„Byť všade znamená nebyť nikde,“ povedal Seneca. Vedci zo Stanfordu alebo MIT (dr. E.Ophir, dr. E. Miller) sa zhodujú v tom, že ľudský mozog nám neumožňuje sústrediť sa na jednu úlohu a pritom robiť inú, čo sa obyčajne volá multitasking. V skutočnosti iba prepíname medzi rôznymi úlohami a oberáme sa tak o čas a výkonnosť. Stav flow, úplné ponorenie sa do činnosti, v nás posilňuje energiu, zdravie a spokojnosť a zároveň potláča napätie, stres a nesústredenosť. Aj Steve Jobs hovoril o koncentrácii a jednoduchosti:. „Treba tvrdo pracovať na tom, aby ste sa naučili jasne myslieť a zjednodušovať. Stojí to za to, lebo potom dokážete aj hory prenášať.“

Koľko ľudských životov by sa zachránilo, keby sa šoféri sústredili na jazdu a nenechali sa rozptyľovať mobilom, rádiom, billboardami alebo číhajúcimi policajtmi. Kedysi to tak nebolo, ľudia sa sústredili iba na jednu vec – uloviť zviera, obrobiť pôdu, uvariť a zjesť jedlo. Dnes robíme niekoľko vecí naraz – sedíme na obede, v pozadí beží televízor, v mobile každému z nás pípajú smsky a maily, zvonka počujeme sirénu sanitky alebo alarmu, zvoní mobil, robíme fotografiu a ukladáme ju na spoločenskú sieť, medzitým sa niektorí ľudia v reštaurácii dali do pohybu – objavili pokémona. Toto má byť relax pri obede alebo večeri? A takto prebieha mnohým ľuďom takmer celý deň. Rozličné podnety z rôznych strán nás vytrhávajú z pokoja, nie sme schopní sústrediť sa na to, čo práve robíme, nedokážeme sa začítať do knihy, očami poskakujeme po titulkoch na internete.

Keď nemáte pri sebe mobil alebo ho nedvíhate, tak vás dnes ľudia považujú za nenormálnych, keď nie ste aspoň na troch – štyroch spoločenských sieťach, tak o vás hovoria, že neexistujete. Keď sa zatvoríte do ticha a nekomunikujete s okolitým svetom, hovoria o vás, že ste nepružný a nespoločenský.

Je dobré robiť v danom čase iba jednu činnosť a uvedomovať si jej dôležitosť a obsah, nenechať sa vyrušovať, ako keby v tejto chvíli neexistovalo nič, len to, čomu sa práve venujeme. Uvedomujem si, že ma teraz môže napadnúť žena na materskej dovolenke, ktorá číta knihu, ale musí jedným okom sledovať svoje dieťatko, varenie v kuchyni a sušiace sa prádlo v záhrade. Ani čašník v reštaurácii sa nemôže sústrediť iba na to, že nesie tanier k danému zákazníkovi, ale musí sledovať celý priestor a rôzne signály. Podobný multitasking musí zvládnuť aj ochrankár nášho premiéra, ktorý má vraj arachnofobiu – strach zo záchodových pavúkov. Pozrime sa však na takého pavúka ako sústredene splieta svoje pavučiny a akú nádheru dokáže vytvoriť, na rozdiel od nášho premiéra.

Hovorím o tom, že je dobré obmedziť počet vonkajších stimulov, ktoré na nás pôsobia, vyčleniť si čas na dôležité činnosti a vyhýbať sa multitaskingu. Nech si o mne myslia, že som staromódny, ale nepotrebujem mať neustále sluchátka v uchu, prst na mobile a prepínať oči medzi rôznymi obrazovkami počítača.

Anselm Grün hovorí, že v každom z nás sa nachádza priestor dokonalého ticha, do ktorého nepreniknú hlučné myšlienky ani obavy a priania. Je to priestor, v ktorom sme doma vo svojom vnútri. Do tohto priestoru mlčania musíme preniknúť. Páter Anselm sa obracia na Pána takto: „Dobrý Bože, daj prosím, aby zmizli všetky myšlienky, ktoré mi víria v hlave, a priveď ma na dno mojej duše, kde je ticho a kde prebývaš Ty.“

foto pavučiny: Miroslav Saniga

0