Spomínam si na rok 2008, keď vyhlasovali v Žiline najlepších športovcov za rok 2007. Naša Lucka skončila štvrtá medzi juniormi a zvíťazil jej rovesník Peter Sagan, majster Európy a sveta v horských bicykloch. To meno už bolo známe v Žiline aj vo svete horskej cyklistiky, ale svetovú slávu získal Peter až v ďalších rokoch. Naposledy som ho videl v Terchovej, keď sme jazdili po kopcoch na e-bikoch a popoludní nás v reštaurácii Vŕšky prekvapil štvornásobný víťaz zeleného dresu z Tour de France. Bol spontánny a bezprostredný ako vždy, trpezlivo sa odfotil s každým záujemcom, vypil kofolu, sadol na bicykel a odišiel do Žiliny. Taký normálny chalan.

Chlapec z obyčajnej rodiny zostal normálny, mama mu dáva na cestu krížiky a modlí sa za neho, mladí športovci v ňom majú vzor a Žilinčania sú na neho hrdí. Keď sa dá, vystrčí sa vedľa neho nejaký politik alebo moderátor, aby sa zviditeľnili. Chlapec má talent od Boha. Myslím si, že len málo ľudí by vydržalo tú drinu a odriekanie, ktoré má on od detstva. Hovorí priamo, zabáva ľudí, je autentický a na nič sa nehrá. Aj v tomto mi pripomína moju florbalistku Lucku. Aj s ňou niekedy hovoríme o tom, že treba žiť ináč ako ľudia žili doposiaľ – načo nám je rast, nové veci a zážitky, peniaze a veci, keď nemáme čas na seba a svojich blízkych? Myslím si, že toto je generácia ľudí, ktorí môžu zmeniť starý svet. Sú mladí a už dokázali tak veľa. Cestujú po svete a vedia osloviť mnohých ďalších. Peter po víťazstve majstra sveta povedal aj tieto vety: Zamýšľam sa nad životom a nad svetom najmä preto, kam to všetko speje…Všetko sa zrýchľuje, nikto nemá čas, všetci robia a vybavujú len emaily, mladí ľudia sú stále iba na telefóne, keď by sa mali rozprávať medzi sebou, tak si esemeskujú. Toto sa mi nepáči na svete. Je veľa aj médií, ktoré vydávajú nepravdivé informácie a ľudstvo si potom číta to, čo je v novinách, a myslia si, že je to pravda. Sme takí hlúpi, že nevieme čítať ani medzi riadkami. Mnoho ľudí túži po moci, po peniazoch, potom to speje niekam, kde to neprospieva nikomu. Ľudia si prestali pomáhať…A pritom stačí málo. Život je pekný, keď sa žije jednoducho. Myslím, že keby sa každý viac zameral na podstatné veci v živote, dal by sa svet možno trochu zmeniť k lepšiemu.“

Napĺňa ma nádejou to, že takéto slová hovorí 25 ročný chlapec, ktorý má pred sebou celý život a jeho slová si môžu vypočuť ľudia na celom svete. Peter určite vyhrá ešte veľa pretekov ale ten najvážnejší boj máme pred sebou všetci – zachrániť našu planétu, dôstojnosť človeka, znovu nachádzať zmysel a radosť v živote, zbavovať sa závislostí na peniazoch, moci a sláve.

Páči sa mi na Petrovi, že je pracovitý, priamy, je hrdý na to, že je Žilinčan a Slovák. Poznám veľa podobných mladých ľudí. Sú veľmi šikovní a premýšľajú nad mnohými vecami oveľa hlbšie ako naša generácia v ich veku. Zdajú sa mi akýsi dospelejší, zrelší a slobodnejší, ako sme boli my. Bude ich treba veľa, aby nahradili neschopných dinosaurov (prepáčte mi dinosaury), ktorí by dnes chceli riadiť svet. Nedal by som im do rúk ani starú trafiku a už vôbec nie vládu nad Amerikou, Európou alebo Slovenskom. Je to až smiešne, keď rozprávajú o „riešeniach“ a ešte stále nepochopili základné príčiny problémov a zmeny okolo nás. A novinári, ktorí by sa ich mali pýtať na smerovanie a cestu, sú na tom podobne – nevedia často sformulovať ani správnu otázku. Nejakí ekonómovia a analytici začali pár dni po víťazstve v Richmonde počítať o koľko stúpla hodnota „produktu Sagan.“ Nuž čo, každý máme svoj svet a spôsob premýšľania, aj ekonómovia a právnici sú Božie dietky a naši bratia.

Pozrite sa na toho mladíka – nemá limity a jeho ciele sú vyššie, ako si mnohí ľudia vedia predstaviť. On však nesníva ale tvrdo pracuje, prijíma pády aj druhé miesta a posmešné poznámky. A víťazí a vie, že sú aj dôležitejšie veci. Normálny život, jednoduchosť, vďačnosť z toho, čo máme a opustenie vyčerpávajúceho naháňania sa za tým, čo vôbec nepotrebujeme. Vďaka Peter, som tvoj fanúšik a nielen v cyklistike. Tiež občas spadnem a ani mi neskríži cestu motorka. Snažím sa aj v kopcoch, ale nemám Tvoje kilowaty v nohách a tak si niekedy pomáham elektromotorom. Držím Tvojej generácii palce a verím, že sa dožijem toho, že vy, Saganovci, napravíte to, na čo sme my už nemali sily.

sagan

Foto: TASR

0