O inováciách sa toho už veľa popísalo a porozprávalo. Je to téma, cez ktorú sa dajú získať rôzne fondy a dotácie, mnohí o nej píšu dizertačné práce a články, ale sami nikdy žiadnu inováciu do života nepriniesli. Obyčajní ľudia majú pred slovom inovácia niekedy rešpekt, pretože sa často spája s vedou, výskumom a množstvom neznámych pojmov a zložitých definícií.

Som presvedčený, že inovácia je základom zlepšovania života ľudí a podstatou úspešného biznisu, bez ohľadu na veľkosť firmy alebo oblasť podnikania. Spomínam si na svoje začiatky podnikania. Ešte za socíku sme s Milanom Gregorom písali programy, ktoré uľahčovali a zrýchľovali projektovanie výrobných systémov – od rozboru súčiastok, technologických postupov, cez kapacitné výpočty, materiálové toky až k rozmiestneniu strojov. Po revolúcii nám volali z rôznych inštitúcii, aby sme im naše programy predali a tak sme dorábali ovládacie menu (dokonca v ruskom jazyku) a manuál. Keď sa ma prvý zákazník spýtal na cenu, nemal som žiadnu predstavu, tak som povedal sumu, ktorá ma prvá napadla. Bol to asi desaťnásobok môjho mesačného platu a zákazník bez slova súhlasil. A po ňom aj ďalší. Nemali vtedy inú alternatívu, s ktorou by mohli náš produkt porovnať. Otvoril sa trh a my sme začali predávať aj americký profesionálny simulačný program Simfactory. Zase sme patrili medzi prvých v Československu.

Moja spolupráca s Fraunhofer IPA Stuttgart začínala už v roku 1987 a práve v týchto rokoch obhajoval svoju dizertačnú prácu spolupracovník Bernd Becker. Vymyslel asi prvý objektovo orientovaný simulačný systém na svete. Nebudem vysvetľovať objektovo orientované programovanie, ale predstavte si niečo ako Lego, kde môžete z rôznych kociek vytvárať moduly a z modulov rôzne objekty a stavby. Presne takto fungoval náš systém, z ktorého sme v počítači vedeli postaviť celú fabriku a simulovať procesy v nej. Stavebné moduly (stroje, vozíky, sklady, palety) mali rôzne vlastnosti, ktoré sa dali dediť, podobne ako vlastnosti z otca na syna a simulačný model sa staval hierarchicky. Bolo takto možné najskôr urobiť model stroja, potom celej linky a nakoniec celú logistiku fabriky. Skrátka bomba! Náš systém bol naprogramovaný na kultovom počítači Apple Macintosh. Bol to vtedy pre mňa zážitok porovnávať môj prvý personálny počítač IBM 286 s operačným systémom MSDOS s počítačom od firmy Apple, ktorého ovládanie už vtedy pripomínalo dnešné počítače. Steve Jobs sa nesústreďoval ani tak na zarábanie peňazí, ako na dokonalé a prepracované inovácie. A zostala po ňom najhodnotnejšia firma sveta.

Bernd bol rodený podnikateľ a vedľa nášho inštitútu IPA začal budovať vlastnú spoločnosť AESOP GmbH. Prežil som tam krásne obdobie. Bola to firma, kde nebola pracovná doba, zápisy z porád, ani žiadna byrokracia. Iba nádherná práca, v ktorej sa rodil program SIMPLE++. Jeho beta verzia sa prvým zákazníkom predávala za 90 tisíc mariek. Mal som na starosť projekt montáže zadných náprav vo firme Mercedes Benz. Náš program nebol ešte kompletný a bezchybný, ale my sme v ňom už robili projekty u zákazníkov a rýchlo sme odstraňovali nedostatky a chyby. Zákazníci nám zároveň dávali mnohé tipy a nápady, čo im v našom programe ešte chýba. Dnes sa tento prístup volá „minimálne životaschopný produkt“ a open innovation – niečo nové s čím idete na trh, nehanbíte sa za to, ale nie ste na to ešte ani príliš hrdí. A zákazníci vám to pomáhajú opravovať. Bernd vtedy dbal hlavne na to, aby sme boli s našim riešením na trhu prví, čo sa aj stalo. Ešte dôležitejšie však bolo, že sme ako prví mali možnosť zbierať nápady od zákazníkov a integrovať ich do nášho produktu. Náš vývojový tím bol motivovaný, pracovalo sa od rána do večera, sedem dní v týždni. Bez kontroly. Bolo to niečo podobné ako ukazujú vo filmoch kde v amerických garážach vznikali kultové firmy a produkty počítačového priemyslu.

mercedes

Obr.1. Môj prvý model v systéme SIMPLE++ – projekt vo firme Mercedes

Konkurencia sa nechytala a náš program patrí medzi špičku na svete dodnes, aj keď ho už predáva firma Siemens od značkou PlantSimulation. Aj to je osud mnohých inovácií, že sa ich zmocnia veľkí a bohatí hráči. Firma AESOP, aj s našim produktom, prešla neskôr do firiem Tecnomatix, Unigraphics a Siemens.

Naša cena bola vysoká, ale nemali sme na trhu zrovnateľného konkurenta. Vedeli sme pomerne rýchlo nasimulovať akýkoľvek detail a veľmi pružne meniť model podľa priania zákazníka. Keď som v roku 1992 pôsobil na TU Wien, mal som so sebou jednu licenciu nášho systému a asi za 3 mesiace som vtedy postavil model železničnej trate s jednotlivými stanicami a vlakmi medzi Viedňou, Salzburgom a Passau pre Rakúske železnice (ÖBB). Šéf mi dal vtedy takú odmenu, že sa ma moja manželka pýtala, či som vykradol viedenskú banku. V tej dobe som mal v rukách nástroj, ktorý iní nemali. Predstavte si, že sa rozhodovalo o veľkej investícii (montážna linka v Mercedesi, štvorkoľajová alebo vysoko rýchlostná trať ÖBB) a projektanti s investormi potrebovali eliminovať riziká zlej investície, vychytať problémy projektu hneď na začiatku a vybrať najlepší variant. Dnes takéto simulácie možno dokáže urobiť priemerný študent alebo doktorant na každej technickej univerzite.

Podobná situácia sa zopakovala po niekoľkých rokoch, keď Bernd so spoločníkmi, predali firmu AESOP a vo svojej novej firme začali vyvíjať 3D skenovanie. Znovu sme vedeli ponúknuť rýchle a bezkonkurenčné riešenia, hlavne pre automobilky, ktoré často menili svoje linky a stavali nové závody. Za niekoľko dní sme so študentmi zoskenovali výrobné haly, potom sa z 3D skenov urobili 3D objekty a modely. A v tomto virtuálnom modeli sa mohla veľmi rýchlo a presne projektovať nová technológia.

scan

Obr.2. Skenovanie a 3D modelovanie výrobných hál

To sme už mali našu firmu IPA Slovakia. Keď sa dnes spätne pozerám na to, čo nám prinášalo peniaze, tak to boli myšlienky a riešenia, ktoré zákazníkom šetrili peniaze, čas a eliminovali riziko. Keď sme mali niečo nové, za krátky čas s tým prišla aj konkurencia. Často aj za nižšiu cenu. Takto je to však vždy a v každom biznise – z niečoho nového sa postupne stane komodita, ktorú ponúkajú viacerí za stále nižšiu cenu. Vo firme sme sa spočiatku zamýšľali nad tým, ako si ochrániť niektoré myšlienky a riešenia pred kopírovaním a napodobňovaním (priznávam, že sme niekedy kopírovali a napodobňovali aj my). Prišli sme iba na jediný účinný spôsob – inovovať lepšie a rýchlejšie ako druhí, mať náskok v myslení, učení sa a v sledovaní trendov.

