotám, ktoré sme opustili. Podobne ako v záhrade treba vytrhať burinu. Burina v podnikovej kultúre má rôzne formy – pokrytectvo, intrigy, ohováranie, alibizmus, strach, podceňovanie druhých, neúprimnosť, zakrývanie problémov, povrchné odsudzovanie druhých, kariérizmus, povrchná honba za peniazmi, klamstvo a pod. Ak jasne identifikujeme „podnikovú burinu,“ môžeme začať s kultiváciou pôdy. Tí, čo ste sa niekedy zbavovali v záhrade pýru alebo žihľavy viete, že musíte ísť s rýľom až ku koreňom a veľmi hlboko. Zázračné postreky nefungujú. Musíte byť trpezliví a dôslední, pomaly a poctivo vybrať z dobrej pôdy všetky zlé korienky – vaše zlozvyky.
  2. Po vyčistení pôdy sa niekedy dávajú do zeme živiny, aby boli rastliny silné a odolné. Živinami podnikania sú princípy, ktoré platia bez ohľadu na naše správanie. Tak, ako sedliak na poli rešpektuje prírodné princípy, aj pre nás platia princípy podnikania. Spomeňme si na ten základný ktorý sa volá zlatým pravidlom – nerobme druhým ľuďom (zákazníkom, dodávateľom, spolupracovníkom, konkurentom) to, čo nechceme, aby robili oni nám. Hnojivá, ktorým môžeme kultivovať našu pôdu sú rôzne – napríklad. rešpekt, dôvera, láska, nádej, pokora, odpustenie a šanca na nápravu.

Živiny potrebujú aj ľudia. Môj kamarát mi nedávno rozprával príbeh z firmy, kde mali na vrátnici kameru a pozorovali tváre ľudí, keď prichádzali a odchádzali z práce. Ráno vyzerali zachmúrení a nahnevaní, pri odchode z práce veselí, ako keby opúšťali väzenie. Ako zmeniť firmu tak, aby sa ľudia v práci cítili lepšie? Aby im ich práca dávala zmysel a radosť? Povedzme si úprimne – kto z nás cíti nadšenie pri slovách EBIT, KPI, zisk, cost saving alebo double digit?

  1. Po kultivácii pôdy sedliaci začínajú sadiť semienka a rastlinky. Nie všetko naraz, jedno cez druhé – ale správnu sadbu, v správnom čase na správne miesto. Myslím si, že vhodné rastliny, ktoré by sme mali pestovať v našich firmách sú tieto, čítajte ich ako matematické vzorce – s čitateľom, a menovateľom:
  • Zjednodušovanie = nájsť podstatu/ eliminovať ostatné
  • Motivácia = dôvody prečo robíme, čo robíme? (zmysel) / úlohy čo, kto a ako (postup)
  • Proaktivita = odvaha vykročiť a disciplína kráčať/ lenivosť, strach, pohodlnosť a rozprávanie o tom, ako sa niečo nedá
  • Inovácie = hľadanie úžitku / odstraňovanie plytvania
  • Spolupráca a synergia = čo nás spája, v čom sú druhí iní a vedia iné veci ako ja, rešpekt, pokora, počúvanie / čo nás rozdeľuje, arogancia, pýcha, pocit, že všetko viem, poučovanie druhých

Sú tieto vzorce pre vás príliš abstraktné a teoretické? Chýba vám v nich zdravý rozum, niečo praktické a reálne?

Tu je pár príkladov, detailnejšie ich budeme detailne ich riešime v našej Podnikateľskej univerzite.

