Budúcnosť je v podnikaní

Svet okolo nás sa mení a niekedy sa ma ľudia pýtajú, ktorú prácu nahradia stroje a ktoré profesie v budúcnosti prežijú alebo vzniknú. Mám iba jednu odpoveď – budúcnosť patrí povolaniu podnikateľ.

Ak vo vás vzbudzuje slovo podnikateľ predstavu bohatého oligarchu, pre ktorého neplatia zákony a nikto nevie presne na čom zbohatol, tak si najskôr povedzme, kto nie je podnikateľ:

  • Nie sú to ľudia, ktorí zneužívajú svoje známosti a vplyv, priživujú sa na štáte a predávajú mu predražené výrobky a služby.
  • Nie sú to ľudia, ktorí robia daňové podvody, nelegálne sa vyhýbajú plateniu daní a odvodov, neplatia načas svojim dodávateľom a zneužívajú svojich zamestnancom tým, že ich nútia pracovať v zlých podmienkach a za nespravodlivú mzdu.
  • Nie sú to zbohatlíci, ktorí zarobili na nelegálnych obchodoch, korupcii, po známosti vybavených eurofondoch a dotáciách.

Podnikatelia vytvárajú hodnoty, zarábajú peniaze, zamestnávajú sami seba a niekedy aj iných a platia dane. Politici míňajú peniaze vytvorené podnikateľmi a niekedy ich aj rozkrádajú. Každá profesia má svoju školu a definovanú kvalifikáciu, iba podnikatelia a politici ju nemajú. A ich vplyv na spoločnosť je zásadný. Som preto rád, že rastie záujem o našu Podnikateľskú univerzitu, v ktorej vznikajú silné prepojenia a zaujímavé projekty.

Milan Zelený rozlišuje slová podnikavec a podnikateľ a hovorí o nich toto:

Podnikavcom rozumiem človeka, ktorý obratne využíva príležitosti bez dlhodobého zámeru, výrobku alebo služby. Namiesto uspokojovania zákazníka mu ide o jeho jednorázové využitie (niekedy až „ošklbanie“) za účelom zabezpečenia vlastnej krátkodobej prosperity. Podnikavosť je možné chápať ako schopnosť, šikovnosť, zručnosť a vynaliezavosť, zvlášť tzv. „českú alebo slovenskú podnikavosť“. Ide o vlastnosť skôr intuitívnu, vrodenú a spontánnu: nie je na ňu potrebné štúdium, príprava ani rozvoj.“

Podnikateľstvo je skôr talent a znalosť organizovania peňazí, ľudí, procesov, materiálov a pod. Zmyslom je produkcia výrobkov a služieb za účelom uspokojovania zákazníka tak, aby vznikla pridaná hodnota a bol realizovaný potrebný zisk. Tak ako každý talent, aj podnikateľský talent treba rozvíjať štúdiom, praxou a opakovanými testami na trhu.

Čo má teda robiť správny podnikateľ?

  • Predovšetkým hľadať a nachádzať potrebu, ktorá ešte nebola naplnená alebo uspokojená. Za druhé identifikuje problém spojený s uspokojením takejto potreby – a vyrieši ho. Podnikateľ sa snaží vyriešiť problém pre čo najväčší počet ľudí. So svojim riešením prichádza prvý a jeho riešenie, produkty a služby, je lepšie, lacnejšie a rýchlejšie. Takto si vytvára svojich zákazníkov.
  • Nasleduje druhá fáza: treba sa sústrediť na zákazníka. Podnikateľ slúži svojmu zákazníkovi, pracuje pre neho, investuje do neho svoj vlastný čas, energiu a talent; investície potrebných peňazí už môžu prísť aj od druhých ľudí.
  • Šamani, špekulanti, podvodníci a iní podnikavci môžu zarobiť veľké peniaze; tie z nich však neurobia podnikateľa.