Myslím si, že sme ani tak nepredávali produkty alebo služby a pokúšali sme sa zlepšovať život našim zákazníkom. Projektanti v Mercedesi, BMW alebo vo VW mali obavu z toho, že ich zložité technológie a riešenia nebudú správne fungovať a museli v pomerne krátkom čase, vyhodnotiť mnohé varianty. Okrem simulácie nebola iná alternatíva. Náš najviac navštevovaný kurz na IPA – Master priemyselného inžinierstva riešil veľký nedostatok tejto profesie v podnikoch. Podnikateľská univerzita dáva podnikateľom platformu na to, aby sa rýchlo naučili potrebné veci pre podnikanie, aby nerobili zbytočné chyby, aby zvládli inovačné princípy a prepájali sa medzi sebou. Podniky si od nás nikdy nekupovali „Lean six sigmu“ ale zvyšovali sme ich výkonnosť. Nepredávali sme firmám inovačné školenia a metodiky, ale v Akadémii inovácii sme vyvíjali spoločne nové podnikateľské modely, produkty, služby a uvádzali sme ich na trh. Mám pekné spomienky na firmy Linet, Elcom, OMS, Fosfa, I.D.C. Holding, Borcad, 3M, Colognia Press, Embraco, Ipesoft, LKT, a ďalšie.

Vráťme sa k pojmu inovácia. Prečítal som k tejto téme pomerne veľa kníh a niečo som sa snažil aj prakticky urobiť. Pokúsim sa definovať inováciu jednoducho a prakticky:

Inovácia = zvyšovanie úžitku pre zákazníka / odstraňovanie nedostatkov

Ak chceme zvyšovať úžitok pre zákazníka, tak ho musíme poznať. Mali by sme vedieť čo robí, ako vo svojej činnosti využíva náš produkt alebo službu a ako meria svoju výkonnosť. Zákazník má aj svoje problémy a od kúpy našej inovácie očakáva určité prínosy. Je čas po Vianociach a môžeme bilancovať akými úžitkami nás obdarili naši blízki. Niekto dostal oblečenie, ktoré sa mu nepáči alebo je mu malé, iný dostal pracovné náradie, pre svoju prácu alebo hobby. Iný bol obdarený športovým produktom, knihami, relaxačným pobytom alebo kozmetikou.

Zoberme si produkt, ktorý je nám Slovákom veľmi blízky – fľašu s alkoholom. Ako zmerať jej úžitok? Pre niekoho je dôležitá značka. Značka vína alebo destilátu môže vyjadrovať obľúbenú chuť, image alebo vysokú cenu, ktorú ocenia napríklad tí, ktorí si fľaše odkladajú do archívu. Keď mi Marián Filo ukazoval vo svojej pivnici v Čereňanoch drahé fľaše Bordeaux Petrus, mal som pocit ako v trezore nejakej banky. Iným úžitkom vína môže byť chuť k určitému jedlu alebo príležitosti. A priznajme si, že je aj veľká skupina zákazníkov, pre ktorých nie je značka a chuť taká dôležitá, ako samotný účinok alkoholu vo fľaši.

Alkohol má však aj nedostatky alebo škodlivé funkcie – vo väčšom množstve poškodzuje zdravie, negatívne ovplyvňuje schopnosť koncentrácie, obsahuje veľa kalórií, cukrov a pod. A tak vzniklo nealkoholické pivo a nedávno som pil aj nealkoholický sekt.

Toto boli úžitky pre konzumenta alkoholu. Asi iné úžitky by pri výbere fľaše uprednostnil jeho predajca – napríklad maržu, ktorú zarobí na jeho predaji, trvanlivosť, skladovateľnosť, záujem zákazníkov o daný ročník a druh a pod.

hodnota

Obr.3. Zákazník a hodnota pre zákazníka (A.Osterwalder)

Inováciou teda vytvárame hodnoty pre zákazníka, ktorými sa ho snažíme presvedčiť, aby k nám prišiel opakovane nakupovať, aby kúpil a zaplatil. Inovácia vedie k tomu, aby si zákazník vybral náš výrobok alebo službu nielen preto, že sú lacné, ale aby na ňom našiel aj iné výnimočné hodnoty a bol ochotný zaplatiť nám vyššiu cenu. Spomínam si na môjho priateľa Standa Bernarda, keď definoval stratégiu svojho Rodinného pivovaru. Pivu dal svoje meno a povedal si, že bude vyrábať kvalitné české pivo za dobrú cenu. Hneď na začiatku mu niekto poradil, aby slovo primeranú zmenil na čo najvyššiu cenu. Dnes má na svojom pive jednu z najvyšších marží v Česku. Nie je umenie predávať lacno, ale draho. Predávať draho znamená ponúkať zákazníkovi hodnoty, ktoré sú výnimočné a nemá ich každý. Môže to byť značka, image, originálna receptúra alebo chuť, krásny dizajn, obsluha, príbeh a pod. Ukážme si teraz niekoľko príkladov zo života, kde môžeme zákazníkovi ponúknuť vyšší úžitok a redukovať nedostatky.

V reštaurácii hľadáme dobré jedlo, pekný dizajn, príjemné prostredie, kvalitnú obsluhu, dobrý prístup a parkovanie. Nedostatkom dobrého jedla je niekedy jeho vysoká kalorická hodnota, cholesterol a pod. Pri aute chceme mať dobrý výkon, komfort, bezpečnosť, spoľahlivosť, nízku spotrebu a vadí nám chodenie do servisu, emisie, hlučnosť. V nemocnici hľadáme rýchlu diagnostiku, účinnú liečbu, bezpečnosť, empatiu a slušné správanie. Nedostatky v slovenských nemocniciach by sme hľadali len veľmi ťažko. Zdá sa, že idú správnym SMEROm. Úžitkom školy nie je diplom absolventa ani tituly a citácie profesorov, ale znalosti, ktoré umožnia študentovi uplatnenie v živote. Výrobca svetelnej techniky nepredáva lampy ale svetlo, ktoré má rôzne funkcie podľa interiéru alebo exteriéru použitia. Zákazník vzduchotechniky považuje za úžitok kvalitný vzduch pri nízkych nákladoch, výrobca nábytku sa stáva zariaďovateľom interiéru, a pod.

