Neviem ako prideľujú ľuďom anjelov strážnych. Myslím si, že ten môj ma dostal za trest. Narobí sa ako kôň. Od malička ma stráži. Ešte som ani nerozprával a nechodil a najedol som sa octanu hlinitého. Anjel asi skoro pochopil, že mu zverili ťažký prípad.

Rútim sa autom po ceste, vletím do vody a zastavím možno meter od stojaceho auta. Spadnem z bicykla a zostanem ležať hlavou bez prilby asi pol metra od kovového mosta. Cestujeme z Káthmandu do Pokhary, končí obdobie dažďov, zosúva sa pôda a pár metrov pred náš spadne kameň s priemerom asi meter a pol. Mikrobus zastaví a my sa pozeráme do priepasti, v ktorej sme sa mohli ocitnúť aj s veľkým balvanom. Stačila sekunda. Chýbalo pár hlasov a mohol som byť v parlamente. Anjel ma zachránil a pošepkal mi, aby som sa nepchal tam, kam nepatrím. Zachránil ma. Takýchto situácii bolo veľa a ešte viac bolo možno tých, kde som si nebezpečenstvo ani nevšimol. Chudák Anjel strážny.

Musí sa pozerať na moje výbuchy hnevu, hlúposti, ktoré robím a rozprávam. Možno ma občas aj trochu chytí za plece a snaží sa zmeniť moje správanie. Ale ja som ako malé dieťa a neriadená strela. Posiela mi ďalších pomocníkov – moju manželku, ktorá na mňa trpezlivo dohliada celý deň. V tomto týždni skolabovala a skončila v kroměřížskej nemocnici. Má to so mnou ťažké. Takmer každý deň stretávam ďalšie bytosti, ktoré sa o mňa starajú – volá mi Mirko Saniga a rozhovor končí slovami „dávaj si na seba pozor.“ Kamarát Martin Tvarůžek ma vyzýva, aby som bol opatrný, moja mama ma prosí, aby som jazdil pomaly, ďalší dobrí ľudia mi hovoria takéto vety: „opatruj sa,“ „nenaháňaj sa,“ „oddýchni si,“ „nech ťa Pán sprevádza,“ atď. Je veľmi príjemné cítiť blízkych ľudí, ich lásku a záujem. Až ma to niekedy mrzí a pripadám si ako nedisciplinovaný pacient na klinike plnej trpezlivých anjelov.

Stále viac si uvedomujem aká dôležité sú opatrnosť, ostražitosť, miernosť, striedmosť alebo pokora. Nemám na mysli, že by sme mali byť ľudia bez odvahy, že by sme nemali skúšať nové cesty, objavovať, hľadať a inovovať. Veď všetko nové je spojené s určitou dávkou riskovania, chýb a nebezpečenstva. Mám skôr na mysli to, že často zbytočne riskujeme, prekračujeme rozumnú mieru, sme príliš sebavedomí a myslíme si, že máme všetko pod kontrolou. Hráme sa na hrdinov, prepíname sily a preceňujeme svoje schopnosti. A zbytočne stresujeme našich anjelov strážnych.

Sám si niekedy uvedomím aký hluchý a slepý som. Koľko úžasných ľudí mi prišlo do cesty. To nemohla byť predsa náhoda. A aké dôležité veci mi povedali, len som ich nevnímal, nepochopil alebo pustil druhým uchom von. Buďme citliví k tomu, čo sa deje okolo nás. Vnímajme naše najbližšie okolie. Hovorí s nami, aj keď to v tom hluku a náhlení niekedy nepočujeme. Radšej sa zastavme a stíšme. Nič nám neutečie a možno predídeme zbytočnému pádu a zraneniu. A buďme vnímaví aj k ľuďom okolo, nesnažme sa riadiť ich životy, ale pomáhajme im jemnými upozorneniami, podporou, citom a porozumením. Presne tak, ako to robia naši anjeli. A nikdy nerobme dobré veci preto, že ich niekto vidí alebo nám prejaví vďačnosť. Tento rýchly a neopatrný svet potrebuje veľa anjelov. Zženštení synovia bez otcov, cynické dievčatá meniace sa na chlapcov, boháči bez priateľov, agresori bez citu, kariéristi bez miery, politici bez morálky, rýchli mladíci, závislí od práce, peňazí a iných drog. Anjeli nám pomáhajú aj v smútku a starostiach. Anjeli strážni si dnes ani nesadnú.

Máme najvyšší blahobyt v histórii. Prístup k vzdelaniu, peniaze, bezpečnosť, u mnohých dlhý a zdravý život, dostatok voľného času, slobodu a možnosť cestovania po celom svete. A každý rok si siahne na život vyše milióna ľudí. Žijeme v neustálom strachu a nedôvere, trpíme depresiami a závislosťami. Čítam práve Manifest disfrutalizmu. Slovo disfrutar znamená v španielčine niečo s naplno vychutnať – jedlo, čas s blízkym človekom, príjemný rozhovor, krásu prírody. Pomáhajme si nájsť v živote dôveru a bezpečnosť, vychutnávajme si život a neriskujme zbytočne. Aby si naši anjeli strážni mohli aspoň trocha oddýchnuť a zdriemnuť. Majú toho dosť.

0