Podnikateľ je človek, ktorý je schopný zobrať svoj osud do vlastných rúk. Na rozdiel od zamestnanca nestačí, aby sa staral iba o svoju vlastnú odbornosť, ale musí rozmýšľať a konať v systéme – vytváranie hodnoty, zákazníci, produkty a služby, procesy a ich organizácia, spolupracovníci a zdroje. S týmto všetkým v hlave ráno vstáva a večer zaspáva. Znáša riziko za svoje chyby, rýchlo sa učí, musí sledovať trh, zákazníkov, konkurentov a zároveň riešiť fungovanie zložitého podnikového organizmu a bojovať s úradmi. Nemá odstupné, trináste a štrnáste platy a často ani dovolenku. Len tvrdú prácu a po večeroch a víkendoch, rozmýšľanie nad ďalšími krokmi svojho podniku.

Jan Antonín Baťa povedal o podnikateľoch toto:

„Ak bolo v Európe dvadsať miliónov nezamestnaných, bolo to preto, že chýbal milión vychovaných, vycepovaných, odvážnych podnikateľov, ktorí by našli spôsob ako týchto ľudí zamestnať.

Podnikateľ si musí trúfať zamestnávať ľudí aj napriek dobe krízy a neposielať ich pánovi štátu na krk, aby ich živil, keď prídu ťažké časy. Ťažké časy sú časté a práve vtedy treba podnikateľov najviac. Vtedy už bankár na to nestačí. Je taký zákon, ktorý by ich k tomu prinútil? Ten zákon sa volá poctivosť. “

Benedikt XVI v Encyklika Caritas in veritate, píše:

„Podnikanie má najskôr ľudský a až potom profesionálny význam. Vpísané je do každej práce, chápanej ako actus personae – osobná činnosť, pričom je dobré, aby sa každému pracujúcemu ponúkla možnosť vložiť svoj prínos takým spôsobom, aby on sám mal povedomie, že pracuje na svojom.“

Podnikať teda neznamená primárne zarábať, ale tvoriť a vytvárať – nie pre seba, ale pre druhých, ktorí podnikanie uznajú tým, že si kúpia jeho výsledok. Podnikanie je poslanie, služba, sebarealizácia a naplnenie talentu, ktorý sme dostali od Boha. Často sa diskutuje o tom, či sú poctiví podnikatelia. Môžu byť podnikatelia nepoctiví, ak majú naplniť skutočný obsah tohto slova? Peniaze a bohatstvo sú len vedľajšími produktmi podnikania.

Podnikateľ je teda človek, ktorý objavuje a rozvíja svoj talent, hľadá svoju vlastnú cestu, na ktorej bude robiť to, čo vie, baví ho to a bude tak vytvárať úžitok pre druhých. Za vytvorený úžitok dostane podnikateľ zaplatené peniazmi alebo inou protihodnotou.

Už malé deti by sme mali viesť k tomu, aby vedeli vytvoriť hodnotu a ponúknuť ju na trh (rodina, ulica, komunita, škola) – napríklad pripraviť jedlo, zorganizovať podujatie, namaľovať obrázok, vytvoriť aplikáciu na internete, vyrobiť darček a pod. Deti takto môžu objavovať svoj talent, ale aj konfrontovať vytvorenú hodnotu so spätnými väzbami svojich prvých zákazníkov, ktorými môžu byť rodičia, priatelia alebo učitelia. Aj v škole by mali mať žiaci možnosť podnikať – vyberať si rôzne cesty (predmety, krúžky, projekty), pracovať v reálnych školských firmách a učiť sa základné kroky podnikania

  1. Empaticky vnímať svet okolo seba a objavovať v ňom nedostatky, skryté potreby a príležitosti
  2. Vytvárať vlastné nápady a prototypy riešení
  3. Ponúkať ich na trh, získavať a vyhodnocovať spätné väzby zákazníkov
  4. Učiť sa a trpezlivo zlepšovať svoje riešenie dovtedy, kým nebude úspešné

ziak

Obr. 1. Ako niektorí ľudia premrhajú svoj talent

Že je to nemožné? V niektorých krajinách je zvykom, že rodičia dajú svojim deťom malú pôžičku a chcú, aby sa naučili peniaze zveľaďovať. Sú krajiny, kde deti na ulici alebo v škole predávajú doma vyrobenú limonádu, cukríky, hračky alebo ozdobné predmety. Poznám aj u nás malé deti, ktoré si vedia vytvoriť vlastnú webovú stránku, eshop alebo počítačovú hru. Deti dnes môžu predávať svoje výrobky aj v celosvetových supermarketoch – Youtube, Facebook, Instagram a pod. Zároveň môžu na internete on line študovať najlepšie univerzity, noviny a trendy on line.