Zhrňme si to. Inovácia je základom zlepšovania vecí a sveta okolo nás. Nie je to ani tak o objave, vynáleze alebo úžasnej myšlienke, ale často o nájdení nového použitia pre to, čo už existuje. Inovácia prináša vyšší úžitok a eliminuje negatívne pôsobenie na človeka alebo prírodu. Za inováciu teda nemôžeme považovať klamstvo, manipuláciu, ohrozovanie zdravia alebo životov ľudí, poškodzovanie životného prostredia pod. Vždy mám preto zmiešané pocity ak bankár rozpráva o inováciách a má na mysli „zapáchajúce“ deriváty v pekných obaloch, ak reklamná agentúra ukazuje „inovatívnu“ reklamu, ktorá klame, finančníci s politikmi nafukujú „inovatívne“ bubliny virtuálnej ekonomiky, lekári „inovatívne“ vyťahujú peniaze z peňaženiek svojich pacientov. Je mi ľúto, keď čítam články o tisíckach bômb, ktoré sa hádžu na ľudí len preto, aby sa mohli vyrábať ďalšie rakety, bojové lietadlá a zbrane. Aj peniaze zo silvestrovských ohňostrojov a svetlíc by sa dali premeniť na niečo užitočnejšie a trvalejšie. Násilné filmy, drogy, hazardné hry a automaty, ktoré ničia ľudí – to nie sú žiadne inovácie.

Sú aj veci, ktoré by sa inovovať nemali. Mali by sme ich prijímať také aké sú, pretože oni nepodliehajú móde ani našim názorom. Sú to všeobecné princípy a hodnoty, ktoré vtlačil do fungovania nášho sveta jeho Stvoriteľ. Pokus o ich „inovácie“ alebo relativizáciu vedie k deštrukcii.

Chcel by som vás, obyčajných ľudí, týmto povzbudil a povedal vám toto: Inovácie nie sú témou iba pre univerzitných profesorov, vynálezcov, veľké a bohaté firmy alebo počítačových startupistov. V každom z nás je inovátor a každý deň máme šancu vymyslieť a urobiť niečo, čo zlepší svet okolo nás. Samozrejme, že na inovácie nestačí len „dobrý úmysel,“ ale aj štúdium nových trendov, citlivé pozorovanie nášho okolia, tvrdá a trpezlivá práca. Myslím si, že každý človek môže byť úspešným podnikateľom, ale nemal by zostať iba pri kopírovaní toho, čo už je a konkurovať len nižšou cenou. Treba vymýšľať výnimočné riešenia, robiť veci lepšie ako je bežné a vyladiť každý detail. Vložiť do toho čo robíme srdce a emócie, sledovať reakcie zákazníkov a upravovať podnikateľský model. Uvediem niekoľko príkladov.

Inovácie a mnísi

Dlhodobé princípy inovácii nachádzame v rôznych mníšskych rádoch, na ktorých základoch vznikala dnešná Európa. Krásnym príkladom sú benediktínske kláštory, ktorých princípy definuje Regula sv.Benedikta. Kapitola 4 popisuje prostriedky dobrých skutkov (úžitky, ktoré môžeme vytvárať našim životom) a ďalšie časti ukazujú ako sa vysporiadať s našimi nedostatkami. Prvá veta kapitoly 48 nám napríklad hovorí, že „nečinnosť je nepriateľom duše.“ Benediktíni majú jasné pravidlá a rytmus života v kláštore, ale každý kláštor je iný. Je to dokonalý príklad inovácii v praxi – spolužitie kňazov, remeselníkov a učňov, prepojenie duchovných činností, čítania a fyzickej práce, rôznorodé činnosti a firmy priamo v kláštore, nezávislosť na financiách zvonka, autonómia, úspornosť a súlad podnikania s prírodou a s človekom. V kapitole 57, O kláštorných remeselníkoch, sa píše: „ Pri určovaní cien sa nesmie votrieť zlo lakomstva, ale nech sa vždy predáva o niečo lacnejšie ako môžu ponúknuť svetskí bratia, aby bol vo všetkom oslávený Boh.“

Münsterschwarzach_Abtei_Luftbild

Obr.4. Tu sa modlia a pracujú benediktíni z Münsterschwarzachu

Pri návštevách benediktínskych alebo jezuitských kláštorov obdivujem obrovskú vzdelanosť, schopnosť inovovať a tvoriť. Bývalý opát kláštora v Münsterschwarzachu, P.Anselm Grün, OSB, s ktorým v júni v roku 2017, pripravujem trojdňové stretnutie na Slovensku, mi v jednom rozhovore povedal: „Mám pocit, že mnohí mladí ľudia majú strach pred životom. Nepreberajú žiadnu zodpovednosť za seba. Zodpovednosť znamená vždy aj – obmedziť a vymedziť sa. Mnohí si chcú dnes nechať otvorené všetky dvere, ale potom ich často dvere udrú do tváre. Je prirodzené pre človeka, aby dospel a prevzal zodpovednosť. Pascal Bruckner, francúzsky filozof, hovorí o infantilizácii spoločnosti. Mnohí by chceli zostať v detskom stave, a vnímajú štát, firmu alebo cirkev ako svoju veľkú matku, ktorá ich živí. Musia však zobrať život do vlastných rúk, namiesto toho aby rezignovali.“

gruen

Obr.5. P.Anselm Grün,OSB

Všimli ste si, ako naliehavo tento benediktínsky mních vyzýva mladých ľudí k proaktivite, podnikaniu a inováciám? Pápež FrantišekEvangelii gaudium hovorí o tom, že povolanie podnikateľa je vznešená práca, ak berie do úvahy vyšší zmysel života. Umožňuje mu skutočne slúžiť spoločnému dobru, a to snahou rozmnožovať dobrá tohto sveta a robiť ich prístupnejšími pre všetkých. Pri inej príležitosti zase vyzdvihol prínos podnikateľov pre spoločné dobro v oblasti ekonomického rozvoja, inovácii a zamestnanosti.

sampor

Obr.6. Priestor slovenských benediktínov v Sampore

Inovátori Antonio, Peter, Róbert, Hanka a ďalší

Otca Antona Srholca na Slovensku asi nemusím predstavovať. Pred pár týždňami mi, aj napriek ťažkej chorobe, poslal krátky pozdrav. Obdivujem jeho obrovskú pozitívnu energiu a optimizmus, ale aj dielo, ktoré robí so svojimi ľuďmi pre „týraných mužov,“ vo svojom stredisku Resoty. Nevymýšľa zložité predpisy, vpustí do svojho domova aj ľudí, ktorí majú vypité a lieči milosrdenstvom. Bol som nedávno v Prahe, kde nám ukazoval zákutia Žižkova bezdomovec Honza. Je to fajn, ak má takýto človek pravidelnú činnosť, ale najťažšie je dostať bezdomovca do tohto štádia. A práve to robí Peter Valíček so svojimi ľuďmi v Greckokatolíckej charite v Prešove. Tí, ktorí sa dokážu dostať zo závislostí a z ulice k opakovanej činnosti, vyrábajú rôzne výrobky a poskytujú služby v pneuservise a v ďalších zariadeniach. Nedávno ma navštívil Robo Braciník a rozprával mi o tom, ako sa kedysi s Ivanom Leitmanom snažili pomáhať „mladým dievčatám z ulice.“ Mnohé z nich sa tam dostali preto, lebo boli už v detstve zneužívané, týrané alebo vyrastali vo veľmi zlých podmienkach. Založili občianske združenie Náruč, kde už roky úspešne pomáhajú takýmto deťom. Podobné inovácie prináša aj Hanka Verešová so svojim tímom v Áno pre život.