Zjednodušovanie

  • Vyjasnite si vaše smerovanie – odkiaľ a kam idete a aké sú priority na vašej ceste (čo musíte urobiť, aby ste dosiahli vytýčené ciele).
  • Koľko percent času venujete týmto prioritám?
  • Čo vás rozptyľuje a oberá o čas a energiu?
  • Ako sú na tom vaši spolupracovníci?
  • Ktoré činnosti môžeme redukovať alebo zrušiť bez toho, aby sme ohrozili naše ciele?
  • Ako by sme vedeli skrátiť naše prezentácie na poradách, naše správy a dokumenty, náš čas na schôdzach aspoň o 20% (na začiatok)? A pokračujte ďalej – ideál je firma bez porád a schôdzí.
  • Môžeme redukovať niektoré súčiastky v našich výrobkoch, nakupované materiály a polotovary, operácie vo výrobných postupoch, výrobky v našom portfóliu?
  • Zoberte si strategické dokumenty firmy, smernice a štandardy, ktoré používate a pokúste sa skrátiť texty v nich na polovicu tak, aby sa zachoval obsah a porozumeli im aj obyčajní ľudia, ktorí v vám prichádzajú pracovať. Spýtajte sa nových uchádzačov o prácu ako im rozumejú. A skracujte ďalej.
  • Počúvajte a zaznamenajte si niekedy slová a vety, ktoré ľudia hovoria na poradách, workshopoch a projektových stretnutiach a tlačte na nich, aby nepoužívali jazyk, ktorý zakrýva problémy, nič nehovorí, zdržuje, poukazuje na druhých alebo hovorí, že „niečo je veľmi ťažké a zložité a bolo by dobré, keby sa s tým niečo dalo urobiť.“

simpl

Motivácia

  • Rozprávajte sa s ľuďmi o tom, či vedia kam firma smeruje, či im na tom záleží a dáva im to zmysel.
  • Pýtajte sa ich, či robia to, čo ich baví a sú v tom dobrí a čo by chceli robiť, keby si mohli sami vybrať.
  • Hovorte spoločne o budúcnosti vašej firmy, o tom, aké príležitosti a ohrozenia váš biznis prináša a čo to znamená pre vašu firmu a ľudí v nej (nové výrobky a služby, rýchlosť, pružnosť, náklady, znalosti, výkonnosť).
  • Zoberte niekedy vašich spolupracovníkom k zákazníkom, nech vidia, že výrobky, ktoré vyrábajú sú súčasťou niečoho veľkého (napr. zariaďovania krásnych hotelov, súčasťou spoľahlivých áut a lietadiel, alebo z nich varia špičkoví kuchári) a ukážte im, ako sa zvyšujú požiadavky na vaše produkty a služby.
  • Dajte ľuďom čas na to, aby si mohli v práci aj sami vymýšľať veci, ktoré im dávajú zmysel, nech si pripravia nápady, zostavia tímy a vytvoria prototypy riešení. Investujte do ich projektov a urobte z nich spolupodnikateľov. Veď každého z nás baví najviac to, čo sme si vymysleli sami – nie to, čo nám pridelil šéf.

vc

Proaktivita

  • Netrestajte ľudí za každú chybu, nechajte ich experimentovať, skúšať, testovať nové veci (v malom), nenechajte ľudí rozprávať o nápadoch a o tom, čo všetko by sa dalo urobiť. Nech vykročia, prinesú vám prototypy, skúšajú uviesť biznis modely do života. Svet neoceňuje nápady, ale ich realizácie.
  • V zárodku eliminujte debaty o ničom. Ľudia nie sú platení za rozprávanie a prezentovanie, ale za hľadanie riešení a výsledky.
  • Zmeňte vo firme reč na priamu a proaktívnu, zastavte ľudí ak budú zase tárať o tom, ako sa niečo nedá a aké to je ťažké, dávajte im pokuty ak s tým neprestanú, alebo sa ich zbavte. Ľudia vám nemajú brať energiu, ale prekonávať bariéry a realizovať veci.
  • Učte sa dávať do súladu svoj okruh vplyvu a záujmu, nestrácajme zbytočne čas rozprávaním o problémoch, ktoré sú mimo nášho dosahu – začínajme vždy od seba a problémov, ktoré môžeme ovplyvniť.
  • Neakceptujte postoje, že sa niečo nedá, že to „tí hore“ určite neschvália. Kto nevie predať svoj nápad a projekt šéfovi, nepredá o ani zákazníkovi. Vytvorme vo firme podnikateľské prostredie, kde sa môžu vytvárať „interné firmy,“ ktoré súťažia o zákazníkov a investície.