Milan Zelený dodáva:

„Pokud nevštípíme svým dětem touhu po originalitě, touhu po individualitě a vlastní cestě, bude jim vstup do nové, náročné podnikatelské a inovativní společnosti zbytečně uzavřen. Vše začíná – anebo i končí – ve škole. Není třeba mít obavy z nedostatku plagiátorů, opisovačů a přejímačů – těch bude vždy více než dost, i při ambiciózním vzdělávání. Nedostatek bude – a to vždy větší než nutně potřebný – lidí, kteří něco umějí a ne jen o něčem něco vědí. Vzdělávat je třeba pro originalitu, inovativnost a podnikatelství – nejlépe už od školky.“

Naša spoločnosť je ešte stále nastavená na tom, že rodičia pošlú dieťa do školy, aby sa tam naučilo niečo, čo mu zaistí prácu. Sú aj školy, kde sa študent veľa užitočného nenaučí, ale dajú mu do ruky aspoň opečiatkovaný papier. A tak je stále viac ľudí, ktorí behajú s bezcenným diplomom a menej tých, ktorí chcú a vedia niečo užitočné urobiť.

Narodili sme sa, aby sme hľadali svoju cestu, niečo užitočné vo o svojom živote urobili, zanechali po sebe stopu, spravovali zverené veci a obohatili svet. Toto je naplnený a zdravý život. Nadávať na svet, nič neurobiť a čakať, že nám dá niekto prácu a postará sa o nás je premrhaný život.

vc

Obr.2. Hľadanie vlastnej cesty

Milan Zelený píše:

„Je podnik pouhým strojem na peníze? Lze na něj ovšem takto pohlížet a mnozí v ČR ještě dnes považují za smysl podnikání krátkodobé „vydělávání peněz“. Protože vlastně žádné peníze nevydělávají, musí nakonec šidit, tunelovat a krást. Nejsou to kapitalisté.“

Tomáš Baťa hovoril: „Kdo se honí za penězi, ten je nikdy nedohoní. Hleďte si práce, dělejte ji lépe než soused. Peníze za vámi přiběhnou samy.” Nemá to chybu. inde Baťa rozvíja svoje skúsenosti ďalej: „Nejhlavnější smysl podnikání a práce: všechno, co podporuje, rozmnožuje a zlepšuje život, tvoří nové hodnoty a tudíž se také nakonec samo zaplatí.“

K Baťovi dodáva Milan Zelený toto:

„Součástí kultury národní je a musí být i kultura podniková a podnikatelská. Každá země disponuje celou škálou typů kulturního bohatství: viditelné věci, jako budovy, katedrály a umělecká díla, ale i literatura, hudba, malířství, divadlo a film, obvykle dominují právě svou viditelností a přetrváváním. Existuje však bohatství méně viditelné, obsažené ve znalostech, schopnostech, chování a zkušenostech lidí. Podniky a podnikové prostředí o národní kultuře vypovídají více než katedrály: jsou totiž současné. Je jistě „nekulturní“, když jsou některé podniky nevýkonné, špatně řízené, nesloužící veřejnosti, špinavé a hlavně, když se v nich krade. Proto je třeba se vrátit k soustavě řízení Baťa. Lidská současnost, znalosti a chování, jsou pravou podstatou kultury národa. Soustava řízení Baťa je součástí naší kultury a je ponižující to nevidět.“

