Veci sa menia

Svoju diplomovú prácu som písal na písacom stroji a obrázky kreslil s tušom na pauzák. V osemdesiatych rokoch som zo Stuttgartu písal listy a telefonoval manželke zo žltej búdky za päť mariek. Takmer celý život sa venujem priemyselnému inžinierstvu a vidím ako rýchlo sa tento odbor mení. Priemyselný inžinier vždy chodil do dielne, pozoroval stroje a ľudí a zapisoval si analýzy do zošita. Papier, stopky a ceruzku priemyselného inžiniera dopĺňajú dnes technológie virtuálnej reality, on line systémy sledovania a riadenia procesu v reálnom čase. Prácu ľudí dnes nahrádzajú inteligentné stroje a roboty, systémy integrujú digitálne technológie pracujúce v reálnom čase. Využívajú sa roboty, virtuálna a rozšírená realita, aditívne technológie, technológie big data, cloudy a množstvo ďalších prelomových technológií. Tradičné prístupy k ergonómii, analýze a meraniu práce, zlepšovaniu procesov, autonómnej údržbe alebo tvorbe layoutu sa zásadne menia. Pružnosť a rýchlosť procesov sa zvyšuje tak, že priemyselný inžinier, ktorý s tabuľkami a ceruzkou snímkuje proces, postupne stráca uplatnenie. Práca priemyselných inžinierov často opravovala chyby z vývoja a projektovania výrobkov a procesov. Dnes sa presúva do oblasti inovácií a vývoja výrobkov. Priemyselný inžinier redukuje počet súčiastok, interfejsov, operácii – zjednodušuje zložité procesy. Aj pri týchto technológiách podľa mňa však zostane priemyselný inžinier integrátorom, systémovým inžinierom, predstaviteľom zdravého rozumu a zjednodušovania v podniku. Priemyselný inžinier potrebuje hlavne cit pre realitu.

Zaráža ma, že tieto zmeny mnohí nevidia, podobne ako obrovské zmeny v podnikateľskom prostredí, kde sú odstraňované zbytočné medzičlánky, vznikajú samoobslužné systémy a ekonomika zdieľania. Generáciu X nahrádzajú generácie Y a Z. Títo mladí odmietajú staré spôsoby práce a „autority,“ ktoré autoritami nie sú. Celá Európska únia je plná dinosaurov a ich hlavným problémom je nepochopenie faktu, že patria do minulosti.

Včera som dopoludnia v záhrade prehadzoval hnoj. Potom som sa prezliekol a išiel som voliť. Prehadzoval som lístky a cítil som sa podobne ako ráno s vidlami. Ale našiel som lístok so slušnými ľuďmi. Teším sa, že nakoniec uspeli. Zdá sa mi, že mnohí voliči sa vybrali k voľbám tak, ako ja včera do záhrady. Zobrať vidly a prehádzať starý hnoj. Na celom svete prinášajú voľby prekvapenia. Aj Američania sú vydesení z človeka, ktorý klope na Biely dom. Je otázne, či ľudia volia za alebo proti. Istá Američanka povedala, že už má plné zuby tradičných politikov, ktorí iba rozprávajú, sú oddtrhnutí od reality a nevedia riešiť skutočné problémy ľudí. Aj ja si myslím, že potrebujeme viac podnikateľov. Všetci by sme nimi mali byť. A potom budú politici zbytoční. Včerajšie voľby dali takzvaným “štandardným” politikom jasný signál – aby dojedli občerstvenie z volebnej noci a odišli do histórie. Aj so svojimi analytikmi, poradcami, novinármi, komentátormi a politológmi. Zdá sa mi, že najhoršie dopadli farizeji, ktorí najviac klamali. Bolševici lamentujú nad rôznorodosťou parlamentu, lebo oni vedia iba valcovať a hlasovať podľa príkazov zhora. Myslím si, že by tam malo byť 150 rôznorodých názorov, diskusia a hľadanie konsenzu. V záhrade nám tento týždeň rozkvitli jarné kvety a na Slovensko prišla nádej.

Nejaký človek Marián na nás, už pol roka pred voľbami, neustále myslel. Na každom rohu nám oznamoval, že chce niečo robiť zo zdravotníctvom. Už roky v ňom síce pôsobí, ale pred voľbami sa rozhodol, že v ňom urobí poriadok. Mal si ho radšej urobiť vo svojej vlastnej hlave. Jeho šéfovia sa čudovali neúspechu. Vraj všetko robili tak ako vždy a výsledok sa nedostavil. Čo k tomu dodať? Doktor Marián už asi zdravotníctvo nezlepší. Možno by ale vedel svojim kolegom vysvetliť ich diagnózu.

Mnohí sú v šoku, pretože sa dlho nepozerali do zrkadla, nevnímali realitu a dnes sa pohoršujú nad tým, že ich porazil človek, ktorého nazývajú „extrémistom.“ Strojcom tohto prekvapenia sú však práve oni – svojou absolútnou neschopnosťou počúvať a riešiť skutočné problémy obyčajných ľudí a pochopiť kam kráča svet. Som rád, že staré štruktúry odchádzajú. Je zábavné vidieť ich prekvapené tváre, ktoré ešte stále nechápu, že svet bude úplne iný a tradičné politické strany a smiešne figúrky v ňom miesto mať nebudú.

2 Comments on Veci sa menia

  1. Anonym // 8. marec 2016 at 15:53 //

    Tiež som vyštudoval priemyselné inžinierstvo, no bohužiaľ pracujem na inej pozícii, preto ma tento článok zo začiatku veľmi povzbudil. Veľmi si Vás vážim a s nadšením čítam každý Váš blog.
    No tá druhá (politická) časť ma zarazila. Myslím si že ste to stou kritikou prehnal. Veľmi ľahko sa kritizuje, keď človek nikdy nebol v rovnakej situácii. A ešte horšie sa to číta, keď Vás vnímam ako slušného kresťana. Podľa mňa je to prehnane tvrdé.

  2. Ďakujem Vám za názor. Snažím sa politike vyhýbať a ak ste to tam našli, tak skôr ako príklad toho, čo to znamená, ak ľudia ignorujú zmeny okolo seba a zneužívajú náboženstvo v názve politickej strany. Ja nepíšem blogy aby som kritizoval, urážal, alebo sa zapáčil. Jednoducho vyjadrujem svoj názor tak, ako ho cítim a ak to niekomu pomôže, je to dobre. Potešil som sa, že strana, ktorú som kedysi volil, nie je v parlamente a je to to dobré hlavne pre nich – ak sa ešte chcú spamätať tak, ako to vćera napísal Ján Čarnogurský – https://www.postoj.sk/11549/carnogursky-figel-hrusovsky-brocka-abrhan-opustite-vsetky-funkcie
    Za hlúpe správanie považujem, ak niekto míňa obrovské peniaze (neviem odkiaľ) na to, aby na nás vyskakoval z každého billboardu a bannera a oznamoval nám, že chce byť ministrom zdravotníctva. Prekrúžkovať do funkcii by sa mali ľudia svojou prácou. Takže tvrdé nie sú slová, ale pády, ktorým predchádza pýcha a verím, že ich tvrdosť bude mať pozitívny účinok hlavne na postihnutých. Pekný deň :)

Comments are closed.