resoty

Obr.7. Otec Anton Srholec

Inovátor Mirko Saniga

Mirko Saniga je vedec v Slovenskej akadémii vied, ako docent prednáša študentom, ale venuje sa hlavne prírode a ornitológii. Pochybujem, že niekto na svete vie o murárikovi červenokrídlom viac ako on. Naše spoločné rozhovory a prechádzky v prírode sú pre mňa vždy ako pobyt v sanatóriu. Mirko je obrovský inovátor – pomáha starším a osamelým ľuďom sprostredkovať kontakt s prírodou, deťom otvára brány k poznaniu živočíchov a rastliniek, prináša pokoj, múdrosť a nadhľad medzi uponáhľaných manažérov a podnikateľov. Neviem, aký má plat v SAV, ale viem, že už vydal vyše 60 krásnych kníh. Väčšinu na svoje vlastné náklady. Sám píše texty, robí fotografie aj kreslí obrázky. Jeho murárika používa vo svojich materiáloch firma Fosfa, ja ho nosím na tričku a Milan Zelený na kľúčoch. Pozrite sa na jeho kráľovstvo.

saniga

Obr.8. Mirko Saniga vo svojej záhrade

Rezbár Jaro

Jaroslav Kybák je rezbár, ktorý robí neuveriteľne jemné a prepracované diela. Dnes, keď už aj drevené sochy dokážeme vyrobiť s pomocou NC strojov, posúva tento muž majstrovstvo ručnej práce k výnimočnosti. So svojou šípovou ružou, ktorej listy boli hrubé iba pol milimetra vyhral pred troma rokmi rezbársku súťaž v Londýne. Jedno dielo robí stovky hodín a je len málo ľudí, ktorí dokážu prácu tohto pracovitého invalidného dôchodcu skutočne oceniť. Verím, že podobní inovátori nebudú nikdy nahradení 3D tlačiarňami a robotmi.

lelia

Obr.9. Ľalia z dreva od Jara Kybáka

Inovácie v reštaurácii Living

Môj syn Janko mal od malička sen stať sa kuchárom a mať vlastnú reštauráciu. K naplneniu sna išiel trochu okľukou. Chcel mi urobiť radosť a začal študovať manažment na univerzite. Vyhodili ho a bolo to dobré. Stal sa kuchárom a namiesto zbytočných a nepoužiteľných manažérskych teórii z univerzity sa dnes všetko učí vo svojej vlastnom podniku.

Pri vybavovaní úveru mi predložil svoj plán a hoci nepoznal presnú ekonomickú terminológiu, našiel som tam fixné, variabilné náklady, krycí príspevok aj bod zvratu. Zdravý sedliacky rozum nepustí – musíte predať drahšie ako ste vyrobili a keď zaplatíte nájom a úvery, malo by vám niečo zostať.

Janko

Obr.10: Janko vo svojej reštaurácii

U Janka a jeho spoločníka Lukáša som si všimol niekoľko inovácii:

  • Presne definovali zákazníkov, pre ktorých pripravujú obedové menu.
  • Veľmi detailne sa venovali interiéru reštaurácie, vrátane výzdoby stien, sedenia, kytičiek na stoloch, starostlivo vyberali zariadenia a technológie pre varenie. Výsledkom je aj varenie spôsobom sous vide, ktoré používajú a dokážu tak pripraviť pomerne náročné, chutné a zdravé jedlá, ktoré sú predpripravené pomalým varením vo vákuu.
  • Kuchyňa je spojená s jedálňou a tak môžu kuchári komunikovať priamo so zákazníkmi, podávať a upravovať im jedlo podľa individuálnych požiadaviek. Zároveň musia mať v otvorenej kuchyni čisto a poriadok.
  • Za pár dní si vytvorili internetovú stránku a aktívnu skupinu na Facebooku, interakcia so zákazníkmi im pomohla postupne vylaďovať jedlá podľa ich požiadaviek
  • K obedom začali pribúdať raňajky, firemné akcie, školy varenia, catering na rôzne príležitosti, pečenie vlastného chleba a ďalších výrobkov.

Príjemne ma prekvapilo, aký cit pre inovácie a odlíšenie sa od ostatných reštaurácii podobného typu, prejavili mladí chlapci na začiatku svojho podnikania. Všímam si ich ako študujú nové recepty, prepájajú sa s kvalitnými dodávateľmi mäsa a iných surovín, experimentujú s modernými technológiami prípravy jedla tak, aby bolo čerstvé a vedeli pružne reagovať na želania rôznych zákazníkov.

Števo vytvoril scénu ebikov na Slovensku

Števa Čemana som spoznal ako úspešného manažéra v jednej firme. Jedného dňa vrátil služobné BMW a povedal si dosť! Rozhodol sa, že bude robiť to, čo ho baví a tak, aby bol čo najviac so svojou ženou, deťmi a rodičmi. Ako bývalý pretekár v downhill sa rozhodol pre horské ebiky. Tí, ktorí ešte nevedia, čo je ebike, si to môžu naštudovať na Štefanovej stránke – www.ride.sk.

Za hlavné Štefanove inovácie považujem toto:

  • Veľmi rýchlo sa zorientoval v internetových nástrojoch predaja a začal ich naplno využívať.
  • Ako bývalý manažér z väčších firiem nemal rád byrokraciu, formuláre a schôdze a celú svoju firmu postavil na bezpapierových a cloudových riešeniach typu Basecamp, Salesforce, rozvoz produktov cez mobilné aplikácie a GPS.
  • Okrem spolupráce s renomovanými výrobcami vo svete začal spolupracovať s tímom Patrika Paula na vývoji vlastného ebiku.
  • Buduje komunitu ebikerov a organizuje pre nich rôzne udalosti
  • Vytvára si samoobslužný show room.
  • Vytvoril systém na individuálne úpravy geometrie a komponentov ebiku podľa biometrických parametrov každého zákazníka a jeho individuálnych požiadaviek.
  • Vytvoril systém individuálneho servisu a služieb pre každého zákazníka
  • Števove ebiky prinášajú zákazníkom viaceré úžitky – v danom čase sa dá prejsť dvojnásobná trať, skupina ľudí s rôznou kondíciou dokáže ísť, vďaka výpomoci elektromotora, aj v náročnom teréne spolu, ľudia, ktorí jazdia downhill a sú závislí na lanovke si môžu vyskúšať jazdu „uphill.“

Vďaka týmto krokom vytvoril za 3 roky scénu horských ebikov na Slovensku a stal sa jej najvýznamnejším hráčom.

Ebike_2014

Obr.11. Model ebiku zo štúdia Patrika Paula

Snímka obrazovky 2016-01-03 o 21.37.52

Obr.12. Prispôsobovanie ebiku zákazníkovi vo firme Ride

Aj druhý Števo chcel robiť, čo ho baví

Iný Štefan, otec siedmych detí, tiež opustil prácu, ktorá ho nebavila a začal podnikať. Prvé podnikanie s drevenými hračkami mu nevyšlo, ale druhý pokus bol úspešný. Začal predávať veci pre slovenské domácnosti, ktoré veľké supermarkety nepredávali. S názvom svojej firmy sa veľmi netrápil – otočil svoje priezvisko Súkeník naopak a na svete bola firma Kinekus.