Ak chceme byť zdraví, tak by sme mali zdravo žiť a vyhýbať sa lekárom. Jan Hnízdil vo svojej knihe Mým marodům cituje Voltairov názor na lekárov: „Lekár je človek, ktorý podáva lieky, o ktorých vie len veľmi málo, na liečbu nemoci, o ktorej vie ešte menej, ľuďom, o ktorých nevie vôbec nič.“

A takto je to aj v chorej spoločnosti. Politici alebo ekonómovia sú ľudia, ktorí si myslia, že podniky a ekonomika sú stroje a pokúšajú sa živé organizmy riadiť ako stroje s ozubenými kolesami. Podobne ako niektorí lekári, riešia následky a nie príčiny, snažia sa riadiť organizmus, ktorý sa vie riadiť, adaptovať a optimalizovať sám. Úsilie politikov a ekonómov nelieči chorobu, ale v skutočnosti je jej príčinou a ich zásahy jej priebeh iba zhoršujú.

Pod zdravou spoločnosťou nemyslím takú, kde rastie HDP (nezmyselný indikátor vývoja), ale spoločnosť, ktorá vytvára prostredie s rovnakými možnosťami pre všetkých – v uplatnení svojho talentu, dostupnosti kvalitného vzdelania, zdravotníckych služieb, bezpečnosti a spravodlivosť. Zdravie spoločnosti nie je dané iba ekonomikou, ako o tom často politici a ekonomickí šamani hovoria. Zdravá spoločnosť má zdravé rodiny, morálku a hodnoty, vzťahy, demografiu, kultúru, podnikanie, sebarealizáciu ľudí a mnohé ďalšie oblasti.

Tu je desatoro Jana Hnízdila pre zdravý život s mojim komentárom k podnikaniu:

  1. Neverte slepo lekárom. Počúvajte signály tela. Nemoci vám hlásia, že týmto spôsobom už ďalej žiť nemôžete. Poznámka – neverte politikom, ekonómom a iným šamanom, sledujme citlivo svet okolo seba a využívajme zmeny ako príležitosti.
  2. Preberte zodpovednosť za vlastné zdravie. Nespoliehajte sa na zázraky medicíny. Reštart sa už nemusí podariť. Poznámka – nespoliehajme sa na najlepšie praktiky a múdrosti z kníh, premýšľajme skúšajme, hľadajme svoju vlastnú cestu.
  3. Žiadna inštitúcia vám pokojnú starobu nezaistí. Starajte sa o svojich rodičov. Vychovávajte deti k tomu, aby sa starali o vás. Poznámka – nespoliehajme sa na štát alebo banky, zaistime si svoju budúcnosť vlastnými prostriedkami, splatený dlh je dobrá investícia.
  4. Nespoliehajte sa na peniaze. Udržujte dobré vzťahy rodiny a priateľov. Majte radi nielen seba. Poznámka – základom podnikania je rešpekt a dôvera – k spolupracovníkom, zákazníkom a obchodným partnerom.
  5. Skúste žiť aspoň jeden deň bez elektrospotrebičov. Keď nastane kolaps, budete pripravení. Poznámka – vedeli by ste riadiť svoju firmu aj bez informačného systému? Nie? Tak sa to naučte!
  6. Nepočúvajte prejavy politikov. Šíria zdraviu nebezpečné negatívne emócie. Keď sa objavia na televíznej obrazovke, prepnite na prírodovedecký program. Poznámka – nepočúvajte poradcov, ktorí vám hovoria kam máte investovať a čo máte robiť, aby ste boli úspešní. Sledujte a vyhodnocujte trendy, používajte vlastnú intuíciu a zdravý rozum.
  7. Ochraňujte životné prostredie ako sami seba. Poznámka – nikdy nepodnikajte tak, aby ste škodili prírode a človeku.
  8. Práca, ktorá prináša uspokojenie vám a prospech čo najväčšiemu počtu ľudí, je najzdravšia. Poznámka – hľadajte podnikateľský model, ktorý dlhodobo prinesie hodnotu pre všetkých.
  9. Zdravá strava sama o sebe nestačí. Nie menej dôležité je kde, ako a s kým si jedlo vychutnáte. Občasný pôst vám len prospeje. Poznámka – aj v podnikaní prichádzajú neúrodné roky, problémy a krízy. Využite ich na očistu a posilnenie vášho podnikového organizmu.
  10. Športujte pre radosť. Nenaháňajte sa. Aj tak nič nedobehnete. Poznámka – nenaháňajte sa za peniazmi a úspechom, robte veci najlepšie ako sa dá, tešte sa zo života aj z podnikania, neberte sa úplne vážne, peniaze a úspech si vás nájdu, buďte trpezliví.

