Rok milosrdenstva

Nevidíme Boha, ale Biblia nám veľa hovorí o jeho povahe trpezlivosti a milosrdnosti a každý z nás môže denne zakúšať Jeho pomocnú ruku. Niekedy sme krutí a nemilosrdní k druhým ľuďom, vyčítame a nevieme im odpustiť chyby, ktoré máme aj my sami. Milosrdenstvo neznamená zmierenie sa so zlom, ale jeho premenenie na dobro. Sequere me, povedal Ježiš vyberačovi daní a ten ho nasledoval. Milosrdenstvo znamená nezávidieť, priať dobro druhému človeku a mať súcit s jeho trápením.

Evanjelista Lukáš píše: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.” (Lk 6, 37 – 38).

Pápež František vyhlásil od 8.11.2015 do 20.11.2016 za Svätý rok milosrdenstva a hovorí: „Toto je slepá bieda – považovať za cieľ vlastného života materiálne bohatstvo, hľadanie moci a pôžitku a zotročovanie života blížneho na dosiahnutie týchto cieľov…“

Svätý Otec sa obracia k zločineckým skupinám, aj k tým, ktorí páchajú korupciu. Nie preto, aby ich káral a zatracoval, ale aby ich pozval, ako Ježiš Zacheja – na obrátenie a zmenu svojho života a hovorí nám: „Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku.“

Ľudia občas veľmi kriticky posudzujú druhých v ich neprítomnosti. Je to pohodlné a často aj príjemné, lebo druhá strana sa nemôže brániť. Kritici majú niekedy pocit, že oni sú tí lepší, svoje vlastné chyby často skrývajú za zveličovanie nedostatkov druhých. A keby aj hovorili pravdu, aký zmysel má hovoriť o nedostatkoch bez prítomnosti toho, koho sa týkajú? Kto nedostane spätnú väzbu, ten si asi svoju chybu ani neuvedomí a nemôže ju napraviť.

Milosrdenstvo je základom toho, aby sme zlepšovali svet okolo seba. Jeho prvým krokom je uvedomenie si chýb a nedostatkov, ktoré má každý z nás. Našim povzbudením môžu byť príbehy z Biblie, kde Ježiš veľmi tvrdo a nekompromisne vystupoval voči hriechu, ale neodmietol žiadneho hriešnika. To, že sme urobili chybu, ešte neznamená, že ju nemôžeme napraviť. To, že sme sa pošpinili, ešte neznamená, že sa nemôžeme očistiť. Z nesprávnej cesty sa môžeme vrátiť, tak ako mnohí iní pred nami. Aj oni všetci dostali šancu milosrdenstva, odpustenia, prijatia.

To, ako oslovoval Ježiš tých, ktorí stáli v kúte a na okraji spoločnosti, môže robiť každý z nás. Nezatracujme niekoho, kto robí chyby, padá a nemá pevnú vôľu. Pomôžme mu.

V Knihe žalmov sa hovorí: „Pán zachováva vernosť naveky, utláčaným prisudzuje právo, hladujúcim dáva chlieb. Pán vyslobodzuje väzňov, Pán otvára oči slepým, Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých. Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, ale hatí cesty hriešnikov“ (Ž 146, 6 – 9).

Z dieťaťa nevychováme dobrého človeka iba výčitkami a kritikou, z učňa nespravíme majstra tým, že ho budeme karhať za to, čo nevie, zločinca nenapravíme tým, že ho zatratíme za jeho zločiny. Máme na to celý rok, aby sme hľadali cestu k náprave seba samého, aby sme sa trénovali v cnostiach, ktoré vo svojej knihe popisuje Alexandre Havard – rozvážnosť, odvaha, miernosť, spravodlivosť, veľkodušnosť a pokora. Tento čas máme aj na to, aby sme dopriali druhým to, čo my sami nemáme, aby sme boli dobroprajní a tešili sa z úspechov a rastu ľudí okolo nás. Aby sme boli trpezliví a milosrdní, vedeli odpúšťať nedostatky a chyby druhých voči nám, aby sme vedeli prijať druhého človeka takého aký je a pomohli mu, nech v ňom rástie viac dobrého ako zlého. Skončil sa rok 2015. Bol to asi jeden z najlepších rokov v histórii Slovákov a v prvý deň nového roka nás vítajú takéto titulky: „Stredná Európa sa ponorila do tieňa, teroristická hrozba je na najvyššej úrovni, Európu ovláda politika strachu.“

Nenechajme si ten rok pokaziť, pápež František ho otvoril slovami o tom, aby sme nezabúdali na „veľké gestá dobroty, lásky a solidarity“, ktoré sa nedostávajú do titulkov, ale „tieto známky lásky nemôžu a nesmú byť zatienené tyraniou zla.“ Veru, nech si kuvikovia píšu čo chcú, my sme vstúpili do roka milosrdenstva a tešíme sa naň.