Jeho inovácie sú predovšetkým v tomto:

  • Vytvoril sortiment, ktorý nakupuje každá typická slovenská rodina a medzinárodné obchodné siete ho v ponuke nemali.
  • Vo firme sa snaží vytvárať kultúru slušnej firmy s kresťanskými princípmi, čo sa prenáša aj do pozitívneho vzťahu k zákazníkom.
  • Vytvoril rôzne komunikačné kanály ku zákazníkom – vlastný časopis, sociálne siete, virálne reklamy.
  • Štefan neustále vymýšľa nové produkty a služby, aby sa odlíšil od druhých. Odlišuje sa aj tým, že v nedeľu (s výnimkou striebornej a zlatej) má svoje obchody zatvorené.

V čase, keď Baumax zatvára svoje obchody na Slovensku, firma Kinekus expanduje zo Žiliny, cez Bratislavu až po Košice.

Snímka obrazovky 2016-01-03 o 22.07.29

Obr.13. Návrh osvetlenia nových obchodov Kinekus od firmy OMS Lighting

Zákusky od Ivanky

Ivanka Tvrdovská prišla do našej Podnikateľskej univerzity s tým, že by ju bavilo viac piecť koláče a zákusky ako riešiť problematiku štandardov kvality. Tituly Ing ani CSc jej nepomohli a musela si dorobiť tak, ako môj syn, učňovskú školu. Jej inovácie vznikali postupne:

  • Koláče a zákusky podľa tradičných receptov, z kvalitných surovín a bez chemických konzervantov, jednoducho poctivé zákusky.
  • Vytvorila si internetovú stránku, letáčiky a v dedine Štiavnik začala piecť a predávať krásne nazdobené zákusky výbornej chuti pre náročnejších zákazníkov, ktorí zaplatia za kvalitu aj vyššiu cenu.
  • Postupne vytvorila štýlovú kaviareň, pekné kolekcie zákuskov zabalené ako bonboniéry, torty a candy bary na svadby a iné príležitosti s mimoriadnym dizajnom a kvalitnými surovinami.
  • Cez spokojných zákazníkov sa postupne začali zvyšovať objednávky a budovať stabilný trh.

Snímka obrazovky 2016-01-03 o 22.44.44

Obr.14. Zákusky od firmy Tvrdovski

Romana a jej lízatka

Romana Machová bola úspešná manažérka v nadnárodnej firme. Odišla z dobre plateného miesta a začala v Trnave vyrábať cukríky a lízatka s bylinkovými chuťami.

Nedávno som ju navštívil a vo svojom malom kráľovstve vyzerala šťastná. nezaprela svoju minulosť – všade mala poriadok, vizuálne štandardy a normy. Jej inovácie sú v tomto:

  • Produkty na prírodnej báze bez chemických prísad – bylinky, med, chilli, škorica, brusnice, zázvor, ovocie, trstinový cukor.
  • Zdravé produkty z prírodných surovín – orechy, kokos a iné.
  • Predaj cez komunity farmárov, gazdov a bio štýlu.

Obr.15. Romanka vo svojom kráľovstve

Emilove sady

Emil Schultz prišiel do našej Podnikateľskej univerzity medzi podnikateľov – technikov a postupne nám odkrýval tajomstvá pestovania jabĺk, čerešní a broskýň vo svojom ovocinárskom družstve OVD. Získal si náš rešpekt a začal vytvárať zaujímavé inovácie:

  • Investoval do najmodernejších technológii šetrného pestovania ovocia a neustále študuje najnovšie svetové trendy.
  • Snaží sa odstraňovať medzičlánky a budovať vlastný priamy predaj a samozber.
  • Časť ovocia spracováva do ďalších produktov – detská výživa, šťavy, sušené jablká a pod.
  • Vytvoril značku Emilove sady, má pevné kresťanské zásady v podnikaní a buduje okolo seba komunitu verných fanúškov a partnerov.
  • Prepája sa s ďalšími podnikateľmi (napr. Jožko Vozár) v poľnohospodárstve, zdieľajú drahé technológie a spoločne prenikajú aj do zahraničia.

Snímka obrazovky 2016-01-03 o 21.55.40

Obr.16. Emilove jablká

Rodinný pivovar Bernard

Standa Bernard je fajn chlapík. Mám rád pivo, ktoré nesie jeho meno. Jeho inovácie sú:

  • Okolo svojho produktu vytvoril príbeh, kult, napísal knihu, komunikuje na sociálnych sieťach, organizuje festivaly a súťaže.
  • Používa lacnú a veľmi účinnú virálnu reklamu – billboardy, sociálne siete, video.
  • Vytvoril nové druhy piva s novými chuťami, kvalitné nealko pivá, pivové ovocné nápoje, pivo „svářák“ na zimu, silné pivá ako alternatívu vína k jedlu a pod.
  • Nedostatok peňazí na pasterizačnú technológiu na začiatku podnikania ho priviedol na riešenie trvanlivosti piva s pomocou mikrofiltrácie, ktorá vysokou teplotou neničí zdravé prvky v pive.
  • Vytvoril nový dizajn obalov, fliaš, pohárov, etikiet, vlastných predajní a reštaurácii.

bernardx

Obr.17. Standa Bernard a jeho pivá

bernard

Obr.18. Standova reakcia na štrajk lekárov v Čechách (zároveň si podal prihlášku na medicínu na Západočeskej univerzite)

Zbyněk a Linet Group

Nedávno som hovoril so Zbyňkom Frolíkom a navštívil jeho firmu. Firma Linet oslavuje 25 rokov. Vznikla v ruinách starého poľnohospodárskeho družstva so štartovacím kapitálom 400 tisíc korún a dnes patrí k najväčším výrobcom nemocničných lôžok na svete. Tu sú len niektoré z množstva inovácii:

  • Pri inovácii postele Eleganza sme poslali do nemocnice študentov s kamerou a detailne sme popísali a analyzovali všetky procesy a problémy súvisiace s lôžkom – napr. pády z postele, samoobsluha a mobilizácia pacienta, čistenie a nastavovanie postele, manipulácia s pacientom a pod. Linet sa vždy snažil namiesto „predávania postele“ riešiť problémy pacienta, nemocnice a jej personálu.
  • Pri inovácii postele a jej výrobe sa využívali znalosti z rôznych oborov – takto vznikla unikátna zdvíhacia jednotka, ale aj výrobný koncept inšpirovaný automobilovou výrobou.
  • Linet sa snažil s lôžkom Multicare vytvoriť najvyšší segment na trhu. Otváral si tak dvere k náročným zákazníkom podľa Zbyňkovho hesla „chceme byť predmetom túžby,“ ale aj k najnovším technológiám. Produkty, ktoré sa spočiatku kvôli vysokej cene veľmi nepredávali, dnes dominujú na americkom trhu.
  • V Linete sa vždy dával veľký dôraz na priemyselný dizajn a najmodernejšie technológie v konštrukcii aj vo výrobe lôžka. Všetky kľúčové procesy sú monitorované a riadené v reálnom čase a firma je extrémne pružná.
  • Zbyněk bol vždy zástancom zdravého rozumu namiesto „módnych teórií“ vyčítaných z kníh.

linet stary

Obr.19. Starý a nový Linet

multicare-le-image

Obr.20. Inovácie Multicare

Linet2

Obr.21. Výroba v Linete

Tabule Linet

Obr.22. On line sledovanie procesov v Linete

Vlado a OMS

Vlado Levársky je bývalý učiteľ z gymnázia. Keď začal podnikať, nevedel ešte presne čo to bude a tak firmu nazval OMS – Obchodno marketingová spoločnosť. A tak aj bolo na počiatku – kúpil lampy v Taliansku a predal ich v Rusku. Podobne ako Linet, aj firma OMS Lighting vznikla na mieste bývalého poľnohospodárskeho družstva.