Zmena kultúry

V minulosti bolo dosť diktátorov a politických systémov, ktoré chceli meniť kultúru a správanie sa ľudí. Niektorí si ešte pamätajú fašistov a komunistov. Podobne sa niekedy pokúšajú manažéri vo firmách „motivovať ľudí a meniť kultúru.“ Najskôr však treba zmeniť prostredie, následne sa mení správanie ľudí a až potom kultúra.

kultura

Obr.3. Zmena prostredia a kultúry

Naša spoločnosť a firmy postupne preberajú do rúk generácie Y a Z. Sú iní ako ich rodičia, majú iné predstavy o práci a živote.

Už teraz vidieť napríklad tieto zmeny v podnikovom prostredí a kultúre s ohľadom na generácie Y a Z

  • nové formy zamestnania – spolupodnikatelia (freelancers, intrapreneurs, sidepreneurs), nezávislí spolupracovníci na voľnej nohe
  • nahradenie hierarchickej a maticovej štruktúry pružnou a dynamickou sieťou
  • sloboda v práci: ľudia si sami vytvárajú prácu a preberajú zodpovednosť za pracovné pozície
  • nový design „googlovského“ pracovného prostredia, ktoré dnes využívajú aj firmy ako Siemens, Lego, ESET a iné; nové časové a organizačné formy práce – homeworking, teleworking, holacracy
  • neformálne vzdelávánie a spochybňovanie formálnych autorít (politikov, učiteľov, manažérov, apod.)
  • nové motivačné faktory – sloboda, majstrovstvo, zmysel
  • kultúra experimentovanie namiesto „dokonalých“ plánov
  • pracovné a komunikačné nástroje open source a cloudy, ktoré fungujú ako spoločenské siete
Babyboomers – 1950 – 1965 Generácia X – 1965 – 1980 Generácia Y – 1980 – 2000 Generácia Z – 2000 – 2015
  Žijeme pre prácu Pracujeme, aby sme žili Spájame prácu a život Oddelenie práce a života
Hodnoty Zdravie, idealizmus, kreativita Nezávislosť, individualizmus, hľadanie zmyslu Sieťovanie, tímová práce, optimizmus Voľný čas, sociálne kontakty, sloboda
Znaky Orientácia na kariéru, práca v stredobode záujmu Pragmatický, samostatný, kvalita života, čas je viac ako peniaze Žijeme tu a teraz, 24 hodín on line, práca je zábava Oddelenie práce a života, skúšanie nových ciest
Komunikačné nástroje Telefón, list E mail, mobil Spoločenské siete Digitálne technológie
Práca Štruktúrovaná, orientácia na vzťahy Orientácia na výsledky, moc a zodpovednosť Nezáujem o vedúce pozície, majstri multitaskingu, flexibilita, samostatnosť
Motivácia Osobný rast, pocit užitočnosti Sloboda pri vytváraní práce, vlastný rozvoj, vyváženie života a práce Sebarealizácia, sieťovanie s ľuďmi rovnakej vlnovej dĺžky

Tab 1. Generácie babyboomers, X,Y a Z

Nové generácie prinášajú nádej na pozitívnu zmenu spoločnosti. Mali by sme ich viesť a vytvárať im podmienky na to, aby sa v nich rozvíjali podnikateľstvo a originalita. Tu je niekoľko doporučení:

  • Prestať učiť príklady a prípadové štúdie zo starého sveta, ale nechať študentov hľadať riešenia nových problémov a trendov, ktoré ešte nie sú popísane v knihách.
  • Neubíjať rôznorodosť názorov a talentov, originalitu, inovatívnosť a predstavivosť.
  • Potláčať pasivitu a čakanie na „pomoc zvonka,“ podporovať proaktivitu, spoluprácu a samostatnosť.
  • Obmedziť bifľovanie a memorovanie informácii (popis akcie, recept, manuál), ktoré sú dostupné a rozvíjať znalosti (akcia, varenie, inovovanie).
  • Učiť kritické myslenie, logiku, triedenie a overovanie informácii.
  • Učiť filozofiu, porozumenie samospráve, slobode, zodpovednosti, sebestačnosti, lokálnej autonómnosti a občianskej spoločnosti.
  • Rozvíjať tímy a spoluprácu.
  • Rozvíjať samostatnosť v učení, argumentácii, hľadaní a presadzovaní vlastných riešení.
  • Učiť vytrvalosť a prekonávanie prekážok, viesť k podnikaniu a hľadaniu vlastnej cesty.
  • Už na strednej škole prejsť aspoň na 50% výučbu v anglickom jazyku, na univerzite 100%.
  • Nedávať žiakom hotové riešenia a postupy, ale viesť ich k ich hľadaniu (ako to napríklad robí Prof. Milan Hejný vo výučbe matematiky).
  • Dať žiakom prístup k používaniu najnovších technológií.
  • Učiť žiakov rozlišovať originál a plagiát, vlastnú cestu a kopírovanie „najlepších“ praktík.
  • Učiť deti žiť bez dlhov a nepodliehať klamstvám a manipuláciám politikov, bankárov, rozvíjať morálku a život podľa princípov.
  • Viesť žiakov a študentov k tomu, aby si vedeli svoju prácu vytvoriť sami a vedeli sami zabezpečiť vzdelávanie seba a svojich detí, zdravý život a starobu.
  Tradičný prístup – kopírovanie a priemernosť Hľadanie vlastnej cesty – objavovanie a výnimočnosť
Organizácia podniku Prístup k podniku ako k mechanickému stroju a jeho riadenie spôsobom vstup – proces – výstup Prístup k podniku ako k živému, adaptabilnému organizmu s autopoetickými princípmi v kruhu
Stratégia Popisovanie vízie, misie a stratégie, vytyčovanie cieľov a akčných plánov, ktoré majú jediný „problém“ – plány a realita nie sú v súlade Stratégia prvého kroku, ktorá sa orientuje na skutočné akcie a ich prispôsobovanie sa zmenám v prostredí
Riadenie zmien Benchmarking a kopírovanie najlepších praktik, ktoré sú často vytrhnuté z kontextu, vyčítané z kníh alebo zjednodušene preberané od konzultantov Inšpirácia od druhých a hľadanie vlastných riešení v prepojenej sústave riadenia, ktorá je originálna a organicky sa rozvíja
Inovácie Minimalizácia rizika a strach z chýb a neúspechov, zložité pravidlá a systémy na „podporu kreativity a nápadov,“ ktoré sa nedarí úspešne uviesť na trh, manažérske riadenie inovácií Experimentovanie a prekonávanie prekážok a rizika, rýchle prototypovanie a interakcia so zákazníkmi
Marketing a predaj Vytváranie informačného tlaku na zákaznícke segmenty, ktoré majú kupovať produkt alebo službu, reklama a predaj, technology push, forecasting Sledovanie správania jednotlivcov a umožnenie, aby si vytvorili svoje vlastné individuálne riešenie, self-service, customer pull, foresighting
Rozvoj ľudí Učenie formou prípadových štúdií a príkladov z minulosti, prezentácie informácií zamestnancom a manažérom Učenie formou pochopenia neznámych situácií a hľadanie celkom nových riešení – rozvoj znalostí a podnikateľov v podniku
Technológia výroby Minimalizácia odpadov, škodlivých látok a spotreby energie, minimalizácia času na zoradenie strojov, centrálne riadenie a kontrola procesov a stavu zariadení, tradičné materiály a suroviny – oceľ, zliatiny, plasty, a pod. Bezodpadové technológie v kruhu (recyklácie, renovácia) a aditívne technológie, nulové časy na zoradenie, inteligentná sieť prvkov, ktoré spolupracujú (smart factory, IoT), súčiastky a prvky strojov sa samo-diagnostikujú, nastavujú a signalizujú potrebnú údržbu, kompozitné materiály, prášky a recyklované materiály
Dodávatelia Výber, riadenie a audity u dodávateľov, udržovanie kvality a tlak na ceny dodávok Dodávatelia sú súčasťou on line flexibilnej inovačnej a výrobnej siete
Konkurencia Sledovanie a kopírovanie najlepších praktík od konkurencie, boj o podiely na trhu, ochrana vlastných riešení pred konkurenciou Odlíšenie sa od konkurencie, vytvorenie vlastného miesta na trhu, spolupráca a dopĺňanie sa s konkurenciou, ochrana riešení rýchlosťou inovácií a rozvoj znalostí

