Nič nie je nemožné

Vidím veľa ľudí, ktorí nadávajú a kritizujú veci okolo seba, ale oni sami sú paralyzovaní a nič aktívne nerobia. Rozprávajú ako obete a ukazujú na druhých. A pritom sú zdraví a schopní robiť také veľké veci, o ktorých ani sami netušia. A ani sa o to nepokúsia. Mám radšej proaktívnych a kreatívnych ľudí. Keď im poviete, že je niečo nemožné, tak to určite skúsia. A skúšajú dovtedy, kým problém nevyriešia. Bol som pred pár dňami vo firme Embraco a diskutovali sme o ďalších plánoch a inováciách. Akční ľudia. Paráda! Na druhý deň som bol u Artura Gevorkyana, chlapa, ktorého nič nezlomí, ale keď práve poskakuje v práci so zlomenou nohou, je plný energie, nápadov a prekonáva prekážky. A potom Šroubárna Kyjov, najväčší a technicky najvyspelejší výrobca skrutiek na železničné trate – navrhujú a vyrábajú si aj vlastné a unikátne technológie výroby. Z Kyjova som išiel do Kladna, kde je firma Lego – úžasná rodinná firma postavená na pevných hodnotách. Pred rokmi prežila ťažkú krízu a dnes nestíha vyrábať. Stretnutie inovátorov v Legu je plné energie a kreativity. Cestou z Kladna beriem v Prahe dcéru Lucku. V chalupe na Morave spolu varíme obed pre Milenu a starých rodičov.

Po návrate z ciest ma navštívil kamarát, podnikateľ. Spoločník ho vo firme označil za brzdu, lebo nikdy nepodľahol korupcii, ktorá je v ich biznise veľmi rozšírená. Ale práve vďaka poctivosti ich firma dlhodobo funguje. Juraj je silný a vytrvá.  A vydrží aj jeho firma, odolá pokušeniu. Neskôr sedíme s Ľubom Klieštikom, v kamenárstve je to naozaj tvrdé, nielen opracovanie kameňa. Má perfektný stroj na rezanie vodným lúčom, hľadá šikovných ľudí a nemôže ich nájsť. Modlí sa a pracuje. A trochu aj píše – práve mu vyšla pekná knižka Moja cesta. V Bratislave počúvam prednášku Petra Hámora. Vedľa mňa sedí jeho manželka Marika a usmieva sa. A pritom už roky prežíva úzkosť, keď sa jej muž šplhá na himalájske osemtisícovky. Rozprával o tom, ako dobýjali Anapurnu. Rôznymi cestami, v extrémnych podmienkach. Raz to vzdali v búrke pod vrcholom, inokedy sa jeho dvaja poľskí spolulezci, Piotrovia, vrátili zachraňovať oslepnutého Číňana. Mladší Piotr neskôr zahynul v horách a zdalo sa, že ani staršiemu Piotrovi sa už jeho sen nesplní. Ale prekonali nemožné a Piotr s Petrom stáli na vrchole Anapurny. Z Bratislavy sa zastavujem v Dunajskej Lužnej u Jožka Vozára, ktorý má firmu Dobré jablká. Hovoríme spolu o tom, ako niekedy nepoctivosť a podvod dostávajú zelenú pri rôznych dotáciách a projektoch. Musíme to vydržať, nepodľahnúť zvádzaniu na zlé. Nad Jožkovým stolom visí krížik, ktorý mu pomáha v ťažkých chvíľach. Balí mi jablká a odporúča nákup sadeníc stromčekov vo Veselom pri Piešťanoch s tým, že sú to „naši.“ Cestujem s Ľubom Klieštikom do Malatinej, kde majú stretnutie „naši“ – podnikatelia, ktorí sa snažia podnikať ako kresťania. Môj otec sa ma občas pýta, či sa dá podnikať aj inak. Má pravdu. Nedá! Nepoctivé získanie peňazí nie je podnikaním. Pekný deň v Malatinej nám všetkým dodáva silu, že v tom nie sme sami. Paľo hovorí o tom, ako chcel otvoriť obchod na zlatú nedeľu a napokon sa dohodli, že budú sláviť tento deň s rodinami. V pondelok mali tržbu ako za celý mesiac. Podnikateľ Palo mi práve zháňa bundy pre naše florbalistky na majstrovstvá sveta vo Fínsku a do auta si od Ľuba nakladá pomníček svojej malej dcérky. Silný chlap, ktorý vydrží veľa, ale neuhne zo správnej cesty. Vojto ťaží drevo v lese a pred časom po ťažkom úraze takmer zomrel s rozbitou lebkou a krvácaním do mozgu. Jeho žena mu vymodlila, že sa vrátil do života. Vojto organizuje naše stretnutie v Malatinej, jeho dcéra nám spieva chválospevy, Ivka Tvrdovská ponúka zákusky a Žanetka Šušoliaková rozdáva knižky z edície Prsteň a kľúč.

Večer sa presúvame s Ľubom do kláštora k Benediktínom, kde sa stretávame s ďalšími kamarátmi – podnikateľmi. Počúvame slová Otca Michala Máriu o povolaní a princípoch benediktínskych kláštorov. Hovoríme o vyvažovaní praxe a teórie, konzervativizmu a dynamike, posvätnosti, slobode a poslušnosti, pokání, modlitbe a pokore. Hovoríme aj o tom, že nejde ani tak o to, čím sme a aké máme schopnosti, ale aký zámer s nami má Boh. Hovoríme o rozlišovaní, o tom, ako sv. Benedikt nabádal svojich mníchov aby zabuchli záujemcovi dvere a nechali ho klopať, hľadať, prekonávať prekážky pri hľadaní svojej cesty. Rozišli sme sa z kláštora. Užili sme si ticho a Božie slovo. Počas jedného dňa zaznelo toto čítanie z Listu Kolosanom (3, 12-13): “Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!“

Začína ďalší týždeň a ideme ďalej. V našich životoch a práci sa dejú zázraky každý deň. Len si ich niekedy v tej rýchlosti nevšímame. Pýtate sa, ako je možné prežiť za pár jesenných dní toľko silných zážitkov? Bolo toho oveľa viac, ako sa dá napísať. Pretože Bohu nie je nič nemožné.