Pri mojej prvej návšteve som mal pocit, že som v zanedbanej čínskej fabrike – vo výrobe bol chaos, veľa manipulácie a improvizácie, montovalo sa na drevených kozách, všade bolo veľa materiálu. Za pár mesiacov som však firmu nespoznával – ľudia na čele s výrobným riaditeľom Palom Michalicom sa rýchlo učili. Vytvorili výrobné bunky, logistické toky, pružné zariadenia na výrobu v malých dávkach.

Nikdy nezabudnem na jeden rozhovor s Vladom. Diskutovali sme o tom, ako robiť inovácie a on zrazu vykríkol – bude to LIC! Vždy, keď ho niečo nadchlo, začal kričať a keď som prišiel na ďalšiu návštevu, bolo to hotové. Vyhrabal nejaký môj článok alebo poznámky z debaty, chytil sa jednej myšlienky a už ho nikto nezastavil. Takto vzniklo Inovačné centrum LIC (Lighting Innovation Centre). Rýchlo pochopil, že nestačí vyrábať a predávať lampy, ale treba navrhovať, vyvíjať a predávať svetlo.

Dnes sú z pôvodného OMS tri firmy:

  1. Firma, ktorá robí inovácie a vývoj v oblasti svetla – ilumtech.eu
  2. Firma, ktorá robí komplexné projekty – http://www.sleprojects.com
  3. Firma, ktorá vyrába svetelnú techniku – http://www.omslighting.com/

OMS

Obr.23. Stratégia OMS

OMS je plná inovácii, tu sú niektoré z nich:

  • Presne definovaná a konfigurovateľná hodnota pre zákazníka LQS – Lighting Quality Standard (jasne definované a merateľné parametre kvality osvetlenia pre zákazníka). Vychádza sa z toho, že zákazník si nekupuje lampu, ale svetlo, ktoré musí mať merateľné parametre kvality. OMS ich definovala v šiestich oblastiach – 6E (Ergonomics, Efficiency, Emotion, Esprit, Ecology, Exceptionality).
  • Firma OMS zvolila nové spôsoby komunikácie so zákazníkmi – virtual 3D lighting show, sociálne siete. V kamióne vybudovali 3D kino s prezentáciami LQS pre rôzne typy aplikácií – kancelárie, hotel, priemysel, obchod. Prvá návšteva bola na výstave osvetlenia vo Frankfurte a odvtedy kamión brázdil európske mestá, kde priamo kľúčovým zákazníkom prezentoval svoje riešenia.
  • OMS inovuje na úrovni celého podnikateľského systému.
  • Extrémna flexibilita vo vývoji aj vo výrobe.
  • Sledovanie a prispôsobovanie sa najnovším transformačným a technickým trendom.
  • Silné prepojenie na priemyselný dizajn, výskum a vývoj.

Zbyněk aj Vlado mi vždy pripomínali tvrdohlavého Steva Jobsa – snažili sa robiť dokonalé veci a byť najlepší na svete. Myslím si, že sa im to darí – exportujú do celého sveta, budujú výrobné závody v zahraničí, udávajú trendy v inováciách.

why-is-oms-one-of-the-technology-leaders-in-the-lighting-industry-53-638

Obr.24. Konfigurátor LQS

LIC

Obr.25. Lighting Innovation Centre

Štefan a horalky

Štefana Kassaya poznám dlho a nedávno sme spolu napísali knižku Dialógy. Spomínam si na mnohé inovácie v jeho firme I.D.C.Holding:

  • V období, keď prichádzali na Slovensko obchodné reťazce s tlakom na ceny potravín, stúpali ceny vstupov a prichádzali nadnárodní hráči v oblasti cukroviniek, začali inovácie, ktoré zásadne znížili náklady, kvalitu a pružnosť firemných procesov v závodoch Pečivárne Sereď a Figaro Trnava.
  • Vznikli ďalšie zaujímavé produkty – lízatka vyrábané špeciálnou ručnou technológiou ako reklamné predmety s logami firiem, pro bio produkty Dr.Ebi, čokoládové figúrky a dezerty.
  • Podobne ako u Standa Bernarda, aj firma I.D.C. Holding, dokázala premeniť nevýhodu na príležitosť – na nevyužitej linke na tvrdé cukríky sa začali vyrábať produkty Verbena. Patrik Paul navrhol pekné obaly a logo, vznikli zaujímavé bylinkové chute a uvedenie na trh prebiehalo cez lekárne.
  • Podarilo sa zachovať tradičné produkty Tatranka, Horalka, Mila rezy, Kavenky a zároveň zmodernizovať ich obaly, výrobu a logistiku podľa nových trendov. Ich predaje neustále rastú.
  • Firma odolala tlaku zahraničných investorov a dnes buduje v Seredi jeden z najmodernejších závodov v strednej Európe.

Snímka obrazovky 2016-01-03 o 20.52.25

Obr.26. Produkty Verbena

Ivan a jeho sedačky

Ivan Boruta je konštruktér telom aj dušou. S dizajnérom Jirkom Španihelom sa podieľal na vývoji prvej generácie nemocničného lôžka vo firme Linet. Neskôr s Jirkom vytvorili vlastné dizajny a riešenia gynekologických a pôrodníckych kresiel. Tam už filmovanie s kamerou nebolo také jednoduché 🙂

Tu sú hlavné inovácie firmy Borcad:

  • Z klasického gynekologického kresla vznikla ambulancia. Káble a rôzne prístroje sa integrovali do kresla, zmenšila sa potrebná plocha (a náklady na prenájom), zlepšila sa hygiena a čistenie, optimálna ergonómia skrátila potrebný čas na vyšetrenie. Firma vytvorila najvyšší segment v oblasti gynekologických kresiel na svete.
  • Po zvládnutí dizajnu, technického vývoja a výroby sofistikovaných kresiel si Ivan so svojim tímom uvedomil aj ďalšie príležitosti pre „technológie sedenia.“ Začali vyvíjať a vyrábať sedačky do regionálnych vlakov, neskôr do luxusných vlakov Pendolino, Leo Expres, Siemens, Ruské železnice a pre ďalších svetových hráčov.
  • Priemyselný dizajnér spolupracuje v inovačnom tíme so špičkovými technikmi a obchodníkmi a výsledkom sú riešenia, ktoré predstihujú najlepších svetových hráčov.
  • Používajú najmodernejšie inovačné metodiky a riešia protirečivé zadania – nízka hmotnosť/vysoká pevnosť a pod.
  • Firma Borcad dnes buduje nové inovačno – vývojové centrum a Ivan, vášnivý letec, sníva, že raz budú vyvíjať a vyrábať sedačky do lietadiel.

