Víťazi?

Občas vidím v mediách ľudí, ktorí sa hádajú a snažia sa za každú cenu poraziť toho druhého. A pritom vedia, že pravda nie je čierna ani biela. Niektoré knihy o vedení podniku sú písané ako príručky pre vojnových dobyvateľov a niektorí manažéri a firmy sa tak aj správajú. Tlačia svojou silou dodávateľov k múru, zneužívajú svoje postavenie, chcú víťaziť za každú cenu. Jedna z najväčších automobiliek sveta si nainštalovala do svojich áut softvér, ktorý podvádzal pri emisných skúškach v USA. Najskôr vyhrali a dnes prehrávajú miliardy eúr. Pýtal sa ma novinár, či sú takéto praktiky bežné. Myslím si, že áno – nadnárodné koncerny dnes majú veľa peňazí a moc, ovládajú politikov, ich šéfovia majú obrovské odmeny a ich nenásytnosť je stále väčšia. Ľudia so boja krachu týchto firiem, kvôli strate pracovných miest. Ja si myslím, že keď tieto dinosaury a ich šéfovia opustia biznis, uvoľnia miesto slušným firmám a ľuďom, začneme o základu, budovať novú ekonomiku a spoločnosť – bez virtuálnych bublín a podvodov.

Z atletiky prenikli správy o tom, že niektoré víťazstvá získali športovci s pomocou dopingu. Mnohé firmy a ľudia dnes získavajú svoje „úspechy“ podvodmi. Dnešní svetoví „ochrancovia demokracie“ dlhé roky zneužívali chudobné krajiny, organizovali v nich puče, prevraty a občianske vojny. Robia to vlastne stále, len ich metódy sa menia. Služby verejného zdravotníctva USA v rokoch 1946 až 1948 v Guatemale infikovali vojakov, väzňov, prostitútky a duševne chorých pacientov syfilisom bez ich vedomia a testovali na nich lieky. Zomreli desiatky ľudí a ďalším sa rodili poškodené deti. Prečo silní utláčajú slabých, prečo si bohatí myslia, že majú všetko dovolené, prečo chceme víťaziť v hádkach, bojoch, vojnách alebo v podnikaní, keď je celý svet postavený na spolupráci? Prečo chceme porážať ľudí, ktorí majú iný názor, jazyk alebo vierovyznanie? Prečo v nich nevidíme svojich bratov? Celý svet je posiaty sochami vojvodcov a dobyvateľov, ktorí majú na rukách krv porazených ale aj vlastných vojakov.

Nie je umenie prekričať alebo umlčať svojho protivníka, či oponenta. Umením je pochopiť, vedieť sa pozrieť na problém z druhej strany, hľadať riešenie, kde zvíťazia obe strany. Niekedy mi je ľúto víťazov, ktorí porazili druhých, vládnu im, ale nedokážu vládnuť sami sebe. Niektorí trpia stihomamom, iní narcisizmom, bezcitnosťou, sebectvom, mamonom, lakomstvom a inými chorobami, ktorých sa nevedia zbaviť.

Všímam si niekedy besedy na internete alebo v médiách. Sú to prestrelky, kde dominuje iba slovo JA a o skutočnú pravdu nikto nemá záujem. Každý chce upozorniť iba na seba, smiešnym titulkom článku alebo nejakou extravaganciou. Redaktor rádia sa zamkne v štúdiu a robí divadlo, aby upútal pozornosť, iní sa vyzliekajú alebo vykrikujú nezmysly, len aby na si ich niekto všimol. „Celebrity“ posielajú bulvárnym novinárom smiešne fotografie a historky zo svojho života, aby sa o nich písalo. A aké krásne je byť skrytý, sám a v tichu, nič nekričať a ani nehovoriť, nikam sa nepchať a nevytŕčať. Byť sám sebou, jednoducho byť a nechať všetko plynúť. Starnutie je ako dozrievanie ovocia – všetko sa spomaľuje a život dostáva tu skutočnú chuť a vôňu. Potichu, pri jesennom slniečku a nádherných farbách, aké sme predtým ešte nevideli. Už nepotrebujeme vynikať, zapáčiť sa niekomu, hovoriť to, čo chcú druhí počuť, bežať po rebríku za úspechom a kariérou. Už nepotrebujeme bojovať a porážať druhých. Skôr zvládnuť sám seba.

Veru, najväčší víťazi nie sú tí, čo zrazia na kolená svojho súpera, ale tí, ktorí zvíťazia sami nad sebou – svojimi temnými stránkami, hriechmi, závislosťami a zlozvykmi. Tak radi posudzujeme a naprávame druhých, namiesto toho, aby sme sa venovali sami sebe, prijímali a vyhodnocovali signály, ktoré dostávame, očisťovali sa od zlého a rozvíjali dobro.

Svet súperenia je dobrý v amatérskom športe, ale nie v našich životoch. Ak hľadáme súperov, tak ich nosíme v sebe – sú to naše každodenné pokušenia, výbuchy zlosti, pýcha, lenivosť, závisť, nenávisť, túžba na sláve, moci, peniazoch a iných nebezpečných veciach. Ak teda bojujeme so svetom a druhými ľuďmi, zamyslime sa na sebou. Odpúšťajme, prosme o odpustenie, hľadajme zmierenie, zoberme si zrkadlo a zmeňme súpera.