Degenerácia

Degeneráciou sa označuje strata určitých vlastností tela alebo jeho častí, oslabenie orgánov alebo vývojový úpadok. Degeneráciu vidieť aj vo vývoji človeka. Naši dávni predkovia museli mať výborné atletické schopnosti, aby dokázali loviť zvieratá. Ešte naši starí rodičia rozumeli prírode, bylinkám a pestovaniu plodín oveľa lepšie ako väčšina z nás. Nedávno som sedel s úspešným podnikateľom, ktorý mi rozprával o inom bohatom mužovi. Ten od skončenia školy úspešné podniká a za celý svoj život nemal možnosť urobiť niečo svojimi vlastnými rukami. Má vyše štyridsať a nachádza radosť v tom, že si vlastnoručne vyrobí víno alebo slivovicu. Sám si spomínam na obdobie, keď som bol ešte mladý. Časť dňa som pracoval hlavou v práci a druhú časť rukami na stavbe domu. Fyzická práca mi prinášala nielen radosť z telesného pohybu, ale aj pocit spokojnosti z toho, že som dokázal urobiť armatúru, murovať, betónovať, urobiť „šalung“ z dosiek alebo pokrývať strechu. Dnes nachádzam rovnakú radosť z pestovania zeleniny a ovocia v našej záhrade.

Toto je jedna stránka práce – učíme sa niečo nové, získavame znalosť a zručnosť, v našom tele sa tvoria endorfín a dopamín, ktoré prinášajú radosť a šťastie. Poďme však ešte ďalej – stroje, roboti a počítače nás oslobodzujú od práce. Najskôr tej ťažkej, neskôr opakovanej a komplikovanej. Schopnosti strojov sa zvyšujú a mnohé schopnosti človeka degenerujú. Už by sme asi nedokázali ubehať zviera v lese, nedokázali by sme sa živiť a liečiť tým čo nám poskytuje príroda. Obsluhujeme stále zložitejšie systémy, ktorých vnútornému fungovaniu rozumieme stále menej. Kto si vie dnes sám opraviť auto alebo nejaký domáci prístroj tak, ako napríklad pred 30 rokmi? Viem, že zložité systémy majú svojich architektov a špecialistov, ktorí navrhujú ich jednotlivé moduly a časti. Keď stretávam ľudí, ktorí predávajú zložité informačné systémy, mám pocit, že ani medzi nimi neexistuje nikto, kto by rozumel celku. Premýšľam nad tým, kto by vedel opraviť „pokazený“ internet, zložitý systém výroby, predaja a distribúcie elektrickej energie a pod. V podnikoch dnes máme tri modely – reálnu fabriku, digitálnu fabriku a virtuálnu fabriku. Počítače sú riadené ďalšími počítačmi, stroje vyrábajú ďalšie stroje. Človek sa stále viac špecializuje a mnohé jeho schopnosti, ktoré boli v minulosti potrebné, degenerujú.

Zdá sa mi, že strácame schopnosti prekonávať prekážky, pochopiť realitu a riešiť nové situácie. Priateľ, cudzinec, ktorý už roky podniká na Slovensku, si chce k sebe priviezť osemdesiatročnú matku, ktorá potrebuje pomoc. Nič od nikoho nechce, len povolenie na to, aby mohla bývať u svojho syna. Je to veľký problém a on občas premýšľa, či by nebolo jednoduchšie zamiešať matku medzi prúd ľudí, ktorí pobehujú po Európe bez skutočnej identity a dokladov.

Spoločnosť zdegenerovala. Tí hore, nie sú schopní reálne posudzovať prebiehajúce udalosti v ekonomike a medzi ľuďmi. Konkrétny čin, akciu, skutočné riešenie príčin problémov nahrádzajú prázdnymi rečami a výzvami typu „urobíme všetko, dokážeme to.“ Podobne fungujú aj mnohé podniky. Šéfovia „optimalizujú“ režijné náklady a vôbec nevidia cunami, ktoré sa na nich valí v podobe transformácie biznisu. Ostatní čakajú, že „tí hore“ niečo vymyslia ale “tí hore” nevedia vôbec nič a dúfajú, že „tam dole“ sa niečo stane a všetko bude ako kedysi. Degenerácia pokračuje – mnohí, tzv. „lídri a experti,“ už dávno prestali rozumieť princípom tohto sveta, prírode a spoločnosti. Myslia si, že živé organizmy fungujú ako stroje a bezradne stláčajú tlačidlá. Mnohí z nich však prestali rozumieť aj strojom, ktoré vytvorili ľudia. A inteligentné stroje ďalej rozvíjajú svoje schopnosti a ľudia degenerujú. Aspoň tí, ktorých ukazujú v médiách ako strojvodcov lokomotívy, nad ktorou už dávno stratili kontrolu. Myslím si, že sa znovu opakuje to, čo sme v dejinách už videli – vládcovia zdegenerovali, systém sa rozpadol a znovu ho zdola oživili zdravé bunky spoločnosti. Globalizovaný systém sa lokalizuje. Papaláši budú potrebovať pomoc obyčajných ľudí, ktorí ešte nezabudli pracovať, zachovali si zdravý rozum a cit.

obrázok: Stano Lajda