Height-adjustable gynecological examination chair (electric, 3 sections)

Obr.27. Gynekologické riešenie Gracie od firmy Borcad

Snímka obrazovky 2015-10-02 o 15.24.27

Obr.28. Sedačky z Borcadu

Ivan a zlepšovanie sveta

Ďalším Ivanom, ktorého som pri práci na inováciách stretol, bol Ivan Baťka. Tento majiteľ Rádia Impuls z Prahy kúpil skrachovanú chemičku Fosfa v Břeclavi. Nerozumel chémii ani fosfátom a to bola na začiatku jeho veľká výhoda pri inováciách. Neriešil prečo sa niečo nedá, ale hľadal nové príležitosti s vyššou pridanou hodnotou. Spomínam si na naše spoločné diskusie, keď Ivan vášnivo hovoril o tom, ako treba zlepšovať svet a odstraňovať z neho klamstvo, manipuláciu, zneužívanie ľudí, hlad a ničenie životného prostredia niektorými globálnymi firmami, ktorých výrobky sa kedysi hádzali z bombardérov na Vietnam a dnes sa používajú v poľnohospodárstve.

Firma Fosfa neuveriteľne rastie, z Břeclavi vybudovali podniky v Kazachstane aj v Nemecku, vyše 75% tržieb dnes tvoria nové produktové skupiny, ktoré vznikli v inovačných projektoch.

Feel

Obr.29. Produkty Feel eco

Tu sú niektoré inovácie z Fosfy:

  • Silné zameranie na zvyšovanie produktivity procesov, odstraňovanie plytvania, flexibilitu a riadenie v reálnom čase.
  • Z pôvodne vyrábanej kyseliny fosforečnej vznikli úplne nové skupiny finálnych produktov, ktoré pôvodne vyrábali zákazníci firmy Fosfa – ekologické detergenty pod svetovo registrovanou značkou Feel eco, hnojivá, potravinárske produkty, kozmetika a ďalšie. V projektoch sme detailne analyzovali trhy, zákazníkov, konkurenčné riešenia a vytvárali sme úplne nové a výnimočné koncepty – od obalu, cez zloženie výrobku až po jeho spôsob predaja.
  • Firma je orientovaná na fungovanie v kruhu, recykluje a využíva svoje odpady na ďalšie inovácie. Kogeneračné jednotky a ďalšie technické riešenia nielen, že znížili náklady na energie, ale firma dnes predáva vlastnú elektrickú energiu a buduje vertikálne farmy na pestovanie šalátov a byliniek.
  • Firma založila Fosfa univerzitu, ktorú musí absolvovať každý spolupracovník. Okrem rozvoja firemnej kultúry a znalostí sa v nej riešia dôležité firemné projekty.
  • Ivan zásadne odmieta akékoľkvek korupčné e neférové praktiky v biznise a pomáha v mnohých charitatívnych projektoch.

Martin a priemyselný dizajn

Martin Tvarůžek je zvláštny priemyselný dizajnér – začne kresliť, až keď pochopí ako zákazník používa produkt, ako sa opravuje, montuje, vyrába a transportuje. Je nesmierne kreatívny, ale premýšľa hlavou zákazníka, rozumie marketingu, obchodu, je dobrý technik, inžinier aj dizajnér. Vie ľudí počúvať a spájať návrhy do konceptov, nad ktorými mnohí experti žasnú. Jeho najväčším problémom je, že mu priemerní ľudia nerozumejú a on s nimi zbytočne stráca čas. Tu sú niektoré z Martinových inovácii:

  • On nie je „kreslič,“ ako niektorí zákazníci vnímajú priemyselného dizajnéra – on je inovátor a integrátor, ktorý prepája zákazníkov, obchodníkov, marketing, vývoj, výrobu aj nákup. Vie integrovať rôzne disciplíny a zákazník by mu mal zaplatiť viac za jeho otázky ako za samotný dizajn, pretože ho väčšinou posunie tam, kam by sám nikdy neprišiel.
  • Videl som Martinove riešenia v praxi – niekde sa radikálne zvýšil predaj, inde sa zjednodušil servis výrobku alebo jeho výroba. Martin riešil v dizajne aj to, aby sa zmestilo viac výrobkov na kamión a znížili sa náklady na dopravu. Videl som jeho dizajn obrábacích strojov, za ktorý vyhral Red Dot, ale videl som aj jeho najnovšie dizajny, ktoré prinesú revolúciu vo výrobe. Teším sa na to, že môžem spolupracovať s takýmto bláznom a inovátorom, ktorý otvára oči, aj keď mnohí ešte nechápu, že im otvára dvere do nového sveta.

tvaruzek

Obr.30. Martin Tvarůžek s priateľkou Markétou preberá Red Dot

Rozdiel medzi úspechom a neúspechom

Asi pred 8 rokmi sme začali spolupracovať s Jardom Drahošom, majiteľom tlačiarne Finidr v Českom Tešíne. Tlačiareň nemá svoj produkt, ale poskytuje služby – vytlačenie a „zmontovanie“ knihy. Obdivoval som na Jardovi, s akým dôrazom sa snažil uplatniť vo svojej firme najmodernejšie postupy na zvyšovanie kvality, výkonu a skracovanie priebežných časov, ktoré sa vtedy používali hlavne v automobilkách a tlačiari tvrdili, že „sú iní.“ Aj boli a mnohí sa bránili zmenám. Jardo ich trpezlivo presviedčal alebo vymieňal. Dôraz sa kládol na poriadok, vizualizáciu, sledovanie celkovej efektívnosti kľúčových zariadení, skracovanie časov na ich prestavenie, kvalitu v procese (Six Sigma), TPM, tímovú spoluprácu a pod. Tu som si znovu uvedomil, aké dôležité je, keď má firma jedného majiteľa, on sa jej venuje, rozumie detailom a má vysoko postavené ciele. Firma sa postupne stala najlepšou tlačiarňou kníh v regióne strednej Európy. Po čase som navštívil podobnú, konkurenčnú, tlačiareň. Mali podobné technológie, podobných zákazníkov, ale zásadne odlišné výsledky. Majiteľ bol ďaleko, manažment bol nejednotný, všade bol neporiadok a množstvo rečí „ako sa niečo nedá.“

