Darebáci

Dnes sa diskutuje o blogu Zuzky Hlávkovej. Poznám ju od malička, moja dcéra Lucka s ňou vyrastala a vyjadrila sa takto: „A zas z nej urobia klamárku, klasika… Slušné dievča.“ Veru, slušné dievča, poznám aj jej mamu a rodinu. Vrátila sa domov zo zahraničia v snahe pomáhať Slovensku. A možno sa rýchlo vráti tam, odkiaľ prišla. Darebáci ju vyženú. Je to zvláštna krajina, kde sú prenasledovaní tí, čo upozorňujú na neprávosť a zlo. Úradníci, ktorí poukážu na korupciu stoja pred súdom, podobne ako cigáni, ktorých hlasy si kupovali poslanci vo voľbách, alebo študenti, čo nosili slivovicu a klobásky svojim profesorom. Píše mi pán Stano z Ministerstva, že nechajú všetko prešetriť – veď hej, tak ako prešetrujú Bašternáka, Kaliňáka, Počiatka a spol.

Pred 29 rokmi som bol v Stuttgarte a museli sme s Milenou doma nechať nášho syna, rukojemníka, Janka. Prišla zmena a dostal som ponuku zostať v Nemecku s platom 5000 mariek. Doma som mal 5000 korún, ale zostal som. Mám rád túto krajinu, mám tu veľkú rodinu a priateľov a myslel som si, že je šanca dať našu vlasť do poriadku. Nepodarilo sa. Môj syn už bude mať 30 rokov a komunisti sú všade. A spolu s nimi začali ľuďom robiť zle aj rôzni “národniari” alebo “kresťanskí” demokrati.

Kde je tá hranica zostať a bojovať a kedy by mal človek radšej odísť preč? Neviem. Verím len, že mladí ľudia sa nenechajú pokaziť ministrami, ktorí ich budú učiť o tom, že mladícke ideály a srdce „musia ísť ruka v ruke s rozumom.“

Mnohí už rezignovali – sú ticho alebo odišli z tejto krajiny. Je na nás, či prenecháme Slovensko skorumpovaným zbohatlíkom a ich sluhom. Naše deti si to nezaslúžia. Navrhujem toto:

  1. Ak máme podozrenie na podvody a korupciu, spájajme sa, spoločne zbierajme a zverejňujme naše indície.
  2. Využívajme nezávislé formy prezentácie, nespoliehajme sa na políciu a súdy, ktoré sú z veľkej miery skorumpované. Obracajme sa na nezávislé inštitúcie, ktoré nepodliehajú moci oligarchov a ich straníckych poskokov.
  3. Pomáhajme si navzájom – vzájomnou podporou, morálne, finančne aj právnym poradenstvom. Existujú medzi nami ešte slušní právnici aj policajti.
  4. Nebojme sa prejavovať verejne svoje názory – máme na to dosť priestoru na internete aj na námestiach.
  5. Povzbudzujme naše deti v tom, aby verili v spravodlivosť, bojovali za ňu a nepodľahli cynickému pragmatizmu dospelých.
  6. Nahlasujme všetky korupčné podozrenia na príslušných úradoch, aj tam sú možno ľudia, ktorým na spravodlivosti ešte môže záležať. Minimálne musia naše podnety zapísať a uložiť do archívu.
  7. Dištancujme sa od každej formy korupcie – malé zlodejstvá sú rovnako zlé, ako tie veľké.
  8. Voľme nezávislých ľudí a nie štandardné politické strany.
  9. Úprimne sa modlime sa za ľudí, ktorí podľahli a pomáhajme im, aby sa oslobodili zo služby zlu. Naučme sa objať Zecheja tak, ako to urobil Ježiš Kristus. Modlime sa, aby sme vydržali aj my a nepodľahli podanej ruke zla.
  10. Zopakujme si spolu krásne chvíle na námestiach v roku 1989, na odchod komunistov čakáme už trochu pridlho. Oni sa nás boja, len musíme prekonať lenivosť a vyjsť do ulíc. Tu nejde o zvrhnutie vlády, ale zmenu režimu z diktatúry oligarchov na demokraciu pre všetkých občanov.

Ukradli nám našu krajinu, za ktorú sme štrngali kľúčmi v roku 1989. Musíme pokračovať a nedopustiť, aby nám v budúcnosti vládli ľudia, ako sú napríklad – Mečiar, Gašparovič, Slota, Danko, Dzurinda, Mikloš, Palacka, Weiss, Migaš, Figeľ, Hrušovský, Čarnogurský, Fico, Kaliňák, Paška, Csáky, Procházka, Hrnčiar alebo Bugár.