Tab 2. Tradičný prístup a hľadanie vlastnej cesty

A čo zamestnanci a “ľudské zdroje?”

Tomáš Baťa hovoril o spolupracovníkoch a dnes sa stále viac požaduje od ľudí v podnikoch, aby boli spolupodnikateľmi. Mnohí sú z toho zmätení – korporácie vždy od nich chceli, aby sa správali podľa definovaných štandardov, plnili vytýčené ciele a nerobili chyby. Odrazu majú v sebe rozvinúť podnikateľského ducha, byť kreatívni a inovatívni, nebáť sa experimentov a chýb…

Mnohí ani neveria, že to ich šéfovia myslia vážne. Je to zaujímavý stav. Maticová štruktúra s dvoma šéfmi, tabuľkami a úlohami. Tí na špičke hovoria o inováciách a podnikateľstve, tí pod nimi sa ešte často správajú ako drábi s korbáčom, opakujúci podivné príkazy – double digit, cost attack, cost saving…

Mnohí sú z toho frustrovaní a nadávajú na matrix, v ktorom musia pracovať. Myslím si, že matice sa postupne rozložia na siete a ak sa budú ľudia v nich správať ako podnikatelia, môžu tento proces urýchliť. Tu je niekoľko krokov:

  • Keď sú ľudia ohrození spájajú sa do skupín, vytvárajú kmene, majú svojich náčelníkov a pravidlá. Aj matrixe si môžeme vytvoriť svoj kmeň, ktorý nás hráni pred ohrozeniami (internými aj externými) a presadzuje naše záujmy.
  • Môžeme si vytvoriť rôzne platformy na stretávanie sa, komunikáciu a spoluprácu a takto môžeme meniť reaktívne a negatívne prostredie na podnikateľské, proaktívny jazyk, pozitívne správanie a kultúru.
  • Každý problém a prekážka je príležitosť na riešenie (v matrixe ich máme dosť) – začnime stratégiou prvého kroku. Začnime meniť veci od seba. Svoj vplyv zvyšujeme výsledkami a znalosťami. Môžeme experimentovať v malom a mimo oficiálnych štruktúr, môžeme si sami definovať svoje ciele, kroky a role.
  • Môžeme si vytvárať svoje vlastné siete a sféry vplyvu, projekty a znalosti, rozvíjať lídrov, ktorí dokážu presadzovať veci a získavať autonómiu a právomoci.

Aj na týchto stretnutiach budeme diskutovať o tom, ako byť podnikateľom a neplytvať časom vo svojom živote:

9.11.2016 – v Žiline – pomaly-dalej-zajdes

10.11.2016 v Zlíne vlastni-cestou_pozvanka

23.11.2016 v Spišskej Novej Vsi – inovacie-embraco

24,.25.11. v Žiline – Zákazníci a príležitosti