Naše deti získali diplomy, ale nemajú prácu. Takto sa sťažujú niektorí rodičia, ktorí presvedčili svoje ratolesti aby vyštudovali „nejakú“ vysokú školu. Deti sú iné ako boli kedysi. Majú divné otázky a neposlúchajú, sťažuje pani učiteľka pred dôchodkom. Mladí nechcú pracovať v našich firmách, hovoria niektorí manažéri, hľadajúci „produktívne ľudské zdroje.“ To, čo nám roky dobre fungovalo, zrazu neprináša výsledky, sťažujú sa ďalší. Už nedokážem vydržať ten nezmyselný tlak na znižovanie nákladov, ktorý nerešpektuje prírodné zákony, sťažuje sa skúsený technik. Zaspali sme, máme pomalý vývoj nových produktov a nezachytili sme prelomovú technológiu v našom biznise, hovorili mi nedávno vysokí manažéri úspešnej globálnej firmy. Všetko sa mení, staré praktiky a znalosti zo školy nefungujú. „Najlepšie praktiky“ nevedú k najlepším výsledkom. Veľkých a pomalých predbiehajú malí a rýchli. Tradičné organizačné schémy sa rozpadávajú. Staré biznis modely zanikajú. Tých, čo spyšneli, zleniveli alebo zaspali nahrádzajú druhí – v biznise aj v práci. Úspešné firmy hľadajú špičkových ľudí a ostatných odsúvajú na okraj spoločnosti bez šance na prácu.

To, s čím začínam semester, musím na jeho konci revidovať, hovorí mi profesor, ktorý vyučuje nové trendy na univerzite v New Yorku. Nassim Taleb hovorí o čiernych labutiach – nepravdepodobných udalostiach, ktoré sa nepopisujú v knihách a neučia v školách. Nikto ich neočakáva a ony priletia. A prilietajú stále častejšie a vo väčších počtoch. Ľudia sú prekvapení a zmätení. Nevedia správne reagovať. Čierne labute majú rôzne mená – MP3, smart phones, internet of things, additive manufacturing, social networks, clouds, big data, on line world, self service, outsourcing to customer, desintermediation, mass customization a pod.

Aj mnohí tzv. „lídri,“ občas vystrčia nos zo svojich kabinetov a reagujú na nečakané veci slovami o tom, že sú šokovaní, otrasení alebo zmätení. Ľudia však od nich neočakávajú zdieľanie svojej diagnózy, ale úćinnú akciu, čin, zmenu k lepšiemu. Mám rád dobrodružné cesty, kde prekonávame veľké vzdialenosti a výškové rozdiely. Na začiatku sa aklimatizujeme, každý deň sme v inom prostredí a niekdy dostáva zabrať naše telo aj psychika. Niektorí známi mi občas hovoria, že si takto dovolenku nepredstavujú. Radi ležia celé dni pri vode a nechajú sa obsluhovať. Ja by som sa na takejto dovolenke asi zbláznil od nudy. Každý sme iný. Tento svet však nie je pre krehkých ľudí, ktorí majú strach zo zmeny a nestability. Je vhodný pre tých, ktorí zmenu milujú, v turbulenciách, šokoch a krízach nachádzajú zdroj motivácie a sily.

Mnohé veci sa menia a budú mať veľký vplyv na naše životy a prácu. Budeme potrebovať schopnosti sledovať tieto zmeny, správne ich interpretovať a aktívne konať. Konkrétne kroky a akcie sú dôležitejšie ako plány a ich prezentácie. Dnešný svet je viac pre dobrodruhov, ktorí skúšajú a opravujú, ako pre úradníkov, ktorí sa boja urobiť chybu. Mnohí experti vnímajú nový svet iba cez optiku nových technológii alebo materiálov. Dôležité sú však aj kultúrne a spoločenské zmeny, vhodné prostredie a infraštruktúra pre inovácie, nové spôsoby spolupráce a organizácie práce. V novom svete bude viac podnikateľov, ako zamestnancov, viac otázok na zmysel (prečo?) ako na proces (čo a ako?). Viac chaosu a turbulencií ako stability a pokoja. Máme svet rýchlych technológií, ale chýba nám hlavne spomalenie a pokoj. Vieme produkovať stále viac, ale máme menej času na druhého človeka. Okrem prelomových technológií budeme potrebovať viac empatie, súcitu a ochoty pomáhať ľuďom na okraji. Budeme musieť zmeniť prostredie, v ktorom pracujeme a žijeme. Priniesť do neho viac čistoty, nielen v procesoch a produktoch, ale aj vo vzťahoch.

Zmeny sprevádzali ľudi v našej histórii vždy. Dnes však zmeny prebiehajú takou rýchlosťou ako nikdy predtým. Sú ľudia, ktorí tieto zmeny vidia, rozumejú im a prispôsobujú sa. Sú aj takí, ktorí ich vidia, ale nechápu a čakajú návrat starých časov. A sú aj takí, ktorí ešte nevidia „dym a trasúcu sa zem“ a bavia sa podobne ako ľudia v Pompejách v roku 79.

0