strategiaInovácie

  • Každý z nás obsluhuje nejakého zákazníka – interného alebo externého. A môže ho obsluhovať lepšie. My nepredávame služby a produkty, ale úžitky pre zákazníka. Pošlite ľudí k zákazníkovi, pozerajte sa na svet jeho očami, pochopte hodnotu, ktorú mu dávate z jeho pohľadu, naučte sa jeho jazyk.
  • Ak je marketing umením empatie a pochopenia zákazníka, tak každý z nás je marketingovým pracovníkom.
  • Už to pochopme, že nepredávame, ale pomáhame kúpiť, nerozprávame zákazníkovi o našom úžasnom produkte, ale počúvame jeho rozprávanie o problémoch a snoch, ktoré má.
  • Navštívte vášho zákazníka a hľadajte úžitky, ktoré by ste mu mohli dať a problémy, ktoré by ste mu vedeli odstrániť. Prejdite sa po vlastnej firme a určite nájdete množstvo oblastí, kde viete pridať úžitok a odobrať plytvanie. Zorganizujte workshopy na tieto témy, vtiahnite ľudí do hry, vytvorte firmu, kde bude inovácia každodennou prácou.
  • Naučte ľudí jednoduché inovačné postupy – nie kreatívne techniky, brainstorming a generovanie nápadov, ale postupy, ktoré dokážu premeniť problém na inováciu – empatia a pochopenie zákazníka, definovanie problému, návrhy riešenia, prototyp, testovanie.

hodnota

inovacieSpolupráca a synergia

  • Posaďte ľudí z rôznych oddelení za stôl a rozbíjajte paradigmy lokálnych pohľadov a záujmov, využívajte konflikty na vyjasnenie a pochopenie rôznych pohľadov na vec.
  • Pozvite si do firmy ľudí zvonka, z iných odvetví, s inými pohľadmi na svet a inými znalosťami, inšpirujte a učte sa od nich.
  • Nechajte vašich ľudí premýšľať nad tým, ako by zničili vaše podnikanie a firmu. Je lepšie keď prídu na to oni, ako vaši konkurenti.
  • Pozvite si niekoho, kto vám pomôže s emočnou inteligenciou a uvedomením si toho, že to, že ľudia sú rozdielni, že majú rôzne vlastnosti, schopnosti, názory, znalosti a pohľady na svet je veľká výhoda – ak to namiesto konfliktov premeníte na spoluprácu.
  • Nechajte ľudí rozprávať o tom, čo radi robia, čo ich baví, kde nachádzajú zmysel – aj keď to nesúvisí s ich prácou. Možno nájdete vo firme poklady, o ktorých ste ani netušili a lepšie spoznáte skryté stránky ľudí a veci, ktoré ich tešia a motivujú.
  • Vytvorte prostredie (firemnú kaviareň alebo laboratórium bez šéfov), v ktorom sa budú môcť ľudia neformálne stretávať, len tak sa rozprávať a neriešiť neformálne úlohy a projekty, spoznávať sa a vytvárať si vlastné siete a tímy.
  • Pomôžte ľuďom vytvárať si vlastné firmy vo firme. Vytvorte prostredie spolupodnikateľstva a neformálnych sietí.
  • Choďte medzi iných ľudí, od ktorých sa môžete naučiť dôležité veci, o ktorých ani neviete, že ich neviete. Ja stretávam zaujímavých ľudí na našej konferencii Podnikatelia spojte sa a v našej Podnikateľskej univerzite.

inno-siet