Snímka obrazovky 2016-01-04 o 8.52.00

Snímka obrazovky 2016-01-04 o 8.51.18

Obr.31. Rast firmy Finidr

Jedným z prvých veľkých projektov, asi pred 18 rokmi, bola firma ETA Hlinsko. Bola to veľká a slávna firma s niekoľkými závodmi, klesali jej však zisky a stále viac výrobkov nakupovali v Číne. Nastúpil krízový manažment a robili sa zásadné zmeny v organizácii firmy a výrobkovom sortimente. Okrem iného sme vtedy inovovali vysávač a prvý krát som si videl, akým prelomom bolo, keď v jednom tíme spolupracovali ľudia z rôznych oddelení a budov – obchod, servis, marketing, vývoj, konštrukcia, technológia, výroba, nákup a pod. Predtým si posielali dokumenty a organizovali „oponentské rady.“ Vysávač sa podaril, ale firma ETA to nakoniec neprežila. Menili sa jej majitelia aj stratégie a pred niekoľkými rokmi skončila.

eta

Obr.32. Inovácia vysávača vo firme ETA

Výrobcovia nábytku to mali na Slovensku vždy ťažké. Konkurencia bola veľká a trh malý. Dlhé roky sme spolupracovali s firmou Vital v Žiline, ktorá približne každých 5 rokov musela zásadne zmeniť svoju stratégiu a inovovať. Z lokálneho hráča sa postupne stával exportér, zo sériovej výroby katalógového nábytku sa vytvoril modulárny nábytok. Neskôr sa firma zmenila na zariadovateľa interiérov na zákazku a musela zásadne zmeniť aj svoje procesy na projektovo – zákazkovú výrobu. Nároční zahraniční zákazníci vytvárali tlak na termíny, kvalitu aj cenu a ľudia vo firme sa prispôsobovali veľmi pomaly. Majitelia neboli jednotní, spoločné riešenie skutočných problémov zákazníkov nahradila emailová komunikácia o interných procesoch. Chýbala flexibilita a zmeny neboli dostatočné razantné a rýchle. Nedávno firma skončila.

vital

Obr.33. Inovácie vo firme Vital

Spomínam si na jedného zákazníka Vitalu – spoločnosť 3070 so sídlom v Bratislave. Mali dobrých obchodníkov, architektov a dizajnérov na čele s Braňom Polákom. Získavali objednávky po celej Európe a na kľúč projektovali a zariaďovali obchody s elektronikou pre svetové značky. Dnes už robia aj hotely a ďalšie projekty. Výrobné kapacity nakupovali od rôznych slovenských dodávateľov a sústredili sa na zákazníkov. A rástli na celoeurópskom trhu veľkou rýchlosťou.

Z nábytkárov som mal možnosť spolupracovať aj s firmou Decodom v Topoľčanoch. Vladimír Šrámek vraj kedysi načmáral na flipchart bankárom svoju stratégiu záchrany skrachovanej firmy Mier Topoľčany. Oni nemali na výber a dali mu zelenú. Nemal manažérov, tak firmu viedli majstri, ktorí sa rýchlo učili a postupne sa stali výbornými vrcholovými manažérmi. Vladimír Šrámek dobre poznal nielen slovenský, ale aj nemecký trh, ktorý mu otvoril starý nemecký partner. Nerobil všetko, ale vybrali si jeden segment a sústredil sa naň – boli to kuchynské linky. Keď prišla kríza a všetci v panike čakali „ako to dopadne,“ Šrámek odstraňoval medzičlánky a budoval vlastnú obchodnú sieť. Jeho ľudia si na workshopoch podrobne zapisovali a všetko rýchlo zavádzali do života. Videl som len málo firiem, kde ľudia zbytočne nerozprávali, „že to nejde a oni sú iní,“ ale rýchlo urobili, čo bolo treba (zaradil by som tam napríklad Linet, Borcad, Fosfu, OMS alebo Finidr). Vyladili každý detail a podobne, ako Finidr, Linet a ďalší, sa snažili sledovať a riadiť procesy v reálnom čase.

Aký je teda rozdiel medzi úspechom a neúspechom? Pokúsim sa zhrnúť niektoré moje skúsenosti:

  • Zjednotenie ľudí, aby spoločne ťahali jedným smerom. Firma s jedným vlastníkom má v tomto prípade výhodu. Niekedy nie je čas a musí nastúpiť krízový manažment, aby firmu zachránil – napr. Tatra Kopřivnice v posledných rokoch.
  • Nestrácať čas zbytočnými diskusiami a prezentáciami, aké je niečo zložité a nemožné, ale urobiť to čím skôr a neuspokojiť sa s polovičatým riešením. Doťahovať veci do konca a vyladiť všetky detaily.
  • Neuspokojiť sa s prvými úspechmi, ale stavať si ďalšie méty a tvrdo a trpezlivo na nich ďalej pracovať.
  • Vyberať si správnych ľudí a zbavovať sa tých, ktorí veci brzdia, nechcú, nemajú vnútornú integritu a charakter a nie sú profesionáli v tom, čo robia.
  • Poznanie zákazníkov a schopnosť objavovať príležitosti a trendy na trhu je úplne zásadná, myslím si, že ešte dôležitejšia ako vyladené a optimálne interné procesy. Trh sa však dnes veľmi rýchlo mení, prichádzajú prelomové technológie a vzniká množstvo situácií, ktoré sa ťažko predpovedajú a plánujú. Treba budovať silnú schopnosť citlivo vnímať zmeny v okolí, proaktívne konať, vedieť sa rýchlo a odvážne rozhodovať, učiť sa a vedieť aj rýchlo opravovať nedostatky a chyby, ktoré v takomto turbulentnom prostredí vznikajú.
  • Mohol by som pridať ešte ďalšie body, ale uvediem už iba tento – som presvedčený, že dlhodobo sa nedá dosahovať úspech v podnikaní tak, že neprospievame ľuďom a prírode, že ideme proti princípom, na ktorých stojí tento svet. Mám na mysli nielen zákazníkov, ale aj spolupracovníkov, ktorých by sme už konečne mohli prestať nazývať zdrojmi, obchodných partnerov a dodávateľov. Keď premýšľam nad ľuďmi, ktorých som spomenul v tomto príspevku, tak som presvedčený, že ich hlavnou motiváciou neboli tržby ani EBIT, ale robia jednoducho niečo, čo majú radi a nachádzajú v tom vyšší zmysel. A všetci majú pevné morálne zásady.

Kedysi som vypracoval katalóg 40 inovačných princípov. Niektoré z nich sú použité v uvedených príkladoch – vytvor vyšší segment, zmeň produkt na službu, premeň nevýhodu na výhodu, pridaj emócie, zmysel, zvýš výkon zákazníka a daj mu konkurenčnú výhodu, podpor ekológiu a zdravý životný štýl, odstráň zbytočné medzičlánky, inovuj celý podnikateľský model, kustomizuj, vytvor príbeh a buď predmetom túžby, odstráň škodlivé funkcie, vytvor samoobsluhu, pridaj umenie, dizajn, hľadaj inšpirácie v iných oboroch, vyrieš protirečenia, a pod.

Dočítali ste až sem? Výborne! Nechcel som vás poúčať, ale dodať vám na začiatku roka 2016 energiu a silu. Chcel som ukázať, že inovácie zlepšujú život, nedá sa bez nich dlhodobo podnikať a nepotrebujeme na ne vlastniť výskumné laboratóriá, patenty ani milióny na účtoch.

Tak do toho priatelia! Držím vám palce. Stretneme sa na seminároch o budúcnosti v Žiline a v Zlíne.

1